Česká republika sa dostala na prvé miesto na svete vo výrobe automobilov. Teda na počet obyvateľov, ale aj to o niečom vypovedá. A Slovensko je hneď v závese. Autá chrlí aj Maďarsko, kde pred nejakými dvadsiatimi rokmi vyrábali iba ak autobusy Ikarus, a v obrovskom množstve ich vyrábajú aj v Poľsku.
Vo svete to nikto veľmi nevie, Kia, Honda či Suzuki na sebe nemajú napísané Made in Slovakia alebo Czech Made. Dokonca aj Škodu pokladá väčšina ľudí za nemecké auto a na to, že je to „pôvodne česká značka“, si spomenie už len málokto.
Ale to nikoho v tej našej strednej Európe veľmi netrápi. Automobilky sú motorom priemyselného aj hospodárskeho rastu, dávajú prácu nielen tisíckam ľudí, ktorí sú v nich zamestnaní, ale aj obrovskému množstvu menších firiem. Platia dane. Dalo by sa skoro povedať, že nás živia.
Lenže: barel ropy stojí už vyše stodvadsať dolárov, a hoci dolár je už len za dvadsať slovenských korún, je to strašne veľa. A barel bude čoskoro stáť dvesto dolárov a za desať slovenských korún dolár asi nebude.
Benzín a nafta už na pumpách vystúpili na „hausnumerá“, ktoré sme tam v živote nevideli. A bude ešte horšie, hovoria všetci. Šetrní Rakúšania, ktorí trikrát očistia staniol od taveného syra, kým ho vyhodia, už vo veľkom nakupujú bicykle a autá nechávajú v garážach. Američania podľa niektorých neuveriteľných zvestí dokonca objavujú, že existuje niečo ako mestská hromadná doprava. A v Turecku stúpla cena osla, ktorý na rozdiel od traktora jazdí na vodu a trávu, na desaťnásobok.
K nám to ešte nedorazilo, ale tiež raz dorazí. Benzín a nafta budú časom za päťdesiat a možno aj za sto korún. Ľudia budú niekoľko kilometrov do práce chodiť na bicykloch a na výlety vlakom. Domy tridsať kilometrov od mesta budú za babku, benzínové pumpy sa zmenia na stánky s limonádami a predajne melónov. Svet sa trochu spomalí, ale ľudia budú mať viac pohybu a budú zdravší.
Len neviem, čo urobíme s tým naším automobilovým prvenstvom. Asi začneme namiesto áut zase vyrábať bicykle, kočíky a na zimu sane.
Autor je redaktor Lidových novín
Vo svete to nikto veľmi nevie, Kia, Honda či Suzuki na sebe nemajú napísané Made in Slovakia alebo Czech Made. Dokonca aj Škodu pokladá väčšina ľudí za nemecké auto a na to, že je to „pôvodne česká značka“, si spomenie už len málokto.
Ale to nikoho v tej našej strednej Európe veľmi netrápi. Automobilky sú motorom priemyselného aj hospodárskeho rastu, dávajú prácu nielen tisíckam ľudí, ktorí sú v nich zamestnaní, ale aj obrovskému množstvu menších firiem. Platia dane. Dalo by sa skoro povedať, že nás živia.
Lenže: barel ropy stojí už vyše stodvadsať dolárov, a hoci dolár je už len za dvadsať slovenských korún, je to strašne veľa. A barel bude čoskoro stáť dvesto dolárov a za desať slovenských korún dolár asi nebude.
Benzín a nafta už na pumpách vystúpili na „hausnumerá“, ktoré sme tam v živote nevideli. A bude ešte horšie, hovoria všetci. Šetrní Rakúšania, ktorí trikrát očistia staniol od taveného syra, kým ho vyhodia, už vo veľkom nakupujú bicykle a autá nechávajú v garážach. Američania podľa niektorých neuveriteľných zvestí dokonca objavujú, že existuje niečo ako mestská hromadná doprava. A v Turecku stúpla cena osla, ktorý na rozdiel od traktora jazdí na vodu a trávu, na desaťnásobok.
K nám to ešte nedorazilo, ale tiež raz dorazí. Benzín a nafta budú časom za päťdesiat a možno aj za sto korún. Ľudia budú niekoľko kilometrov do práce chodiť na bicykloch a na výlety vlakom. Domy tridsať kilometrov od mesta budú za babku, benzínové pumpy sa zmenia na stánky s limonádami a predajne melónov. Svet sa trochu spomalí, ale ľudia budú mať viac pohybu a budú zdravší.
Len neviem, čo urobíme s tým naším automobilovým prvenstvom. Asi začneme namiesto áut zase vyrábať bicykle, kočíky a na zimu sane.
Autor je redaktor Lidových novín
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.