Kto má právo držať zbraň
Vyzeralo to skôr ako spor filológov než sudcov, v práve to však býva často tak. Keď sa americký Najvyšší súd minulý týždeň vyjadril k otázke, či dáva ústava USA občanom právo držať zbraň, bolo to tesné áno. Piati sudcovia sa priklonili k názoru, že ústava toto právo garantuje. Štyria boli proti – dôrazne a ostro. Väčšinové rozhodnutie sa opieralo o viacero podkladov, zásadne však vychádzalo z analýzy vety, ktorá v angličtine znie: „A well regulated Militia, being necessary to the security of a free State, the right of the people to keep and bear Arms, shall not be infringed.“ Aj ten, kto sa v angličtine vyzná len zbežne, vidí, že v tejto vete je akosi priveľa čiarok. Práve to, a navyše zastaraný slovosled, spôsobuje spory o význame vety. V podstate sú možné dve jej základné interpretácie. Dá sa preložiť takto: „Keďže je dobre regulovaná milícia nevyhnutná pre bezpečnosť slobodného štátu, nesmie byť porušené právo ľudí držať a nosiť zbrane.“ A druhá možnosť: „Nesmie byť narušená dobre regulovaná milícia, nutná pre bezpečnosť slobodného štátu, s právom ľudí držať a nosiť zbrane.“ Prvá interpretácia by naznačovala, že právo držať a nosiť zbrane je všeobecné, druhá, že právo držať a nosiť zbrane majú členovia spomínanej „milície“. K tomu si pripočítajme spory historikov o reálnom obsahu pojmu „držať a nosiť zbraň“ – či ide o právo na ozbrojovanie sa počas konfliktu, v službe vlasti, alebo aj inokedy, či je to len právo držať zbraň doma a nosiť ju na pokyn štátu...
Z dejín amerického národa a jeho poňatia slobody vyplýva skôr prvá možnosť, ku ktorej sa priklonil aj Najvyšší súd – že právo držať a nosiť zbraň patrí občanom ako takým. To však neznamená, že rozhodnutím Najvyššieho súdu pohasnú spory, ktoré prebiehajú v USA už dávno a v podstate odrážajú politické rozdelenie na tábory konzervatívcov a liberálov. Na Najvyššom súde tentoraz tesne prevážili hlasy konzervatívnych sudcov, ktorí rozhodli, že zákony Kolumbijského dištriktu, ktoré patria k najprísnejším v USA, prekročili hranice dané ústavou a nadmerne obmedzili právo Američanov nosiť zbraň. Súd však zároveň potvrdil, že berie do úvahy aj vysoké štatistiky o obetiach streľby a že nechce napadnúť obmedzenia, ktoré zakazujú vlastníctvo zbraní napríklad duševne chorým a trestaným osobám.
.mg
Zaplatené NIE?
Európska únia sa s írskym odmietnutím Lisabonskej zmluvy zmieruje len veľmi ťažko. Francúzsky minister pre eurozáležitosti Jean-Pierre Jouyvet z neúspešného referenda viní amerických jastrabov. Protilisabonskú kampaň írskeho hnutia Libertas údajne zaplatili americkí neokonzervatívci. Zakladateľ hnutia, írsky milionár Declan Ganley, obvinenia poprel.
.tb
Iba dobré správy
Duševná rovnováha verejnosti leží na srdci hornej komory rumunského parlamentu, ktorá prijala zákon, že televízne a rozhlasové spravodajstvo musí obsahovať v rovnakej miere pozitívne a negatívne správy. Podľa navrhovateľov zákona má totiž prevaha negatívnych správ „nenapraviteľný dopad na zdravie ľudí“. Zákon okamžite spustil lavínu kritiky novinárov, audiovizuálnej rady i vlády.
.tb
Víťaz istý
Robert Mugabe ignoroval výzvy EÚ na odloženie druhého kola prezidentských volieb, v ktorých je po odstúpení súpera Morgana Tsvangiraiho jediným kandidátom. Tsvangirai, ktorý v marci vyhral prvé kolo, odstúpil pre zastrašovanie opozície a násilie. Americká ministerka zahraničných vecí Condoleezza Rice označila voľby za podvod, OSN zvažuje rozšírenie sankcií proti krajine.
