Putinovi nejde o Sýriu

Takýto postoj – len nezasiahnuť – zaujíma americký prezident Barack Obama už od marca roku 2011, keď sýrska opozícia prvý raz vyšla do ulíc počas pokojných protestov a Asadov režim na jej príslušníkov začal poľovať ako na zvieratá. Preto sa konflikt v Sýrii stal popri humanitárnej aj strategickou katastrofou – osobitne pre Spojené štáty americké a ich spojencov. Hrozí, že táto vojna úplne rozruší štátny systém na Strednom východe, otrasie bezpečnostnou architektúrou regiónu, ktorú pol storočia Amerika buduje a udržiava. Táto vojna posilnila Irán, krajinu, ktorá podporuje teroristov a čoskoro bude vlastniť jadrovú zbraň, a Irán sa mohol stať hrozbou pre dlhodobých amerických spojencov – Izrael, Jordánsko a Turecko.

Teraz po tom všetkom hodilo rukavicu na zem aj Rusko. Administratíva prezidenta Baracka Obamu prostredníctvom svojich predstaviteľov vyjadrila obavy z nárastu ruskej vojenskej prítomnosti v Sýrii a prirovnala ju k avantúre Vladimíra Putina na Kryme. Moskva v posledných týždňoch posiela do Sýrie lode, lietadlá, drony a mobilné ubytovacie jednotky, ktoré by mohli slúžiť vojenským jednotkám o sile až tritisíc mužov vrátane špeciálnych jednotiek. Okamžitým cieľom ruského prezidenta je pomôcť Baššárovi al-Asadovi, aby znovu dobyl Idlib – strategicky nesmierne dôležité mesto v koridore, ktorý spája Damask s územím patriacim režimu na pobreží Stredozemného mora.

Prítomnosť ruských vojakov môže prilákať viac zahraničných sunnitských bojovníkov, najmä zo Strednej Ázie, ale v protiklade k hodnoteniam mnohých analytikov treba povedať, že kampaň, ktorú Rusko vedie, má v skutočnosti pramálo spoločné s Islamským štátom – ten sa v Idlibe ani len nevyskytuje. Rusko má totiž aj dlhodobý cieľ – ako dokazuje prítomnosť technikov, ktorých vyslalo okrem iného aj budovať leteckú základňu v Latakii, a tým dlhodobým cieľom je ruská vojenská prítomnosť v stredomorskom regióne – zabezpečí si ju po prvý raz od skončenia sovietskej éry.

Ešte aj po rozpade Sovietskeho zväzu zostal Damask v úzkom vzťahu s Moskvou, ktorá Háfizovi al-Asadovi, otcovi súčasného diktátora, naďalej predávala zbrane. Putin pomáhal vyzbrojovať sýrsky režim, odkedy sa proti tomuto režimu začalo povstanie a aj predtým tam posielal svojich vojenských poradcov.