George Weigel je autorom svetového bestselleru Svedok nádeje a spoločensko-politickým komentátorom s vyhranenými názormi. Výnimkou z nich nie sú ani americké prezidentské voľby a úloha, akú počas kampane zohráva náboženstvo.
.čo sa za posledné štyri roky stalo s americkou nábožnou pravicou? Republikánska strana nemala silného kandidáta, ktorého by podporovala nábožná pravica a ktorý by bol pri voľbe prezidenta schopný zjednotiť konzervatívcov v oblasti zahraničnej politiky a konzervatívcov v oblasti daní a ekonomiky. Prečo?
Americká politika je trochu zložitejšia, ako si myslia reportéri – vrátane tých amerických. Väčšina ľudí, ktorí by sa dali označiť ako takzvaná „nábožná pravica“, vedie bohatý rodinný, náboženský a profesionálny život a politiku väčšinou ochotne prenechajú politikom. Naopak, ľavica, ktorej náboženstvom je politika, je ochotná venovať sa politike dvadsaťštyri hodín denne a sedem dní v týždni. Preto je väčšinou aj lepšie organizovaná. Ich agenda je však historicky pre Američanov neprijateľná. Ďalšia zaujímavá otázka znie, či je z dlhodobého hľadiska udržateľná tzv. reaganovská koalícia medzi spoločenskými a fiskálnymi konzervatívcami. V každom prípade, John McCain je podľa mňa schopný zjednotiť Republikánsku stranu a vyhrať voľby.
.ako hodnotíte odkaz prezidenta Georgea W. Busha a jeho vplyv na nábožnú pravicu?
Myslím, že tento prezident patril k morálne najzodpovednejším v amerických dejinách, a dúfam, že v konečnom dôsledku ovplyvní celé politické spektrum. Prezident je zásadový človek a nebojí sa prijať kritiku od tých, ktorým sú jeho princípy cudzie.
.koho by ste označili za nové vedúce osobnosti americkej nábožnej pravice po Bushovi?
Neviem. Rozhodne sú to vplyvní evanjelikáli – „prvý medzi rovným“ je možno Charles Colson. Čo sa týka katolíkov, arcibiskup Charles Chaput síce celkom nezapadá do kategórie „nábožnej pravice“, predstavuje však čoraz výraznejší hlas za morálne zodpovednú politiku. V mnohých otázkach, napríklad v problematike náboženskej slobody a ochrany života, stále zohráva dôležitú úlohu otec Richard Neuhaus.
.náboženstvo však neovplyvňuje len republikánskych voličov. Akú úlohu hrá – alebo hralo – náboženstvo v kampani Baracka Obamu, ktorá zdôrazňovala nadstranícky prvok?
Obama o nadstraníctve iba hovorí. V skutočnosti je to horlivý straník s veľmi konzistentnou, až rigidne liberálnou štatistikou hlasovania v Snemovni. Čo sa týka jeho náboženských názorov, skúsim byť veľkorysý a predpokladať, že reverenda Jeremiaha Wrighta nepovažuje za významného teológa. Nie je však jednoduché zastávať Obamov absolútne liberálny postoj k interrupciám a zároveň sa považovať za teologicky, filozoficky alebo morálne zodpovedného. Obama môže hovoriť, že svojou politikou chce prekonať šesťdesiate roky, ale v skutočnosti je vysneným kandidátom šesťdesiatych rokov – kandidátom imperiálneho autonómneho Ja.
.je pravda, že Obama chodí do kostola častejšie ako všetci ostatní kandidáti, ba dokonca ako bývalý a súčasný prezident z radov Republikánskej strany – Ronald Reagan a George W. Bush?
O tom nič neviem, ale aj keby chodil, záležalo by na tom? Abraham Lincoln poznal zo všetkých prezidentov v amerických dejinách najlepšie Bibliu, no v kostole ho bolo vídať len zriedka. Jeho názory na Ježiša Krista by na Chalcedónskom koncile neprešli a predsa bol veľkým prezidentom, ktorý Ameriku naučil hlboko rozmýšľať o slobode a zodpovednosti, ktorá z tej slobody vyplýva.
.videli sme, že napríklad v Pennsylvánii katolícki voliči Obamu neprijali. Má Obama problém s katolíkmi? A oni s ním?
