Milá J&T,
vraj chcete, aby na vás boli ľudia na Slovensku hrdí. To je dosť odvážny cieľ. Lebo napríklad ja na vás hrdý nie som, a ak nič nezmeníte, ťažko niekedy budem.
A pritom som na úctu k vám vhodný adept. Uznávam slobodný trh, kapitalizmus považujem za najlepší spôsob usporiadania spoločnosti, bohatstvo nepovažujem za hriech, ale za dôsledok tvorivosti, zodpovednosti a námahy, a podnikateľov, aj tých najbohatších, mám v úcte. Dokonca sa s nimi stretávam slobodnejšie ako počiatočný jachtár.
Prečo vás teda nemám v úcte?
Minulý týždeň ste národu oznámili, že Mikloš a Fico porušujú svojím správaním „základné princípy ľudskej a obchodnej morálky“, že ich jediným záujmom sú voličské hlasy, čo robia na úkor niekoho iného. Možno nie ste úplne vedľa, aj mne sa Ficov boj s finančnými skupinami zdá nemorálny, ale s dovolením, chytím vás za slovo. Nevážim si vás presne pre to, čo vyčítate politikom – svojím správaním dlhodobo porušujete základné princípy ľudskej a obchodnej morálky, pričom vaším jediným záujmom je zisk, ktorý pričasto dosahujete na úkor niekoho iného.
Takže postupne – vaša prvá veľká akcia, kúpa fondu Creditanstalt, sa neudiala na základe schopností, ale známostí. Nevyčítam vám, že otec jedného z vás pomohol vašej firme pri získavaní úveru z IRB ním vedenej, ale bolo to na úkor ostatných, ktorí takého otca v banke nemali. Rozumieme si, nie?
A ovládnutie Drôtovňe Hlohovec? Požičať si z IRB peniaze na kúpu tejto firmy a potom dlh splatiť z jej nových dlhopisov bolo možno šikovné, ale určite nie morálne. Kde bola slušnosť voči malým akcionárom? Aj tu si rozumieme, však?
A Reštitučný investičný fond, ktorý mal slúžiť na odškodnenie obetiam komunizmu? Získať v ňom vplyv, predať z neho niektoré zdravé akcie pod cenu kamarátom, a potom sa podeliť o zisk je mazané, ale určite nie morálne. Zhoda?
A potom akcie VSŽ, ktoré sa predali na burze tak, že nikto okrem vyvolených nemal šancu. A predali sa lacno až hrôza. Pamätáte sa na ten skvelý biznis, páni, všakže?
Také boli začiatky, a už len tieto začiatky, ľudsky a obchodne nemorálne, nedovoľujú, aby som bol na vás hrdý. Lebo, veď ako byť hrdý na firmu, ktorá sa zrodila z klientelizmu, ostrých lakťov a tupých spôsobov mečiarizmu? Uznávam, že robíte aj dobré veci, viac než celá dnešná vláda, ale kde mám hľadať to vaše obrovské srdce a vzťah k vlastnému národu, o ktorom ste tak milučko hovorili? Kde?
Vôbec nie som romantik, ktorý si myslí, že biznis je svätý. Nikto z nás, ľudí z mäsa a kostí, nie je svätý, takže ani biznis. A viem, ako to tu v prvých rokoch nášho provinčného kapitalizmu chodilo. Dokonca som schopný veriť, že správanie sa firmy a jej étos sa môže zmeniť k lepšiemu. Napokon, poznám už dosť biznis príbehov so zlým začiatkom a lepším pokračovaním. Lenže tomu vášmu premena tragicky chýba.
Čítam napríklad, že s vami lieta Topolánek. To fakt nemôže váš biznis bez politikov na jachtách či v lietadlách prežiť? Taký je krehký? Počúvam, že vás radostne počúvajú magistrátni poslanci. Tu i v Prahe. To fakt nemáte lepšie investičné možnosti? A už aj eurokomisár Almunia si myslí, že pri obchodovaní s korunou pred zmenou parity neboli dostatočne rešpektované etické a právne normy. To ste fakt ešte stále natoľko závislí od rýchlych prachov? Alebo s tým naozaj nič nemáte? A mimochodom, všade okolo vás stále vidím smotánkovskú pachuť, trápnu pozlátku, v ktorej sa infantilne kúpete. Čo takto dospieť, ak teda fakt chcete úctu?