.tb
Opice a Lisabon
Slobodu a právo na život by mali mať nielen ľudia, ale aj niektoré iné zvieratá. Vo svojej najnovšej rezolúcii na to aspoň vyzval španielsky parlament. Komisia pre životné prostredie požaduje, aby sa vystupovanie našich genetických príbuzných v reklamách stalo nelegálnym. V tomto kontexte ani neprekvapí, že dolná komora španielskeho parlamentu prijala Lisabonskú zmluvu.
.tg
Problémy s vládou
Srbský prezident Boris Tadič v parlamente ešte stále nepredložil koaličnú dohodu, čím sa opäť oddialil netrpezlivo očakávaný vznik novej vlády. Tadič sa pri nominácii na post premiéra stále rozhoduje medzi troma možnými kandidátmi. Na vládu Srbsko čaká od 11. mája, keď sa konali predčasné parlamentné voľby, v ktorých zvíťazila koalícia Pre európske Srbsko, kde má hlavné slovo Demokratická strana prezidenta Tadiča.
.tg
Ehud Olmert/
Izraelský premiér Ehud Olmert udržal vládnu koalíciu. Olmert sa totiž dohodol s ministrom obrany a šéfom Strany práce Barakom, ktorý hrozil odchodom svojej strany z koalície v súvislosti s tým, že premiéra vyšetrujú pre prijímanie peňazí od amerického biznismena.
Robert Gates/
Americký minister obrany sa po zhoršení bezpečnostnej situácie v Pakistane vyjadril, že hranice tejto krajiny s Afganistanom sú slabo chránené a pakistanská vláda nevystavuje tu pôsobiaci Taliban tlaku. Podobné výčitky musí Pakistan počúvať už dávno – zatiaľ sú bezvýsledné.
Jaroslaw Kaczynski/
Poľský expremiér a ešte stále šéf strany PiS tvrdí, že na vlastné oči videl originály dokumentov potvrdzujúcich spoluprácu Lecha Walesu s komunistickou tajnou políciou. Ukázal mu ich vraj začiatkom 90. rokov vtedajší minister vnútra Andrzej Milczanowski. Ten to popiera.
Vyzeralo to skôr ako spor filológov než sudcov, v práve to však býva často tak. Keď sa americký Najvyšší súd minulý týždeň vyjadril k otázke, či dáva ústava USA občanom právo držať zbraň, bolo to tesné áno. Piati sudcovia sa priklonili k názoru, že ústava toto právo garantuje. Štyria boli proti – dôrazne a ostro. Väčšinové rozhodnutie sa opieralo o viacero podkladov, zásadne však vychádzalo z analýzy vety, ktorá v angličtine znie: „A well regulated Militia, being necessary to the security of a free State, the right of the people to keep and bear Arms, shall not be infringed.“ Aj ten, kto sa v angličtine vyzná len zbežne, vidí, že v tejto vete je akosi priveľa čiarok. Práve to, a navyše zastaraný slovosled, spôsobuje spory o význame vety. V podstate sú možné dve jej základné interpretácie. Dá sa preložiť takto: „Keďže je dobre regulovaná milícia nevyhnutná pre bezpečnosť slobodného štátu, nesmie byť porušené právo ľudí držať a nosiť zbrane.“ A druhá možnosť: „Nesmie byť narušená dobre regulovaná milícia, nutná pre bezpečnosť slobodného štátu, s právom ľudí držať a nosiť zbrane.“ Prvá interpretácia by naznačovala, že právo držať a nosiť zbrane je všeobecné, druhá, že právo držať a nosiť zbrane majú členovia spomínanej „milície“. K tomu si pripočítajme spory historikov o reálnom obsahu pojmu „držať a nosiť zbraň“ – či ide o právo na ozbrojovanie sa počas konfliktu, v službe vlasti, alebo aj inokedy, či je to len právo držať zbraň doma a nosiť ju na pokyn štátu...