Myslím si, že tu ide skôr o triedny než katolícky problém. Obama má problémy s voličmi z robotníckej triedy, pretože demonštratívne vystupuje ako príslušník elity. Uvidíme, čo bude v novembri, ale teraz vzniká zaujímavá politická situácia, v ktorej McCain môže získať poslucháčov aj v typicky demokratických oblastiach.
.má McCain šancu zapôsobiť na sociálnych konzervatívcov? Môže ich vzhľadom na svoje hlasovanie presvedčiť, že bude konzervatívnym prezidentom?
Jeho hlasovania v oblasti ochrany života je jednoznačné – McCain je presvedčený pro-lifer. Naše názory sa do istej miery líšia v otázke výskumu kmeňových buniek a o tých rozdieloch sa diskutuje.
.ešte raz – aká je úloha nábožensky založených voličov v tohtoročných prezidentských voľbách? Pred štyrmi rokmi zohrali rozhodujúcu úlohu takzvaní hodnotoví voliči. Čo očakávate v novembri?
Je možné, že rozhodujúcu úlohu zohrajú opäť nábožensky založení voliči. Obama je prirodzený radikál v otázke interrupcií, homosexuálnych manželstiev, výskumu kmeňových buniek, pri ktorom dochádza k zničeniu embrya a podobne. Ak už toto nábožných voličov nepopchne, tak už potom neviem čo.
.počas pápežskej návštevy v USA sa mnohí formálne katolícki politici, ktorí inak verejne podporujú antikatolícku legislatívu (senátor Kerry, senátor Kennedy, primátor Giuliani, senátorka Pelosiová), zúčastnili na svätej omši a svätom prijímaní. Keďže na rozdiel od Európy ide o veľmi polarizujúcu a verejnú záležitosť, čo to znamená?
V tom lepšom prípade ide jednoducho o zmätených ľudí, ktorým chýbajú dostatočné znalosti o vlastnej viere. V horšom prípade ide o prejav pokrytectva a arogancie.
.keď Benedikt XVI. počas svojej návštevy oslovil „hispanizovanú“ katolícku cirkev v USA, hovoril o dôležitosti amerických politických hodnôt pre svet. Aké zmeny môžeme očakávať od meniacej sa katolíckej cirkvi v USA?
To je veľká otázka, ale myslím, že budeme svedkami čoraz asertívnejšieho vystupovania amerických biskupov. Čoraz väčší počet biskupov je už unavených z toho, že ich využívajú ľudia ako Kennedy, Kerry alebo Pelosiová.
.aké to bude mať politické dôsledky? Ako prezidentské voľby ovplyvnia hispánski voliči? Ktorej strane a ktorému kandidátovi sa môže podariť získať ich hlasy?
V tomto smere by sa malo dariť Johnovi McCainovi – a to aj napriek hlúposti niektorých republikánov.
.v americkej prezidentskej kampani sa dnes, najmä v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami, venuje až prekvapivo málo času náboženským otázkam. Tým myslíme otázky, ktoré sú dôležité pre nábožných voličov a ich záujmy, nie otázky, pri ktorých sa len používa náboženský jazyk, ako sú napríklad klimatické zmeny. Skončila sa éra Američanov ako „pravicového národa“?
Nie, USA zostáva v oblasti spoločenských hodnôt stredo-pravou krajinou. A mimochodom, všetky veľké verejné otázky v sebe majú morálne jadro. Záujmom nábožných voličov sú blízke všetky otázky, a nielen tie, ktoré americké médiá opisujú ako „náboženské“.
.ak sa pozrieme na nedávne udalosti v Tibete, dali by sa podľa vás považovať za súčasť nových trendov vo vzťahu medzi náboženstvom a politikou?
Naozaj neviem. Ukazuje sa, že snaha o Číny o vykorenenie náboženského cítenia zlyhala, a že v situáciách ako sečuánske zemetrasenie ľudia inštinktívne siahajú po niečom vyššom, než je útecha od štátu. Stále verím, že Čína druhej polovice 21. storočia bude najväčším územím pre kresťanskú misiu od čias, keď sa v 16. storočí Biblia dostala cez Atlantik.
.čo sa za posledné štyri roky stalo s americkou nábožnou pravicou? Republikánska strana nemala silného kandidáta, ktorého by podporovala nábožná pravica a ktorý by bol pri voľbe prezidenta schopný zjednotiť konzervatívcov v oblasti zahraničnej politiky a konzervatívcov v oblasti daní a ekonomiky. Prečo?
