Bratislavská skupina H16 patrí na slovenskej hiphopovej scéne k najúspešnejším. O úspechu a jeho úskaliach, o pope a undergrounde aj o klišé s názvom „ulica“ hovoria rapperi Koko Najs a Otecko, známi aj pod menami Dylema a Kardinál Korec.
.váš nový album sa volá Čísla nepustia. Aké sú čísla predchádzajúceho albumu Kvalitný materiál? Koľko sa z neho predalo?
Otecko: Okolo šesťtisíc, čiže platina, ale názov Čísla nepustia nemal byť odkaz na predajnosť minulého ani tohto albumu. Čísla sme mysleli ako metaforu, ako niečo, čo nás symbolizuje – čísla máme aj v názve skupiny.
Koko Najs: Ide skôr o to, že 2 + 2 sú a vždy budú 4, na čísla sa môžeš spoľahnúť, majú svoju silu a svoju výpovednú hodnotu, niečo znamenajú.
.keď už tú predajnosť spomíname, prekvapil vás úspech Kvalitného materiálu?
O: Určite.
KN: Diky moccc.
.v slovenskom hip-hope je zrejme na prvých priečkach Kontrafakt a Rytmus, kde ste vy?
O: Čo sa predajnosti týka, sme druhí po Kontrafakte.
KN: All in.
.do akej miery je to pre vás dôležité?
KN: Pre nás je dôležité, aby bol album kvalitný a dostal sa ku všetkým, ktorí oň majú záujem. Jasné, že pre nás je najlepšie, ak si to väčšina ľudí kúpi na originálnom nosiči, ale šíri sa to aj inak...
O: Úspech je fajn, ale keby nebol, aj tak by sme si hudbu robili podľa seba.
.pocítili ste už aj negatívne stránky úspechu?
O: Samozrejme. Je veľa ľudí, ktorí nám neprajú.
KN: Tomu sa nedá vyhnúť, si na očiach, ľudia ťa riešia. Ja si to nevšímam, nenávisť je rovnako bežná ako láska, taký je svet.
.keď sa človek pozrie na hiphopové internetové fóra, fanúšikovia sa tam správajú dosť konfrontačne. Súvisí to s celkovým charakterom hip-hopu?
O: Určite, patrí to k tomu, vždy to tu bolo. Je to o konkurencii, o vzájomnom hecovaní, je v tom súťaživosť.
KN: Nedá sa nikomu vyčítať, ak má iný názor. Ale nikto mi ani nemôže vyčítať, že ma jeho názor nezaujíma. Vieš?
.takže kým sa tu rapperi nestrieľajú, je to okej?
KN: Kým sa nepichajú hrdzavými nožnicami, je to v pohode. (Smiech.)
.kedysi ste používali mená Kardinál Korec a Dylema, na prvom albume ste už boli Killa Korec a Koko Šajs a na novinke Čísla nepustia ste Otecko a Koko Najs. V čom sa tieto vaše identity líšia? V čom je Otecko iný ako Kardinál Korec?
O: Občas si trošku meníme mená, ale Killa Korec, Kardinál Korec a Kardinál je jedna prezývka, len modifikovaná. Vždy ma volali aj Otecko, to teraz používam radšej. Asi aj aby sa veriaci neurazili, čo ja viem? (Smiech.)
.v čom vidíte hlavný rozdiel medzi Kvalitným materiálom a Čísla nepustia?
O: Rozdiel je určite v témach. Prvý album bol asi dravejší, drzejší, riešili sme ostré témy, mal nám vybojovať miesto na scéne. Riešili sme aj nejakých haterov, neprajníkov, závisť, chceli sme ukázať, že na to máme a ideme si za svojím, aj keď nám to nie každý praje. Druhý je trochu vyzretejší, neriešime to, čo na prvom, načo opakovať, čo už bolo povedané?
KN: Máme tam viac témy zo života, ale aj uvoľnenejšie veci. Čo sa týka hudby, je to tak pol na pol, new school aj true school, sú tam aj klasické samplované veci, aj synťákové bomby.
.na novom albume sa venujete aj „serióznejším“, povedzme sociálnym témam. Z čoho to vyplynulo? Zmenil sa vám život?
O: Niežeby sa nám veľmi zmenil život, tie veci sme videli rovnako aj predtým, ale asi až teraz bol správny čas o nich písať.
