Ujasnime si motivácie

Napriek tomu odmieta jednostranné obviňovanie Ruska z ukrajinskej krízy a sankcie Západu označuje za nezmyselné. Britský novinár a publicista Angus Roxburgh.

pred niekoľkými minútami začali ruské stíhačky bombardovať Sýriu. Aké sú podľa vás hlavné motivácie, ktoré donútili Putina zmeniť názor a zapojiť sa do boja proti Islamskému štátu? (Prvú časť rozhovoru sme viedli v stredu 30. septembra, keď ešte neboli jasné ciele ruských náletov.)
Je jasné, že tak ako Spojené štáty, aj Rusko cíti, že proti Islamskému štátu je potrebné zasiahnuť. Najväčšou prekážkou je však osoba Baššára al-Asada. Putin si svoj zásah v Sýrii opodstatňuje práve faktom, že ho oň požiadal sýrsky prezident. A na základe toho odsudzuje intervencie Západu, ktorý nedostal mandát od Sýrie ani od OSN. Teoreticky priestor na dohodu medzi Ruskom a USA, samozrejme, vidím, obe krajiny predsa bojujú proti tomu istému nepriateľovi. No pre Západ je veľmi ťažké spolupracovať s Ruskom, ktoré sa opiera o režim, ktorý Západ považuje za úplne nelegitímny. Putin to teda robí sčasti ako prejav podpory Asadovi a sčasti ako prejav nespokojnosti s praktikami Západu, ktorý sa snaží zmeniť režim v cudzej krajine. To je vec, proti ktorej Putin brojí už veľmi dlho, najmä v spojitosti so Spojenými štátmi. Takisto si však myslím, že Putinovou motiváciou je aj úprimný boj proti radikálnemu Islamu. Za Islamský štát bojujú tisíce plne vycvičených Rusov, ktorých prípadného návratu do Ruska sa Putin naozaj obáva.

.popri týchto dôvodoch sa spomínal ešte jeden. Že vďaka kooperácii pri zásahu proti Islamskému štátu sa vraj Rusko vracia za rokovací stôl svetových veľmocí, spoza ktorého bolo vykázané po vypuknutí ukrajinskej krízy. Čo si o tom myslíte?
Ja jasné, že aj to jeden z Putinových cieľov. Vo svojom prejave na pôde OSN si dával veľký pozor, aby Ukrajinu takmer vôbec nespomenul. Snaží sa hľadať spoločnú pôdu na rokovania so Západom a do toho mu ukrajinská kríza naozaj nijako nezapadá. Koniec koncov, azda pri jedinej zmienke o Ukrajine nezabudol spomenúť, že podľa neho ide o Západom motivovaný komplot. Inými slovami, jeho pohľad na túto tému zostáva v dokonalom kontraste s pohľadom Západu. Čo sa týka samotnej snahy o návrat Ruska medzi svetové veľmoci, nejde o nič nové. Putin sa o to snaží od momentu, keď bol po prvýkrát zvolený. Vo svojom prejave v Mníchove vo februári 2007 jasne zaútočil na Spojené štáty a ich tendenciu fungovať ako svetový policajt. Jeho tohtotýždňový prejav v OSN mi pripadal ako dokonalá kópia prejavu z Mníchova. Jediné, čo sa za ten čas zmenilo, je to, že teraz sa mi Putin zdá ešte nahnevanejší na Západ. Za tých osem rokov ho nikto nepočúval alebo nepozval k stolu. Po intervenciách v Gruzínsku alebo na Ukrajine ešte viac.

.po udalostiach na Ukrajine ste v marci 2014 napísali, že prichádza nová Studená vojna. Máte pocit, že ju deklarovaná spolupráca v prípade Sýrie dokáže ukončiť alebo ide o hlbší problém?
Želal by som si, aby to tak bolo, no nevidím to reálne. Ani jedna zo strán nie je ochotná zmeniť svoj pohľad na to, ako sme sa do súčasnej situácie dostali. Putin úprimne verí, že situáciu na Ukrajine vyvolal Západ a NATO. Zatiaľ čo Západ verí, že všetko zapríčinili Putinove ambície. Ja sa skutočne domnievam, že pravda je tak trochu na oboch stranách.

.v článku pre denník Guardian z augusta minulého roku dokonca tvrdíte, že protiruské sankcie sú zbytočné a v konečnom dôsledku budú pôsobiť kontraproduktívne. Nie sú však aj ony príčinou toho, že Putin bol donútený začať so Západom komunikovať?
Sankcie neboli zavedené preto, aby zničili ruskú ekonomiku, ale aby donútili Putina zmeniť názor na Ukrajinu. Nedávno dokonca niektorý z amerických predstaviteľov potvrdil, že sankcie zostanú v platnosti dovtedy, kým nebude Krym prinavrátený Ukrajine. To je šialené. Také niečo sa nikdy nestane. Rusko sa Krymu nikdy nevzdá. Napriek tomu, o akú neprávosť ide. Ak bolo teda cieľom sankcií zmeniť pohľad Ruska, jednoducho zlyhali. Pri všetkom, čo vieme o Putinovej povahe, je absurdné sa vôbec domnievať, že sa niekedy poddá západným sankciám.