Americká politika je trochu zložitejšia, ako si myslia reportéri – vrátane tých amerických. Väčšina ľudí, ktorí by sa dali označiť ako takzvaná „nábožná pravica“, vedie bohatý rodinný, náboženský a profesionálny život a politiku väčšinou ochotne prenechajú politikom. Naopak, ľavica, ktorej náboženstvom je politika, je ochotná venovať sa politike dvadsaťštyri hodín denne a sedem dní v týždni. Preto je väčšinou aj lepšie organizovaná. Ich agenda je však historicky pre Američanov neprijateľná. Ďalšia zaujímavá otázka znie, či je z dlhodobého hľadiska udržateľná tzv. reaganovská koalícia medzi spoločenskými a fiskálnymi konzervatívcami. V každom prípade, John McCain je podľa mňa schopný zjednotiť Republikánsku stranu a vyhrať voľby.
.ako hodnotíte odkaz prezidenta Georgea W. Busha a jeho vplyv na nábožnú pravicu?
Myslím, že tento prezident patril k morálne najzodpovednejším v amerických dejinách, a dúfam, že v konečnom dôsledku ovplyvní celé politické spektrum. Prezident je zásadový človek a nebojí sa prijať kritiku od tých, ktorým sú jeho princípy cudzie.
.koho by ste označili za nové vedúce osobnosti americkej nábožnej pravice po Bushovi?
Neviem. Rozhodne sú to vplyvní evanjelikáli – „prvý medzi rovným“ je možno Charles Colson. Čo sa týka katolíkov, arcibiskup Charles Chaput síce celkom nezapadá do kategórie „nábožnej pravice“, predstavuje však čoraz výraznejší hlas za morálne zodpovednú politiku. V mnohých otázkach, napríklad v problematike náboženskej slobody a ochrany života, stále zohráva dôležitú úlohu otec Richard Neuhaus.
.náboženstvo však neovplyvňuje len republikánskych voličov. Akú úlohu hrá – alebo hralo – náboženstvo v kampani Baracka Obamu, ktorá zdôrazňovala nadstranícky prvok?
Obama o nadstraníctve iba hovorí. V skutočnosti je to horlivý straník s veľmi konzistentnou, až rigidne liberálnou štatistikou hlasovania v Snemovni. Čo sa týka jeho náboženských názorov, skúsim byť veľkorysý a predpokladať, že reverenda Jeremiaha Wrighta nepovažuje za významného teológa. Nie je však jednoduché zastávať Obamov absolútne liberálny postoj k interrupciám a zároveň sa považovať za teologicky, filozoficky alebo morálne zodpovedného. Obama môže hovoriť, že svojou politikou chce prekonať šesťdesiate roky, ale v skutočnosti je vysneným kandidátom šesťdesiatych rokov – kandidátom imperiálneho autonómneho Ja.
| George Weigel / Americký teológ, spisovateľ a publicista George Weigel sa narodil v roku 1951 v Baltimore. Študoval na St. Mary's Seminary College v Baltimore a na University of St. Michael's College v Toronte, v súčasnosti pôsobí v Ethics and Public Policy Center vo Washingtone. Je držiteľom jedenástich čestných doktorátov a pápežského vyznamenania Pro Ecclesia et Pontifice. Je členom redakčnej rady časopisu First Things, prispievateľom časopisu Newsweek, odborníkom na Vatikán pre televízne vysielanie NBC News. Jeho týždenný stĺpček The Catholic Difference uverejňuje v USA šesťdesiat novín. Je autorom dvoch desiatok kníh, napríklad Posledná revolúcia: odpor cirkvi a pád komunizmu; Kocka a katedrála: Európa, Amerika a politika bez Boha; Viera, rozum a vojna proti džihádizmu alebo svetový bestseller, životopis pápeža Jána Pavla II. Svedok nádeje. |
.je pravda, že Obama chodí do kostola častejšie ako všetci ostatní kandidáti, ba dokonca ako bývalý a súčasný prezident z radov Republikánskej strany – Ronald Reagan a George W. Bush?
O tom nič neviem, ale aj keby chodil, záležalo by na tom? Abraham Lincoln poznal zo všetkých prezidentov v amerických dejinách najlepšie Bibliu, no v kostole ho bolo vídať len zriedka. Jeho názory na Ježiša Krista by na Chalcedónskom koncile neprešli a predsa bol veľkým prezidentom, ktorý Ameriku naučil hlboko rozmýšľať o slobode a zodpovednosti, ktorá z tej slobody vyplýva.
