Mať dôvod ráno vstať v každom veku

môžeme sa zamyslieť nad tým, aké podmienky vytvárame pre život starším, aj akú starobu chystáme sami sebe.

Očakáva sa, že v roku 2050 takmer jedna tretina obyvateľov Slovenska bude mať 65 a viac rokov. Rastie dĺžka života, pôrodnosť je nízka, migrantom náruč neotvárame, a tak sa budeme musieť zmieriť aj s ďalším zvyšovaním veku odchodu do dôchodku alebo prácou aj po dovŕšení dôchodkového veku, aby sme si zachovali životný štandard. Budeme však dostatočne zdraví? Bude nás chcieť niekto zamestnať? Nestratíme tým čas na svoje koníčky alebo na pomoc deťom, kým ešte budeme aktívni?

.kedy sme starí
Pred pár rokmi som sedela v autobuse MHD oproti dvom starším pánom okolo osemdesiatky, ktorí sa rozprávali o ich spoločnom známom. Stretávajú ho bez manželky na prechádzkach v parku. Jeden z nich vysvetľoval: „Vieš, on si zobral mladú ženu, bol vojak vo vyššom postavení a ženy na uniformu a odznaky leteli. A teraz sa jej nechce šuchtať sa so starým dedkom. Má iné záujmy, stále niekde lieta. Veď to poznáš, šesťdesiatničky... pche!“ Obaja mávli rukou, naznačujúc, že šesťdesiatničky sú také baby do vetra.

Vtedy som túto konverzáciu vnímala ako vtipnú anekdotu o rozdielnom prístupe k veku a tiež ako nádej, že aj ja sa v šesťdesiatke môžem cítiť mlado a aktívne. Dnes, keď sa moji rodičia pohybujú okolo tejto hranice, to beriem ako realitu. Aj preto ma prekvapili údaje z knihy Zory Bútorovej Štvrtý rozmer tretieho veku s podtitulom Desať kapitol o aktívnom starnutí (vydal Inštitút pre verejné otázky, 2013) – my Slováci vnímame ako začiatok staroby už vek 57, 7 roka. Na porovnanie, pre obyvateľov EÚ je to v priemere až vek 63,9 roka. Autori knihy vysvetľujú, že dôvodom vnímania nízkej hranice staroby je nižší oficiálny vek odchodu do dôchodku, ktorý platil do roku 2003. Dokonca o ženách máme predstavu, že starnú skôr. A to len preto, lebo skôr odchádzajú do dôchodku. Toto, bohužiaľ, nie je len abstraktná informácia, ktorá môže niekoho prinajhoršom mierne uraziť. Podľa výskumov Slováci zaraďujú vek k najsilnejším dôvodom diskriminácie v spoločnosti. S ňou sa seniori stretávajú najmä na pracovnom trhu, ale aj v rámci zdravotníctva, zdravotnej starostlivosti, služieb a na úradoch. Cítia sa ohrození kriminalitou, stretávajú sa s necitlivosťou mladšej generácie, nízkou životnou úrovňou.