Po červenej farbe zostali len drobné plochy v okolí okien a vchodu do budovy. Napriek tomu ju stále veľa Petržalčanov podvedome používa ako záchytný bod. A najčastejšie sa pri tom odvoláva práve na jej červenú fasádu. „Aj keď som sa minule viezol taxíkom, taxikár nepoznal názov ulice, ale na Červenú poštu reagoval hneď,“ hovorí Filip Bielek. Práve on patrí k skupine tých, ktorí sa stále odmietajú zmieriť s necitlivou prestavbou budovy spred štyroch rokov. Okrem ikonickej farby pri nej pošta úplne stratila aj svoju hlavnú dominantu – veľký nápis Pošta, ktorý bol na priečelí vytvorený z lamiel objímajúcich celú budovu. Namiesto neho dnes do priestoru svieti holá fasáda budovy, o ktorú sa pošta delí s vysokou školou a bankou. „Uznávam, že tá budova mohla byť po toľkých rokoch nefunkčná. Aj rekonštruovať sa však dá s citom. Bavíme sa tu predsa o výtvarnom diele. Ak by mne niekto zničil sochu, bolo by to to isté, ako keď autorke tejto budovy zničili tú poštu,” dodáva mladý sochár, ktorý nezostáva iba pri slovách.
Najprv do projektu Mestské zásahy prihlásil svoj projekt, v ktorom upozorňuje na znehodnocovanie estetických a architektonických kvalít stavieb druhej polovice 20. storočia. Cez leto pre zmenu pracoval na konštrukcii, ktorou by na poštu aspoň dočasne vrátil pôvodný nápis.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.