.videli sme, že napríklad v Pennsylvánii katolícki voliči Obamu neprijali. Má Obama problém s katolíkmi? A oni s ním?
Myslím si, že tu ide skôr o triedny než katolícky problém. Obama má problémy s voličmi z robotníckej triedy, pretože demonštratívne vystupuje ako príslušník elity. Uvidíme, čo bude v novembri, ale teraz vzniká zaujímavá politická situácia, v ktorej McCain môže získať poslucháčov aj v typicky demokratických oblastiach.
.má McCain šancu zapôsobiť na sociálnych konzervatívcov? Môže ich vzhľadom na svoje hlasovanie presvedčiť, že bude konzervatívnym prezidentom?
Jeho hlasovania v oblasti ochrany života je jednoznačné – McCain je presvedčený pro-lifer. Naše názory sa do istej miery líšia v otázke výskumu kmeňových buniek a o tých rozdieloch sa diskutuje.
.ešte raz – aká je úloha nábožensky založených voličov v tohtoročných prezidentských voľbách? Pred štyrmi rokmi zohrali rozhodujúcu úlohu takzvaní hodnotoví voliči. Čo očakávate v novembri?
Je možné, že rozhodujúcu úlohu zohrajú opäť nábožensky založení voliči. Obama je prirodzený radikál v otázke interrupcií, homosexuálnych manželstiev, výskumu kmeňových buniek, pri ktorom dochádza k zničeniu embrya a podobne. Ak už toto nábožných voličov nepopchne, tak už potom neviem čo.
.počas pápežskej návštevy v USA sa mnohí formálne katolícki politici, ktorí inak verejne podporujú antikatolícku legislatívu (senátor Kerry, senátor Kennedy, primátor Giuliani, senátorka Pelosiová), zúčastnili na svätej omši a svätom prijímaní. Keďže na rozdiel od Európy ide o veľmi polarizujúcu a verejnú záležitosť, čo to znamená?
V tom lepšom prípade ide jednoducho o zmätených ľudí, ktorým chýbajú dostatočné znalosti o vlastnej viere. V horšom prípade ide o prejav pokrytectva a arogancie.
.keď Benedikt XVI. počas svojej návštevy oslovil „hispanizovanú“ katolícku cirkev v USA, hovoril o dôležitosti amerických politických hodnôt pre svet. Aké zmeny môžeme očakávať od meniacej sa katolíckej cirkvi v USA?
To je veľká otázka, ale myslím, že budeme svedkami čoraz asertívnejšieho vystupovania amerických biskupov. Čoraz väčší počet biskupov je už unavených z toho, že ich využívajú ľudia ako Kennedy, Kerry alebo Pelosiová.
.aké to bude mať politické dôsledky? Ako prezidentské voľby ovplyvnia hispánski voliči? Ktorej strane a ktorému kandidátovi sa môže podariť získať ich hlasy?
V tomto smere by sa malo dariť Johnovi McCainovi – a to aj napriek hlúposti niektorých republikánov.
.v americkej prezidentskej kampani sa dnes, najmä v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami, venuje až prekvapivo málo času náboženským otázkam. Tým myslíme otázky, ktoré sú dôležité pre nábožných voličov a ich záujmy, nie otázky, pri ktorých sa len používa náboženský jazyk, ako sú napríklad klimatické zmeny. Skončila sa éra Američanov ako „pravicového národa“?
Nie, USA zostáva v oblasti spoločenských hodnôt stredo-pravou krajinou. A mimochodom, všetky veľké verejné otázky v sebe majú morálne jadro. Záujmom nábožných voličov sú blízke všetky otázky, a nielen tie, ktoré americké médiá opisujú ako „náboženské“.
.ak sa pozrieme na nedávne udalosti v Tibete, dali by sa podľa vás považovať za súčasť nových trendov vo vzťahu medzi náboženstvom a politikou?
Naozaj neviem. Ukazuje sa, že snaha o Číny o vykorenenie náboženského cítenia zlyhala, a že v situáciách ako sečuánske zemetrasenie ľudia inštinktívne siahajú po niečom vyššom, než je útecha od štátu. Stále verím, že Čína druhej polovice 21. storočia bude najväčším územím pre kresťanskú misiu od čias, keď sa v 16. storočí Biblia dostala cez Atlantik.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.