Kto sme my, Západ?

lenže, čo vôbec znamená „prispôsobiť sa“ v pluralitnej spoločnosti? Čo sú tie jedinečné hodnoty, ktoré charakterizujú našu časť sveta? A ako súvisia s kresťanstvom?

Za rampami pri železničnej stanici v bratislavskej Rači je vedľa cesty učupená nenápadná budova. Naokolo sídlia rôzne firmy. O šiestej večer sú ich zamestnanci väčšinou už doma. No malé parkovisko pred onou budovou sa každý utorok o tomto čase začína plniť osobnými automobilmi. Dom patrí Kresťanskému zboru Rača, ktorý pre svojich členov i hľadajúcich organizuje aj pravidelné biblické vyučovanie. Okrem čítania Božieho slova sa tu diskutuje o témach, s ktorými sa vyrovnávajú kresťania žijúci v modernom svete na začiatku 21. storočia. Jeden z učebných textov, ktorý račianski veriaci používajú, hneď v prvej kapitole rieši otázku: Kto je vlastne kresťan? Je to ten, kto bol ako dieťa pokrstený? Ten, kto sa narodil v kresťanskej krajine, alebo človek žijúci slušne? Stačí napríklad vzájomné obdarovávanie na Vianoce, aby to z človeka spravilo kresťana?

.samé kresťanské národy
Sú to otázky identity, ktoré si v súvislosti s imigračnou prívalovou vlnou kladie aj Európa. Prichádzajúci sú väčšinou moslimovia a my si hovoríme, že sme kresťanské národy. Nejde len o Slovensko, ktoré sa preslávilo vo svete výrokom hovorcu ministerstva vnútra Ivana Netíka o tom, že moslimskí utečenci by sa u nás necítili dobre, keďže tu nemáme mešity. Maďarský premiér Viktor Orbán hovorí explicitne: „Maďari sú kresťanský národ.“ Dokonca aj v ateistickom Česku možno v súvislosti s utečeneckou krízou naraziť na odvolávanie sa na „kresťanské korene“.

V západnej Európe je obrázok komplikovanejší. Počas tohtoročných veľkonočných sviatkov konzervatívny britský ministerský predseda David Cameron vyhlásil: „Áno, sme národ, ktorý objíma, víta a prijíma všetky viery a žiadnu, ale stále sme kresťanská krajina.“ Na pomery Spojeného kráľovstva neobvykle silné prihlásenie sa premiéra ku kresťanstvu, spojené s výzvou na angažovanie sa za prenasledovaných kresťanov vo svete prišlo v čase, keď podľa prieskumu firmy YouGov pre dve tretiny Britov náboženstvo nie je dôležité. Iný výskum NatCen Social Research si zase všíma, že medzi rokmi 1983 a 2014 klesol podiel anglikánov v krajine zo 40 percent na 17 percent. Anglikánska cirkev zažíva voľný pád a smeruje do irelevantnosti.

Iný sviatok a iné posolstvo ako britský premiér zvolila kresťanskodemokratická nemecká kancelárka Angela Merkel: „Je očividné, že islam medzičasom nepochybne patrí k Nemecku,“ vyhlásila v júli pri príležitosti moslimského pôstneho mesiaca ramadán. Išlo o vyjadrenie, ktoré v Spolkovej republike spustilo značné kontroverzie. „Ja si túto vetu neosvojím,“ reagoval čestný predseda Kresťansko-sociálnej únie (CSU) a bývalý bavorský krajinský premiér Edmund Stoiber v denníku Bild. „K Nemecku patria moslimovia, nie islam. Islam nie je podstatnou súčasťou našej kultúry a neformuje ani dejiny nášho myslenia či tradíciu.“ Podľa prieskumu Inštitútu pre výskum verejnej mienky Allensbach má rovnaký názor ako Stoiber 63 percent Nemcov. Len 22 percent si myslí, že islam k Nemecku patrí.

Sú teda Európa a Slovensko kresťanské? A keď nie, akí vlastne sme? Odpoveď na túto otázku je dôležitá nielen pre naše sebapoznanie, ale aj kvôli cudzincom, ktorí sem prichádzajú. Odmyslime si teraz neprispôsobivých jedincov. Dôležité je, aké méty pre integráciu vytýčime ľuďom, ktorí chcú zapadnúť do našich spoločností.