Z dejín amerického národa a jeho poňatia slobody vyplýva skôr prvá možnosť, ku ktorej sa priklonil aj Najvyšší súd – že právo držať a nosiť zbraň patrí občanom ako takým. To však neznamená, že rozhodnutím Najvyššieho súdu pohasnú spory, ktoré prebiehajú v USA už dávno a v podstate odrážajú politické rozdelenie na tábory konzervatívcov a liberálov. Na Najvyššom súde tentoraz tesne prevážili hlasy konzervatívnych sudcov, ktorí rozhodli, že zákony Kolumbijského dištriktu, ktoré patria k najprísnejším v USA, prekročili hranice dané ústavou a nadmerne obmedzili právo Američanov nosiť zbraň. Súd však zároveň potvrdil, že berie do úvahy aj vysoké štatistiky o obetiach streľby a že nechce napadnúť obmedzenia, ktoré zakazujú vlastníctvo zbraní napríklad duševne chorým a trestaným osobám.
.mg
Zaplatené NIE?
Európska únia sa s írskym odmietnutím Lisabonskej zmluvy zmieruje len veľmi ťažko. Francúzsky minister pre eurozáležitosti Jean-Pierre Jouyvet z neúspešného referenda viní amerických jastrabov. Protilisabonskú kampaň írskeho hnutia Libertas údajne zaplatili americkí neokonzervatívci. Zakladateľ hnutia, írsky milionár Declan Ganley, obvinenia poprel.
.tb
Iba dobré správy
Duševná rovnováha verejnosti leží na srdci hornej komory rumunského parlamentu, ktorá prijala zákon, že televízne a rozhlasové spravodajstvo musí obsahovať v rovnakej miere pozitívne a negatívne správy. Podľa navrhovateľov zákona má totiž prevaha negatívnych správ „nenapraviteľný dopad na zdravie ľudí“. Zákon okamžite spustil lavínu kritiky novinárov, audiovizuálnej rady i vlády.
.tb
Víťaz istý
Robert Mugabe ignoroval výzvy EÚ na odloženie druhého kola prezidentských volieb, v ktorých je po odstúpení súpera Morgana Tsvangiraiho jediným kandidátom. Tsvangirai, ktorý v marci vyhral prvé kolo, odstúpil pre zastrašovanie opozície a násilie. Americká ministerka zahraničných vecí Condoleezza Rice označila voľby za podvod, OSN zvažuje rozšírenie sankcií proti krajine.
.tb
Opice a Lisabon
Slobodu a právo na život by mali mať nielen ľudia, ale aj niektoré iné zvieratá. Vo svojej najnovšej rezolúcii na to aspoň vyzval španielsky parlament. Komisia pre životné prostredie požaduje, aby sa vystupovanie našich genetických príbuzných v reklamách stalo nelegálnym. V tomto kontexte ani neprekvapí, že dolná komora španielskeho parlamentu prijala Lisabonskú zmluvu.
.tg
Problémy s vládou
Srbský prezident Boris Tadič v parlamente ešte stále nepredložil koaličnú dohodu, čím sa opäť oddialil netrpezlivo očakávaný vznik novej vlády. Tadič sa pri nominácii na post premiéra stále rozhoduje medzi troma možnými kandidátmi. Na vládu Srbsko čaká od 11. mája, keď sa konali predčasné parlamentné voľby, v ktorých zvíťazila koalícia Pre európske Srbsko, kde má hlavné slovo Demokratická strana prezidenta Tadiča.
.tg
Ehud Olmert/
Izraelský premiér Ehud Olmert udržal vládnu koalíciu. Olmert sa totiž dohodol s ministrom obrany a šéfom Strany práce Barakom, ktorý hrozil odchodom svojej strany z koalície v súvislosti s tým, že premiéra vyšetrujú pre prijímanie peňazí od amerického biznismena.
Robert Gates/
Americký minister obrany sa po zhoršení bezpečnostnej situácie v Pakistane vyjadril, že hranice tejto krajiny s Afganistanom sú slabo chránené a pakistanská vláda nevystavuje tu pôsobiaci Taliban tlaku. Podobné výčitky musí Pakistan počúvať už dávno – zatiaľ sú bezvýsledné.
Jaroslaw Kaczynski/
Poľský expremiér a ešte stále šéf strany PiS tvrdí, že na vlastné oči videl originály dokumentov potvrdzujúcich spoluprácu Lecha Walesu s komunistickou tajnou políciou. Ukázal mu ich vraj začiatkom 90. rokov vtedajší minister vnútra Andrzej Milczanowski. Ten to popiera.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.