Ministerka práce a sociálnych vecí sa asi bála, že jej premiér z tlačovky po poslednom z epochálnej série kontrolných dní utečie, a tak sa ho na ďalší osud šéfa Sociálnej poisťovne opýtala ešte pred zapnutým mikrofónom TV Markíza. A tak už aj my vieme, čo bude nasledovať.
Akou rečou k nám má prehovoriť symbolika oných kontrolných dní, ktorými premiér stresoval submisívnych členov vlády a zabával niekoľko týždňov verejnosť? Zrejme je to osvedčená metóda „silného muža“ putinovského štýlu – napokon, návštevy supermarketov po vzore Putina sú pri avizovanom „boji proti zdražovaniu“ po zavedení eura už len otázkou krátkeho času. Ale na konci série, ktorá Ficovi inak vyšla zrejme podľa očakávaní, sa do mikrofónov najsledovanejšej televízie dostalo pár viet, ktoré obraz nekompromisného premiéra, ktorý odvoláva na počkanie kohokoľvek, trochu narušili.
.niekde do Bruselu
Šéf Sociálnej poisťovne Ivan Bernátek je nefalšovaný „týpek“, ktorý svojou žoviálnosťou a potmehútskym úsmevom dokázal prekryť inak aj vskutku nehorázne výroky na adresu výhodnosti, respektíve nevýhodnosti druhého dôchodkového piliera, dedenia dôchodkových úspor a podobne. Nech už si Bernátek myslel čokoľvek, poslušne plnil zadanie, s ktorým ho ministerka práce do funkcie posadila. A ministerka bola s jeho prácou spokojná. Ešte pred pár dňami. Lenže potom sa na záver svojho turné po ministerstvách dostavil premiér Fico a ministerke oznámil, že Bernátka musí odvolať.
Zaskočená ministerka potom na tlačovke skonštatovala, že Sociálna poisťovňa dosiahla „dobré výsledky“ (nech už to znamená čokoľvek), a hneď po nej, ešte priamo do zapnutého mikrofónu, premiéra Fica oslovila s otázkou: „Pán premiér, máme riešenie pre Bernátka? Čo s ním urobím?“ A čo jej na to odvetil Fico, ktorý bol strojcom akčného odvolávania? „Ja som povedal, že ja s tým pomôžem, dobre? Ten môže ísť kamkoľvek.“ Kamkoľvek môže ísť človek, ktorého musí ministerka práce na príkaz svojho straníckeho šéfa odvolať z dôležitej funkcie? Kamkoľvek zasa nie: „Keby sa dalo niekde o Bruselu...,“ zamyslela sa prosebným hlasom ministerka.
Niežeby to bolo niečím objavné zistenie, len už je aj potvrdené nechceným priznaním: pracovnou metódou tohto premiéra je marketingové vytváranie umelej reality – predstieraná tvrdosť a predvádzaná akčnosť. V zákulisí to však vyzerá úplne inak.
.neurážajme rodičov?
Zaujímavé boli aj iné veci, ktoré na ministerstve práce v rámci „kontrolného dňa“ odzneli. Premiér napríklad ministerku požiadal, aby ďalšie zmeny v dôchodkovom systéme navrhovala s cieľom jeho stabilizácie a upokojenia situácie. Zdá sa teda, že v najbližšom čase vláda do systému zasahovať nebude a návrh HZDS na predĺženie otvorenia systému pre tých, ktorí by chceli odísť z 2. piliera, neprejde.
Rodiny s deťmi, popri dôchodcoch ďalšia deklarovaná priorita tejto vlády, sa takisto nemusia báť „poníženia“, ktoré by im podľa Fica priniesla pôvodne navrhovaná valorizácia detských prídavkov o 30 korún mesačne na dieťa. „Nechceme tým nikoho urážať, tak som povedal pani ministerke: Zbytočne neprichádzajme so smiešnymi sumami, ale skúsme ten objem peňazí použiť niekde inde. Na deti, ale inou formou,“ povedal premiér a už dvakrát odloženú valorizáciu (naposledy sa prídavky zvyšovali ešte počas vlády Mikuláša Dzurindu) zrejme odložil ad acta tretíkrát.