„My sme pyšní Slováci, a nie sme hlúpi,“ povedali ste pred týždňom národu. Fajn. Už to chce len trochu vkusu a aspoň občas štipku svedomia, páni.
vraj chcete, aby na vás boli ľudia na Slovensku hrdí. To je dosť odvážny cieľ. Lebo napríklad ja na vás hrdý nie som, a ak nič nezmeníte, ťažko niekedy budem.
A pritom som na úctu k vám vhodný adept. Uznávam slobodný trh, kapitalizmus považujem za najlepší spôsob usporiadania spoločnosti, bohatstvo nepovažujem za hriech, ale za dôsledok tvorivosti, zodpovednosti a námahy, a podnikateľov, aj tých najbohatších, mám v úcte. Dokonca sa s nimi stretávam slobodnejšie ako počiatočný jachtár.
Prečo vás teda nemám v úcte?
Minulý týždeň ste národu oznámili, že Mikloš a Fico porušujú svojím správaním „základné princípy ľudskej a obchodnej morálky“, že ich jediným záujmom sú voličské hlasy, čo robia na úkor niekoho iného. Možno nie ste úplne vedľa, aj mne sa Ficov boj s finančnými skupinami zdá nemorálny, ale s dovolením, chytím vás za slovo. Nevážim si vás presne pre to, čo vyčítate politikom – svojím správaním dlhodobo porušujete základné princípy ľudskej a obchodnej morálky, pričom vaším jediným záujmom je zisk, ktorý pričasto dosahujete na úkor niekoho iného.
Takže postupne – vaša prvá veľká akcia, kúpa fondu Creditanstalt, sa neudiala na základe schopností, ale známostí. Nevyčítam vám, že otec jedného z vás pomohol vašej firme pri získavaní úveru z IRB ním vedenej, ale bolo to na úkor ostatných, ktorí takého otca v banke nemali. Rozumieme si, nie?
A ovládnutie Drôtovňe Hlohovec? Požičať si z IRB peniaze na kúpu tejto firmy a potom dlh splatiť z jej nových dlhopisov bolo možno šikovné, ale určite nie morálne. Kde bola slušnosť voči malým akcionárom? Aj tu si rozumieme, však?
A Reštitučný investičný fond, ktorý mal slúžiť na odškodnenie obetiam komunizmu? Získať v ňom vplyv, predať z neho niektoré zdravé akcie pod cenu kamarátom, a potom sa podeliť o zisk je mazané, ale určite nie morálne. Zhoda?
A potom akcie VSŽ, ktoré sa predali na burze tak, že nikto okrem vyvolených nemal šancu. A predali sa lacno až hrôza. Pamätáte sa na ten skvelý biznis, páni, všakže?
Také boli začiatky, a už len tieto začiatky, ľudsky a obchodne nemorálne, nedovoľujú, aby som bol na vás hrdý. Lebo, veď ako byť hrdý na firmu, ktorá sa zrodila z klientelizmu, ostrých lakťov a tupých spôsobov mečiarizmu? Uznávam, že robíte aj dobré veci, viac než celá dnešná vláda, ale kde mám hľadať to vaše obrovské srdce a vzťah k vlastnému národu, o ktorom ste tak milučko hovorili? Kde?
Vôbec nie som romantik, ktorý si myslí, že biznis je svätý. Nikto z nás, ľudí z mäsa a kostí, nie je svätý, takže ani biznis. A viem, ako to tu v prvých rokoch nášho provinčného kapitalizmu chodilo. Dokonca som schopný veriť, že správanie sa firmy a jej étos sa môže zmeniť k lepšiemu. Napokon, poznám už dosť biznis príbehov so zlým začiatkom a lepším pokračovaním. Lenže tomu vášmu premena tragicky chýba.
Čítam napríklad, že s vami lieta Topolánek. To fakt nemôže váš biznis bez politikov na jachtách či v lietadlách prežiť? Taký je krehký? Počúvam, že vás radostne počúvajú magistrátni poslanci. Tu i v Prahe. To fakt nemáte lepšie investičné možnosti? A už aj eurokomisár Almunia si myslí, že pri obchodovaní s korunou pred zmenou parity neboli dostatočne rešpektované etické a právne normy. To ste fakt ešte stále natoľko závislí od rýchlych prachov? Alebo s tým naozaj nič nemáte? A mimochodom, všade okolo vás stále vidím smotánkovskú pachuť, trápnu pozlátku, v ktorej sa infantilne kúpete. Čo takto dospieť, ak teda fakt chcete úctu?
„My sme pyšní Slováci, a nie sme hlúpi,“ povedali ste pred týždňom národu. Fajn. Už to chce len trochu vkusu a aspoň občas štipku svedomia, páni.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.