.máte pri nahrávaní úplnú slobodu?
O: Jasné, zatiaľ nám nikto neskúšal do toho niečo hovoriť, to by nefungovalo.
KN: Všetko si to vymyslíme a rozhodneme sami. Jak páni.
.vydavateľstvu odovzdávate hotovú nahrávku?
KN: Hej, odovzdávame hotový master, so zvukom, aký má byť. Aj obal a fotky si riešime sami. Všetko sa odovzdá vydavateľstvu a oni to vylisujú, propagujú a distribuujú.
.tak ako niektoré iné hiphopové skupiny, napríklad AMO, máte na novom albume skladbu o Bratislave, Vitaj v meste. Chceli ste dokázať, že túto tému viete spracovať inak?
O: Sme tiež skupina z Blavy a ešte sme nespravili hymnu o našom meste. Hudba sa nám na to zdala dosť vhodná a asi je to dosť odlišné od AMO alebo Drvivej menšiny.
.je bratislavský hip-hop niečím špecifický?
KN: Bratislava je jediná zo slovenských miest, ktorá sa blíži k tomu, aby bola európskym mestom. Je tu najväčší ruch, je trochu porovnateľná s Prahou – mestský život je tu naozaj rýchly a bláznivý v porovnaní napríklad s Dunajskou Stredou alebo Švábovcami. Tam sa tiež dejú šialené veci, ale v Bratislave asi viac.
.je dôležité používať miestny slang?
KN: Pre mňa je to o prirodzenosti. Ale každý nech si robí, čo chce.
.koľko druhov hip-hopu na Slovensku existuje?
KN: Každá skupina má vlastný štýl, niektoré sú jemnejšie, niektoré tvrdšie, niektoré pravdivejšie, iné menej...
O: Dá sa povedať, že je tu viac žánrov hip-hopu. Napríklad AMO je ovplyvnené reggae, my sme ovplyvnení new schoolom, Kam?čo? je old schooler...
.čo hovoríte napríklad na kresťanský hip-hop, ktorý už existuje aj na Slovensku?
KN: Počul som, že niečo také existuje, ale neviem, či je to šťastné...
.a je podľa vás okej rapovať na náboženské témy?
O: Jasné, kto chce rapovať o Bohu, nech si rapuje.
.v skladbe Sága pokračuje spomínate neprajníkov, intrigy... Predchádzajúci album bol prijatý kladne. Vy máte iný pocit? Čo vám vyčítali?
KN: Vyčítajú nám, že sme tam, kde chcú byť oni.
.kde je podľa vás hranica medzi popom a undergroundom?
KN: Nemám to rozdelené nejakou veľkou čiarou.
O: Slovenský hip-hop nie je mainstream, nehráva sa v rádiách, v telke. Nie je to tak, že by si zapol rádio a všade by si mal hip-hop.
KN: Ak už sa niekto dostane k tomu, že môže vydať major album a mať päťdesiat koncertov do roka, neodmietne to s tým, že chce zostať v garáži ako neznámy človek.
O: Je to všetko jedna veľká výhovorka: „ja som underground, nie som komerčný, nie som na výslní“ – a tým niekto vysvetľuje, že sa mu nedarí.
.v jednej skladbe sa rapuje o tom, že poznáte aj lepšie miesta ako ulica. Nepovažujete sa teda za pouličných rapperov? Kedysi ste sa považovali?
O: Ulica – to je celé jedna veľká póza. Každý sa môže schovať za nálepku ulica.
KN: Na prvom albume sme spomínali ulicu, boli sme mladší, trávili sme na ulici dosť času. Ale teraz sa nám naozaj nechcelo riešiť, kto je ulica, kto je Pán, kto klame a komu straší v byte. To riešia trinásťročné deti na internetových diskusných fórach. Ulica na Slovensku je niečo iné ako ulica v Amerike.
.máte tu aj pozitívne „motivačné“ texty, aby sa človek nestresoval, aby na sebe pracoval... V tom ste tuším na Slovensku ojedinelí.
KN: Sme radi, keď sa nám podarí motivovať ľudí, hudba je krásna vec a má moc ľudí vyhecovať, aby niečo urobili, zmenili...
