Festivalové echo

...budú sa na nej dať vidieť horúce novinky, ale aj ocenené na prestížnych festivaloch.

Be2Can je však podujatie ojedinelé ešte aj niečím iným. Nekoná sa totiž iba vo forme klasickej prehliadky, teda lístky, kino, tma, projekcia. Ale aj na VOD a na televíznom kanáli Film Europe Channel, čiže môžete pozerať u seba v pyžamku a papučkách, ak ste domasedi. Na tejto prehliadke sa toho bude dať vidieť neúrekom – v kinách dvadsaťjeden filmov, na Video-On-Demand (video na vyžiadanie) osemnásť filmov a deväťdesiatdva na špeciálnom televíznom kanáli. V propagačných materiáloch podujatia sa píše, že jeho jedinečnosť spočíva jednak vo vyššie uvedenej trojprúdovej distribúcii a potom v systematickom sústredení sa na hlavnú súťaž troch najväčších svetových festivalov. Takto programovanú a distribuovanú filmovú prehliadku vraj nenájdeme nikde inde na svete.

.berlín
Víťazným filmom tohtoročného Berlinale – ponúkanom aj na Be2Can – sa stal Taxi Teherán, autorský film par excellence. Námet, scenár, réžia, kamera, zvuk, strih, hlavná úloha: Džafar (Jafar) Panahi (Biely balónik, Zrkadlo, Kruh, Toto nie je film). Tento kinematografický veľmajster žije v čudnej krajine, Iráne, je v domácom väzení už niekoľko rokov a na ďalších mnoho rokov má zákaz tvoriť filmy, cestovať do cudziny či poskytovať interview doma aj v zahraničí. To všetko preto, lebo sa hlási k iránskej opozícii a natočil protirežimovú snímku o nečistých praktikách pri prezidentských voľbách roku 2009. (Za účasť na opozičných demonštráciách aj v 21. storočí môžete byť v Iráne dokonca popravený, ak nemáte šťastie.) Ale zdá sa, že Panahi bez nakrúcania nemôže žiť, tak zákazy okliešťujúce jeho slobodu vyjadrovania obchádza, ako sa len dá. A dá sa, v Panahiho podaní, nesmierne invenčne. (Na pódiu v Berlíne riaditeľ festivalu vtipkoval, že veru nevie, ako sa Panahimu podarilo film do Nemecka prepašovať, pravdepodobne taxíkom.) A ako sa mu film napriek súdnemu rozhodnutiu podarilo spraviť? Do svojho auta namontoval niekoľko minikamier a stal sa na jeden deň taxikárom. Šoféruje, prediera sa preplnenými ulicami Teheránu, hľadá cestu, jemne sa usmieva, do taxíka nastupujú ľudia (režisérovi priatelia alebo neprofesionálni herci), vystupujú, zhovárajú sa o všeličom, zažívajú všeličo. Napríklad muž, ktorý navrhuje, aby tých, čo okradnú obyčajných ľudí, povedzme im vezmú pneumatiky a postavia auto na tehly, popravili. Plamenne rozpráva, a dokonca sa nehanbí krátko po vystúpení z taxíka priznať, čím sa živí. Žena na zadnom sedadle, učiteľka, mu oponuje. On jej nadáva do intelektuálok odtrhnutých od reality, čo veľa čítajú. Cestujúci sa striedajú: dealer dévedéčiek s filmami, zranený muž s plačúcou manželkou, dve ponáhľajúce sa staršie ženy s guľatým akváriom a dvoma rybičkami závojnatkami.