Lockout, bojkot, memorandum

päťdesiatdva hokejistov odmietlo reprezentovať Slovensko, ak sa nezjedná náprava neférových volieb prezidenta SZĽH. Zorganizovať takú silnú skupinu na taký zásadný krok, to muselo byť pomerne náročné. Pomohli pri tom skúsenosti z lockoutov v NHL?
Ja som zažil dva lockouty v NHL a tá skúsenosť veľmi pomáha. V takýchto prípadoch je totiž úplne najdôležitejšia komunikácia medzi hráčmi. Aby jednak všetci vedeli, o čo ide, a jednak aby mal každý možnosť vyjadriť sa. V NHL som bol v inej situácii, ako som teraz, ale aj tak to bola veľmi dôležitá skúsenosť. Vtedy som bol medzi tými hráčmi, ktorí informácie najmä dostávali. Práve preto viem doceniť, aké to bolo dôležité. Ďalšou dôležitou vecou bolo, že som vždy vedel, na koho sa mám obrátiť, ak som mal nejaké otázky alebo pripomienky.

.ako to fungovalo?
Fungovalo to hlavne cez e-mail, ale všetci sme mali telefónne čísla, na ktoré sa dalo kedykoľvek zavolať, porozprávať sa, vyjadriť svoj názor. Tie maily boli často dosť obsiahle a aj keď boli väčšinou jasné, párkrát sa stalo, že som musel zavolať, aby som si nejaké detaily vyjasnil. Alebo sme mali konferenčné hovory, kde sa niektoré veci ešte podrobnejšie dovysvetľovali. A potom boli, samozrejme, hlasovania cez internet.

.čiže aj od hráčov, ktorí lockout neorganizovali, to vyžadovalo značnú dlhodobú pozornosť. Ako je to v prípade, ak sa človek dostane do relatívne úzkej skupiny hlavných organizátorov? Nie je toho priveľa?
Niekedy je toho naozaj dosť, ale práve skúsenosť z NHL mi hovorí, aký význam majú presné a jasné informácie. V takýchto prípadoch je najdôležitejšie, aby mali všetci čo najviac a čo najlepších informácií. Čím viac ich človek má, tým lepšie sa vie rozhodovať. Preto som sa to snažil celé nastaviť tak, aby sa chalani vždy dozvedeli čo najviac. V mailoch som podrobne vysvetľoval, o čo ide, čo presne sa stalo, aká je situácia. A do každého mailu píšem: ak máte nejaké otázky, návrhy, protinávrhy, tak volajte, píšte.

.a volajú?
Áno. Najintezívnejšia je komunikácia s tými chalanmi, s ktorými sme to celé spúšťali. Čiže najčastejšie komunikujem v rámci takej užšej skupiny, v ktorej robíme niektoré rozhodnutia, ale veľakrát mi volajú aj ostatní chalani. Buď sa na niečo pýtajú, alebo mi povedia svoj názor. A mnohí píšu svoje názory aj do spoločných mailov.

.kto všetko patrí do tej užšej skupiny?
Nemyslím si, že ich budem menovať. Ale viacerí z nich vystúpili aj verejne. Na začiatku nás bolo takých desať až dvadsať, ktorí sme sa medzi sebou rozprávali o tom, čo sa stalo na kongrese. A potom sa to postupne rozširovalo. Povedali sme si totiž, že oslovíme viacerých. Lebo, povedzme si to na rovinu, ak chceme dosiahnuť nejakú zmenu, tak potom čím nás bude viac, tým lepšie. Ale hneď na začiatku sme sa rozhodli nastaviť to tak, aby u každého jedného išlo o jeho vlastné a slobodné rozhodnutie. Nikoho nebudeme súdiť keď sa rozhodne tak alebo onak. Každý z nás je v nejakej inej fáze svojej kariéry, najmä pre mladších hráčov je to veľmi ťažké rozhodovanie.

.najmä v otázke reprezentácie...
Presne tak. Vzdať sa reprezentácie, to je pre každého veľmi ťažká téma a pre mladších hráčov je ešte ťažšia ako pre starších.