.ozaj, ako vaši rodinní príslušníci vnímajú, že sa venujete rapu? Neprekážajú im napríklad vulgarizmy v textoch?
KN: Moja rodina to berie dobre, strýko a sesternice si na mne cvičia rapperské pózy...
O: Rodičia sú úplne iná generácia a nebudú to doma počúvať, ale keď vidia, že hráme furt koncerty a na festivale nás videlo päťtisíc ľudí, tak si uvedomia, že chlapci to berú vážne a asi im to celkom ide.
.ako vidíte vývoj slovenského hip-hopu? Zmenilo sa niečo od prvých albumov?
O: Každá z tých známejších skupín sa vyvíja a snaží sa nájsť si vlastný štýl. Je tu viac podžánrov. Viac štýlov. Rozhodne to nie je jednotvárne.
KN: Zdá sa mi, že ľudia sa o to zaujímajú trochu menej ako pred dvoma rokmi. Mrzí ma to, lebo Čísla nepustia si podľa mňa zaslúži oveľa viac pozornosti ako Kvalitný materiál.
O: Jeden čas tu bolo asi až veľa koncertov, teraz sa to trochu upokojilo.
.nie je to tak, že odpadli ľudia, pre ktorých to bola len módna záležitosť?
KN: Trafils.
.ste odhodlaní pokračovať, aj keby záujem o hip-hop klesal? Ak budete musieť hrávať v menších kluboch, viete sa vybičovať k výkonu?
O: Aj v malom klube ti môže päťdesiat ľudí spraviť lepšiu atmosféru ako inde päťsto. Máme radi veľké festivaly, ale aj malé kluby, kde je celý koncert v pohybe, s úsmevom, ľudia si spievajú texty, tancujú. Všetko závisí od toho, akí sú tam ľudia.
.budúcnosti sa teda nebojíte?
KN: Teraz chystáme klip, chceme propagovať album, robiť koncerty. To je naša najbližšia budúcnosť. Inú veľmi neriešime.
.váš nový album sa volá Čísla nepustia. Aké sú čísla predchádzajúceho albumu Kvalitný materiál? Koľko sa z neho predalo?
Otecko: Okolo šesťtisíc, čiže platina, ale názov Čísla nepustia nemal byť odkaz na predajnosť minulého ani tohto albumu. Čísla sme mysleli ako metaforu, ako niečo, čo nás symbolizuje – čísla máme aj v názve skupiny.
Koko Najs: Ide skôr o to, že 2 + 2 sú a vždy budú 4, na čísla sa môžeš spoľahnúť, majú svoju silu a svoju výpovednú hodnotu, niečo znamenajú.
.keď už tú predajnosť spomíname, prekvapil vás úspech Kvalitného materiálu?
O: Určite.
KN: Diky moccc.
.v slovenskom hip-hope je zrejme na prvých priečkach Kontrafakt a Rytmus, kde ste vy?
O: Čo sa predajnosti týka, sme druhí po Kontrafakte.
KN: All in.
.do akej miery je to pre vás dôležité?
KN: Pre nás je dôležité, aby bol album kvalitný a dostal sa ku všetkým, ktorí oň majú záujem. Jasné, že pre nás je najlepšie, ak si to väčšina ľudí kúpi na originálnom nosiči, ale šíri sa to aj inak...
O: Úspech je fajn, ale keby nebol, aj tak by sme si hudbu robili podľa seba.
.pocítili ste už aj negatívne stránky úspechu?
O: Samozrejme. Je veľa ľudí, ktorí nám neprajú.
KN: Tomu sa nedá vyhnúť, si na očiach, ľudia ťa riešia. Ja si to nevšímam, nenávisť je rovnako bežná ako láska, taký je svet.
.keď sa človek pozrie na hiphopové internetové fóra, fanúšikovia sa tam správajú dosť konfrontačne. Súvisí to s celkovým charakterom hip-hopu?
O: Určite, patrí to k tomu, vždy to tu bolo. Je to o konkurencii, o vzájomnom hecovaní, je v tom súťaživosť.
KN: Nedá sa nikomu vyčítať, ak má iný názor. Ale nikto mi ani nemôže vyčítať, že ma jeho názor nezaujíma. Vieš?
.takže kým sa tu rapperi nestrieľajú, je to okej?
