Sobota 12. septembra, film v hlave z bratislavského Hviezdoslavovho námestia. Stojím trochu bokom. Námestie sa pomaly zapĺňa. Kdesi v strede vidím hlavu Ondreja Dostála, ktorý pomáhal organizovať celé podujatie. Vedľa neho stojí Martin Bútora so Zorkou, ako si ich pamätám s ruksačikmi na chrbte zo stretnutia ochranárov na Búdkovej v roku 1988. S dcérou prišiel jeden z odsúdených z kauzy Cervanová. Okolo preletí Lucia Piussi so Živými kvetmi a šepká mi, že sme lepší ako tí na Námestí SNP, lebo je nás viac a oni nemajú ani len megafón. (Keď vidím neskôr z videa, ako im z Leninovho múzea svieti pri ceste zo stanice v ústrety nápis „Láska“ a na hlavy padajú zlaté konfety, nezdržím sa smiechu.)
Plné námestie. Generácia detí novembra 1989. My sme spoznávali vôňu slov sloboda a demokracia, oni spoznávajú vôňu slov ľudskosť, dôstojnosť života. Svet sa za tých dvadsaťpäť rokov dostal na kostnú dreň základov našej civilizácie.
Striedajú sa hudobné skupiny. Iné ako pred rokmi. Živé kvety sú tu už klasici. Striedajú sa rečníci.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.