(hotelová terasa)
Ona: Jožko, stihol si včera pred odletom kúpiť nejaké knihy?
On: Čo sa stále pýtaš, jasné, že stihol.
Ona: A ty sa čo durdíš?
On: Aspoň na dovolenke chcem mať pokoj.
(chvíľa ticha)
Ona: Čo si to vlastne kúpil?
On: Knihy máš v igelitovej taške s krémami, máš ju za hlavou pod uterákom.
(dáma šuchoce)
Ona: To hádam nemyslíš vážne, že si pri bazéne budem čítať Kroniku komunistického Československa, ty si sa zbláznil?
On: Nezbláznil, mňa náhodou zaujíma, ako to tu komunisti chceli v päťdesiatych rokoch reformovať.
A okrem iného, Kaplan je seriózny historik...
Ona: Pekne to tu reformovali, ani do Juhošky sme nemohli vycestovať...
On: A ja za to môžem, že bol dedko zavretý?
Ona: Veď sa už nerozčuľuj a radšej mi povedz, kde si dal knihy pre mňa, tu v taške nie sú.
On: Potom budú v tom kozmetickom kufríku, čo vláčiš všade so sebou.
Ona: Zase sa durdíš? Áá, tu sú... jéj, O myšiach a ľuďoch od Steinbecka som chcela aj ja kúpiť.
On: Vedel som, že Ťa to poteší, staré vydanie nám ujo Vinco aj tak už nevráti, škoda ho.
Ona: Vinca? Tak mu treba, keď len slopal a kradol.
On: Nemyslel som Vinca, myslel som to staré vydanie.. s tými ostatnými si spokojná?
Ona: Hriech náš každodenný ... ešte neviem, ale staré veci od Dominika Dána sa mi páčili, takže aj táto posledná detektívka bude asi dobrá. No čo s Marcelom Pagnolom tu na Seychelách? Keby sme boli vo Francúzsku, nepoviem.
On: Ale veď Sláva môjho otca je nádherná kniha, spomienky na detstvo v Provence...
Ona: Vieš čo, už sa mi od tepla nechce ani čítať, hybaj dole, bar bude už otvorený a dones mi to oranžové s ananásom...
Ona: Jožko, stihol si včera pred odletom kúpiť nejaké knihy?
On: Čo sa stále pýtaš, jasné, že stihol.
Ona: A ty sa čo durdíš?
On: Aspoň na dovolenke chcem mať pokoj.
(chvíľa ticha)
Ona: Čo si to vlastne kúpil?
On: Knihy máš v igelitovej taške s krémami, máš ju za hlavou pod uterákom.
(dáma šuchoce)
Ona: To hádam nemyslíš vážne, že si pri bazéne budem čítať Kroniku komunistického Československa, ty si sa zbláznil?
On: Nezbláznil, mňa náhodou zaujíma, ako to tu komunisti chceli v päťdesiatych rokoch reformovať.
A okrem iného, Kaplan je seriózny historik...
Ona: Pekne to tu reformovali, ani do Juhošky sme nemohli vycestovať...
On: A ja za to môžem, že bol dedko zavretý?
Ona: Veď sa už nerozčuľuj a radšej mi povedz, kde si dal knihy pre mňa, tu v taške nie sú.
On: Potom budú v tom kozmetickom kufríku, čo vláčiš všade so sebou.
Ona: Zase sa durdíš? Áá, tu sú... jéj, O myšiach a ľuďoch od Steinbecka som chcela aj ja kúpiť.
On: Vedel som, že Ťa to poteší, staré vydanie nám ujo Vinco aj tak už nevráti, škoda ho.
Ona: Vinca? Tak mu treba, keď len slopal a kradol.
On: Nemyslel som Vinca, myslel som to staré vydanie.. s tými ostatnými si spokojná?
Ona: Hriech náš každodenný ... ešte neviem, ale staré veci od Dominika Dána sa mi páčili, takže aj táto posledná detektívka bude asi dobrá. No čo s Marcelom Pagnolom tu na Seychelách? Keby sme boli vo Francúzsku, nepoviem.
On: Ale veď Sláva môjho otca je nádherná kniha, spomienky na detstvo v Provence...
Ona: Vieš čo, už sa mi od tepla nechce ani čítať, hybaj dole, bar bude už otvorený a dones mi to oranžové s ananásom...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.