Je dokonalý paradox, že z komplexu opatrení, ktoré je naliehavé urobiť, nastal posun iba v tom najkonfliktnejšom bode – relokácii migrantov medzi členské štáty. Môže to ešte mrzieť všetkých: EÚ ako celok, ale aj Slovensko, ktorého „elity“ strategicky prepadli. Ak vynecháme populistické motivácie, ktoré Fica vohnali k takmer extrémistickej rétorike, naši politici absolútne nepochopili, že národný záujem v tejto hre nie je opevniť štát pred pár stovkami či tisíckami moslimov. Je ním zachovanie voľného pohybu osôb a tiež politického kapitálu, teda neformálneho vplyvu Slovenska do ďalších sporov, ktorých bude budúcnosť celkom isto plná.
Čo sa týka EÚ, kvalifikovaná väčšina, ktorou boli prehlasované štyri menšie štáty, čím boli prijaté jednorazové kvóty (nie permanentný mechanizmus), je podľa autora tohto textu príliš vysokou cenou za inak potrebnú úľavu štátom na frontovej línii a súčasne za potrebnú ukážku akcieschopnosti Junckera s Merkelovou, po čom toľko volá európska verejnosť.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.