KN: Kým sa nepichajú hrdzavými nožnicami, je to v pohode. (Smiech.)
.kedysi ste používali mená Kardinál Korec a Dylema, na prvom albume ste už boli Killa Korec a Koko Šajs a na novinke Čísla nepustia ste Otecko a Koko Najs. V čom sa tieto vaše identity líšia? V čom je Otecko iný ako Kardinál Korec?
O: Občas si trošku meníme mená, ale Killa Korec, Kardinál Korec a Kardinál je jedna prezývka, len modifikovaná. Vždy ma volali aj Otecko, to teraz používam radšej. Asi aj aby sa veriaci neurazili, čo ja viem? (Smiech.)
.v čom vidíte hlavný rozdiel medzi Kvalitným materiálom a Čísla nepustia?
O: Rozdiel je určite v témach. Prvý album bol asi dravejší, drzejší, riešili sme ostré témy, mal nám vybojovať miesto na scéne. Riešili sme aj nejakých haterov, neprajníkov, závisť, chceli sme ukázať, že na to máme a ideme si za svojím, aj keď nám to nie každý praje. Druhý je trochu vyzretejší, neriešime to, čo na prvom, načo opakovať, čo už bolo povedané?
KN: Máme tam viac témy zo života, ale aj uvoľnenejšie veci. Čo sa týka hudby, je to tak pol na pol, new school aj true school, sú tam aj klasické samplované veci, aj synťákové bomby.
| H16 / Bratislavská hiphopová skupina H16 vznikla v roku 2003. Tvorí ju šesť členov: rapperi Koko Najs (aka Koko Šais aka Dylema), Otecko (aka Killa Korec aka Kardinál Korec) a Cigo, dídžej Yanko Král a producenti Abe a Grimaso. V roku 2004 vydali EP Jednašeska ftvojom klube, o dva roky neskôr im vyšiel debutový album Kvalitný materiál, na ktorom účinkovalo viacero hostí (Wich, Vec, Rytmus, Tina, Čistychov...) a dostali zaň platinovú platňu. Nedávno vydali druhý album Čísla nepustia. |
.na novom albume sa venujete aj „serióznejším“, povedzme sociálnym témam. Z čoho to vyplynulo? Zmenil sa vám život?
O: Niežeby sa nám veľmi zmenil život, tie veci sme videli rovnako aj predtým, ale asi až teraz bol správny čas o nich písať.
.máte pri nahrávaní úplnú slobodu?
O: Jasné, zatiaľ nám nikto neskúšal do toho niečo hovoriť, to by nefungovalo.
KN: Všetko si to vymyslíme a rozhodneme sami. Jak páni.
.vydavateľstvu odovzdávate hotovú nahrávku?
KN: Hej, odovzdávame hotový master, so zvukom, aký má byť. Aj obal a fotky si riešime sami. Všetko sa odovzdá vydavateľstvu a oni to vylisujú, propagujú a distribuujú.
.tak ako niektoré iné hiphopové skupiny, napríklad AMO, máte na novom albume skladbu o Bratislave, Vitaj v meste. Chceli ste dokázať, že túto tému viete spracovať inak?
O: Sme tiež skupina z Blavy a ešte sme nespravili hymnu o našom meste. Hudba sa nám na to zdala dosť vhodná a asi je to dosť odlišné od AMO alebo Drvivej menšiny.
.je bratislavský hip-hop niečím špecifický?
KN: Bratislava je jediná zo slovenských miest, ktorá sa blíži k tomu, aby bola európskym mestom. Je tu najväčší ruch, je trochu porovnateľná s Prahou – mestský život je tu naozaj rýchly a bláznivý v porovnaní napríklad s Dunajskou Stredou alebo Švábovcami. Tam sa tiež dejú šialené veci, ale v Bratislave asi viac.
.je dôležité používať miestny slang?
KN: Pre mňa je to o prirodzenosti. Ale každý nech si robí, čo chce.
.koľko druhov hip-hopu na Slovensku existuje?
KN: Každá skupina má vlastný štýl, niektoré sú jemnejšie, niektoré tvrdšie, niektoré pravdivejšie, iné menej...
O: Dá sa povedať, že je tu viac žánrov hip-hopu. Napríklad AMO je ovplyvnené reggae, my sme ovplyvnení new schoolom, Kam?čo? je old schooler...