Tristošesťdesiat korún ročne, vyplácaných v priebehu celého roka, zrejme na dobrý marketingový event nevydá. A tak majú rodičia, na rozdiel od bruselského Bernátka, opäť raz smolu.
Akou rečou k nám má prehovoriť symbolika oných kontrolných dní, ktorými premiér stresoval submisívnych členov vlády a zabával niekoľko týždňov verejnosť? Zrejme je to osvedčená metóda „silného muža“ putinovského štýlu – napokon, návštevy supermarketov po vzore Putina sú pri avizovanom „boji proti zdražovaniu“ po zavedení eura už len otázkou krátkeho času. Ale na konci série, ktorá Ficovi inak vyšla zrejme podľa očakávaní, sa do mikrofónov najsledovanejšej televízie dostalo pár viet, ktoré obraz nekompromisného premiéra, ktorý odvoláva na počkanie kohokoľvek, trochu narušili.
.niekde do Bruselu
Šéf Sociálnej poisťovne Ivan Bernátek je nefalšovaný „týpek“, ktorý svojou žoviálnosťou a potmehútskym úsmevom dokázal prekryť inak aj vskutku nehorázne výroky na adresu výhodnosti, respektíve nevýhodnosti druhého dôchodkového piliera, dedenia dôchodkových úspor a podobne. Nech už si Bernátek myslel čokoľvek, poslušne plnil zadanie, s ktorým ho ministerka práce do funkcie posadila. A ministerka bola s jeho prácou spokojná. Ešte pred pár dňami. Lenže potom sa na záver svojho turné po ministerstvách dostavil premiér Fico a ministerke oznámil, že Bernátka musí odvolať.
Zaskočená ministerka potom na tlačovke skonštatovala, že Sociálna poisťovňa dosiahla „dobré výsledky“ (nech už to znamená čokoľvek), a hneď po nej, ešte priamo do zapnutého mikrofónu, premiéra Fica oslovila s otázkou: „Pán premiér, máme riešenie pre Bernátka? Čo s ním urobím?“ A čo jej na to odvetil Fico, ktorý bol strojcom akčného odvolávania? „Ja som povedal, že ja s tým pomôžem, dobre? Ten môže ísť kamkoľvek.“ Kamkoľvek môže ísť človek, ktorého musí ministerka práce na príkaz svojho straníckeho šéfa odvolať z dôležitej funkcie? Kamkoľvek zasa nie: „Keby sa dalo niekde o Bruselu...,“ zamyslela sa prosebným hlasom ministerka.
Niežeby to bolo niečím objavné zistenie, len už je aj potvrdené nechceným priznaním: pracovnou metódou tohto premiéra je marketingové vytváranie umelej reality – predstieraná tvrdosť a predvádzaná akčnosť. V zákulisí to však vyzerá úplne inak.
.neurážajme rodičov?
Zaujímavé boli aj iné veci, ktoré na ministerstve práce v rámci „kontrolného dňa“ odzneli. Premiér napríklad ministerku požiadal, aby ďalšie zmeny v dôchodkovom systéme navrhovala s cieľom jeho stabilizácie a upokojenia situácie. Zdá sa teda, že v najbližšom čase vláda do systému zasahovať nebude a návrh HZDS na predĺženie otvorenia systému pre tých, ktorí by chceli odísť z 2. piliera, neprejde.
Rodiny s deťmi, popri dôchodcoch ďalšia deklarovaná priorita tejto vlády, sa takisto nemusia báť „poníženia“, ktoré by im podľa Fica priniesla pôvodne navrhovaná valorizácia detských prídavkov o 30 korún mesačne na dieťa. „Nechceme tým nikoho urážať, tak som povedal pani ministerke: Zbytočne neprichádzajme so smiešnymi sumami, ale skúsme ten objem peňazí použiť niekde inde. Na deti, ale inou formou,“ povedal premiér a už dvakrát odloženú valorizáciu (naposledy sa prídavky zvyšovali ešte počas vlády Mikuláša Dzurindu) zrejme odložil ad acta tretíkrát.
Tristošesťdesiat korún ročne, vyplácaných v priebehu celého roka, zrejme na dobrý marketingový event nevydá. A tak majú rodičia, na rozdiel od bruselského Bernátka, opäť raz smolu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.