Rozhovor s predsedom Slovenskej spoločnosti sprievodcov cestovného ruchu Mariánom Bilačičom.
.sprevádzate po Bratislave zahraničných turistov. Mnohí už majú za sebou „atraktívnejšiu“ Prahu, Viedeň či Budapešť. Ako vnímajú Bratislavu?
Sprievodcom som už bezmála štvrťstoročie a zo skúsenosti môžem povedať, že drvivá väčšina „prvonávštevníkov“ Slovenska a Bratislavy, ktorí k nám prichádzajú zo zahraničia, má len matné, chabé, skreslené či vôbec nijaké informácie o tomto meste. Nečudo, že konfrontácia ich predstáv aj obáv s realitou vyznieva potom v Bratislave vysoko pozitívne. Tí, čo tu už boli pred rokmi, konštatujú: mesto sa zmenilo na nepoznanie k lepšiemu. A cestovatelia svetobežníci, ktorí už videli hodný kus sveta, Bratislavu oceňujú ako sympatické, prehľadné, krásne, čisté, priateľské a bezpečné mesto... Sme teda vnímaní pozitívne, ale netvrdím, že v Bratislave môžeme búvať na vavrínoch.
.čo dobrý sprievodca po starej Bratislave vypichuje ako jedinečnosť, kvôli ktorej sa do Bratislavy oplatí prísť?
Každý sprievodca, kdekoľvek na svete – ak má byť hodnoverný a úspešný – musí reálne stavať na tom, čo klient už pozná – odraziť sa od toho a popri tom svetoznámom prezentovať aj niečo jedinečné, lokálne, zatiaľ klientovi neznáme. V Bratislave to platí rovnako. Kombinácia architektúry, udalostí, súvislostí a osobností, ktoré sa tu narodili, žili či mesto len navštívili, s realitou dneška poslucháča osloví. Návštevníkov si získa jedinečné Staré mesto a jeho pamiatky v pešej zóne – Stará radnica, Primaciálny palác, Michalská brána, národné divadlo... rovnako ako majestátny Bratislavský hrad i Devín.
.sú miesta, ktoré cudzincov zarazia a zdá sa im, že ide o nevyužitú príležitosť?
Bratislava nemá ozajstný dotykový bod s Dunajom, žiaľ, už desaťročia je centrum mesta od rieky odrezané štvorprúdovou cestou. To, čo viacerí návštevníci v Bratislave očakávajú, hľadajú a nenachádzajú, je možnosť dotknúť sa rukou Dunaja, posedieť si pri ňom – teda akési kontaktné nulté staromestské podlažie nábrežia, ako je to napríklad v Paríži či v Budapešti. Doslova si to pýta dotiahnuť život mesta až sem! Pred pár rokmi návštevníci mesta krútili hlavou nad tým, keď na úpätí Hradu (na Vydrici) nevideli nič – teda vlastne videli bezohľadné chaotické parkovanie áut v prachu a v blate, za ktoré sa tu vyberali peniaze. Nábrežie dnes ešte nežije tak, ako by mohlo a malo. Potrebuje impulz – prebudiť ho a dať mu pár mestotvorných prvkov – zaplniť ho ľuďmi. Vízia novej osi pešieho ohybu medzi vznikajúcimi komplexmi Eurovea a Riverpark by mohla, možno i za cenu utlmenia dopravy, vygenerovať takýto koridor.
.akí turisti majú záujem o Bratislavu?
V posledných rokoch sa pomerne markantne mení štruktúra a skladba návštevníkov Bratislavy – a to jazykovo podľa krajiny ich pôvodu,ale i podľa veku a zamerania ich pobytu. Pribudli návštevníci z krajín, kde o nás pred desaťročím hádam ani nevedeli. Dnes už nie je rarita stretnúť v Bratislave Írov, Nórov, Portugalčanov či návštevníkov z Brazílie či Južnej Afriky. Hoci na absolútne počty návštevníkov v štatistikách ešte vedú – a asi aj dlho povedú – tzv. trojhodinoví návštevníci. To sú pasažieri lodí plaviacich sa po Dunaji. Výrazne však stúpol počet individuálnych návštevníkov. Teda zatiaľ čo v minulosti suverénne dominovala organizovaná turistika – ucelené veľké skupinové zájazdy, trend naznačuje a cítime to v záujme o služby nás sprievodcov, že dnes si nás pomerne často objednávajú individuálni návštevníci, malé skupinky priateľov na výlete či rodiny. Týchto návštevníkov nezaujímajú len dejiny a architektúra, pýtajú sa nás aj na to, ako si tu žijeme, čo čakáme od eura, čo stojí liter benzínu alebo kilo chleba, kedy ráno vstávame alebo kam chodíme na dovolenku. Zaujíma ich náš každodenný život a jeho kvalita.