.čo hovoríte napríklad na kresťanský hip-hop, ktorý už existuje aj na Slovensku?
KN: Počul som, že niečo také existuje, ale neviem, či je to šťastné...
.a je podľa vás okej rapovať na náboženské témy?
O: Jasné, kto chce rapovať o Bohu, nech si rapuje.
.v skladbe Sága pokračuje spomínate neprajníkov, intrigy... Predchádzajúci album bol prijatý kladne. Vy máte iný pocit? Čo vám vyčítali?
KN: Vyčítajú nám, že sme tam, kde chcú byť oni.
.kde je podľa vás hranica medzi popom a undergroundom?
KN: Nemám to rozdelené nejakou veľkou čiarou.
O: Slovenský hip-hop nie je mainstream, nehráva sa v rádiách, v telke. Nie je to tak, že by si zapol rádio a všade by si mal hip-hop.
KN: Ak už sa niekto dostane k tomu, že môže vydať major album a mať päťdesiat koncertov do roka, neodmietne to s tým, že chce zostať v garáži ako neznámy človek.
O: Je to všetko jedna veľká výhovorka: „ja som underground, nie som komerčný, nie som na výslní“ – a tým niekto vysvetľuje, že sa mu nedarí.
.v jednej skladbe sa rapuje o tom, že poznáte aj lepšie miesta ako ulica. Nepovažujete sa teda za pouličných rapperov? Kedysi ste sa považovali?
O: Ulica – to je celé jedna veľká póza. Každý sa môže schovať za nálepku ulica.
KN: Na prvom albume sme spomínali ulicu, boli sme mladší, trávili sme na ulici dosť času. Ale teraz sa nám naozaj nechcelo riešiť, kto je ulica, kto je Pán, kto klame a komu straší v byte. To riešia trinásťročné deti na internetových diskusných fórach. Ulica na Slovensku je niečo iné ako ulica v Amerike.
.máte tu aj pozitívne „motivačné“ texty, aby sa človek nestresoval, aby na sebe pracoval... V tom ste tuším na Slovensku ojedinelí.
KN: Sme radi, keď sa nám podarí motivovať ľudí, hudba je krásna vec a má moc ľudí vyhecovať, aby niečo urobili, zmenili...
.ozaj, ako vaši rodinní príslušníci vnímajú, že sa venujete rapu? Neprekážajú im napríklad vulgarizmy v textoch?
KN: Moja rodina to berie dobre, strýko a sesternice si na mne cvičia rapperské pózy...
O: Rodičia sú úplne iná generácia a nebudú to doma počúvať, ale keď vidia, že hráme furt koncerty a na festivale nás videlo päťtisíc ľudí, tak si uvedomia, že chlapci to berú vážne a asi im to celkom ide.
.ako vidíte vývoj slovenského hip-hopu? Zmenilo sa niečo od prvých albumov?
O: Každá z tých známejších skupín sa vyvíja a snaží sa nájsť si vlastný štýl. Je tu viac podžánrov. Viac štýlov. Rozhodne to nie je jednotvárne.
KN: Zdá sa mi, že ľudia sa o to zaujímajú trochu menej ako pred dvoma rokmi. Mrzí ma to, lebo Čísla nepustia si podľa mňa zaslúži oveľa viac pozornosti ako Kvalitný materiál.
O: Jeden čas tu bolo asi až veľa koncertov, teraz sa to trochu upokojilo.
.nie je to tak, že odpadli ľudia, pre ktorých to bola len módna záležitosť?
KN: Trafils.
.ste odhodlaní pokračovať, aj keby záujem o hip-hop klesal? Ak budete musieť hrávať v menších kluboch, viete sa vybičovať k výkonu?
O: Aj v malom klube ti môže päťdesiat ľudí spraviť lepšiu atmosféru ako inde päťsto. Máme radi veľké festivaly, ale aj malé kluby, kde je celý koncert v pohybe, s úsmevom, ľudia si spievajú texty, tancujú. Všetko závisí od toho, akí sú tam ľudia.
.budúcnosti sa teda nebojíte?
KN: Teraz chystáme klip, chceme propagovať album, robiť koncerty. To je naša najbližšia budúcnosť. Inú veľmi neriešime.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.