.sprevádzate po Bratislave zahraničných turistov. Mnohí už majú za sebou „atraktívnejšiu“ Prahu, Viedeň či Budapešť. Ako vnímajú Bratislavu?
Sprievodcom som už bezmála štvrťstoročie a zo skúsenosti môžem povedať, že drvivá väčšina „prvonávštevníkov“ Slovenska a Bratislavy, ktorí k nám prichádzajú zo zahraničia, má len matné, chabé, skreslené či vôbec nijaké informácie o tomto meste. Nečudo, že konfrontácia ich predstáv aj obáv s realitou vyznieva potom v Bratislave vysoko pozitívne. Tí, čo tu už boli pred rokmi, konštatujú: mesto sa zmenilo na nepoznanie k lepšiemu. A cestovatelia svetobežníci, ktorí už videli hodný kus sveta, Bratislavu oceňujú ako sympatické, prehľadné, krásne, čisté, priateľské a bezpečné mesto... Sme teda vnímaní pozitívne, ale netvrdím, že v Bratislave môžeme búvať na vavrínoch.
.čo dobrý sprievodca po starej Bratislave vypichuje ako jedinečnosť, kvôli ktorej sa do Bratislavy oplatí prísť?
Každý sprievodca, kdekoľvek na svete – ak má byť hodnoverný a úspešný – musí reálne stavať na tom, čo klient už pozná – odraziť sa od toho a popri tom svetoznámom prezentovať aj niečo jedinečné, lokálne, zatiaľ klientovi neznáme. V Bratislave to platí rovnako. Kombinácia architektúry, udalostí, súvislostí a osobností, ktoré sa tu narodili, žili či mesto len navštívili, s realitou dneška poslucháča osloví. Návštevníkov si získa jedinečné Staré mesto a jeho pamiatky v pešej zóne – Stará radnica, Primaciálny palác, Michalská brána, národné divadlo... rovnako ako majestátny Bratislavský hrad i Devín.
.sú miesta, ktoré cudzincov zarazia a zdá sa im, že ide o nevyužitú príležitosť?
Bratislava nemá ozajstný dotykový bod s Dunajom, žiaľ, už desaťročia je centrum mesta od rieky odrezané štvorprúdovou cestou. To, čo viacerí návštevníci v Bratislave očakávajú, hľadajú a nenachádzajú, je možnosť dotknúť sa rukou Dunaja, posedieť si pri ňom – teda akési kontaktné nulté staromestské podlažie nábrežia, ako je to napríklad v Paríži či v Budapešti. Doslova si to pýta dotiahnuť život mesta až sem! Pred pár rokmi návštevníci mesta krútili hlavou nad tým, keď na úpätí Hradu (na Vydrici) nevideli nič – teda vlastne videli bezohľadné chaotické parkovanie áut v prachu a v blate, za ktoré sa tu vyberali peniaze. Nábrežie dnes ešte nežije tak, ako by mohlo a malo. Potrebuje impulz – prebudiť ho a dať mu pár mestotvorných prvkov – zaplniť ho ľuďmi. Vízia novej osi pešieho ohybu medzi vznikajúcimi komplexmi Eurovea a Riverpark by mohla, možno i za cenu utlmenia dopravy, vygenerovať takýto koridor.
.akí turisti majú záujem o Bratislavu?
V posledných rokoch sa pomerne markantne mení štruktúra a skladba návštevníkov Bratislavy – a to jazykovo podľa krajiny ich pôvodu,ale i podľa veku a zamerania ich pobytu. Pribudli návštevníci z krajín, kde o nás pred desaťročím hádam ani nevedeli. Dnes už nie je rarita stretnúť v Bratislave Írov, Nórov, Portugalčanov či návštevníkov z Brazílie či Južnej Afriky. Hoci na absolútne počty návštevníkov v štatistikách ešte vedú – a asi aj dlho povedú – tzv. trojhodinoví návštevníci. To sú pasažieri lodí plaviacich sa po Dunaji. Výrazne však stúpol počet individuálnych návštevníkov. Teda zatiaľ čo v minulosti suverénne dominovala organizovaná turistika – ucelené veľké skupinové zájazdy, trend naznačuje a cítime to v záujme o služby nás sprievodcov, že dnes si nás pomerne často objednávajú individuálni návštevníci, malé skupinky priateľov na výlete či rodiny. Týchto návštevníkov nezaujímajú len dejiny a architektúra, pýtajú sa nás aj na to, ako si tu žijeme, čo čakáme od eura, čo stojí liter benzínu alebo kilo chleba, kedy ráno vstávame alebo kam chodíme na dovolenku. Zaujíma ich náš každodenný život a jeho kvalita.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.