Akreditácie – choroba alebo liek?

pred siedmimi rokmi sa stal predsedom tejto komisie. Ľubor Fišera.

.výsledkom nedávno zverejnených komplexných akreditácií slovenských univerzít je zaradenie piatich z nich do kategórie vysokých škôl, ktorým neprináleží názov univerzita. O ktoré školy ide?
Podmienky nesplnili Katolícka univerzita v Ružomberku, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka a Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach.

.ako sa tieto školy stavajú k návrhu odobrať im štatút univerzity?
Prvá reakcia, ktorú som videl v televízii, bola dosť šokujúca. Tvrdili buď, že ide o nejaké administratívne pochybenia, alebo že všetky nedostatky už majú odstránené. Ja si však myslím, že nešlo o administratívne chyby a že nedostatky odstránené nielenže nie sú, ale v priebehu jednoročnej lehoty, ktorá už začala plynúť, ani odstránené nebudú. Tá jednoročná lehota totiž v skutočnosti nie je rok sám o sebe, to je súčasť šesťročného obdobia. A zmeniť za rok hodnoty zodpovedajúce šiestim rokom, to naozaj nie je jednoduché.

.vysoké školy, ktoré dopadnú v komplexnej akreditácii najhoršie, asi nemajú Akreditačnú komisiu vo veľkej láske. Zaujímavé však je, že kritické hlasy k práci komisie sa ozývajú aj z univerzít, ktoré dopadli v akreditácii veľmi dobre. Viete o takýchto hlasoch?
Niečo o tom viem. Ale myslím si, že to asi vychádza z neznalosti toho, čo vlastne Akreditačná komisia robí.

.neviem, či je to z neznalosti. Mnohí ľudia s vysokým akademickým kreditom – ako napríklad profesor Brunovský alebo docent Černý z FMFI UK – považujú Akreditačnú komisiu za chorú súčasť chorého systému, ktorá nielenže nepomáha chorobu odstrániť, ale v skutočnosti bráni účinnej liečbe.
Bolo by to treba konkretizovať, bez konkrétnych výhrad je k tomu ťažké niečo povedať.

.dobre, tak skúsme najprv určiť diagnózu, a potom sa budeme baviť o tom, či Akreditačná komisia v terapii pomáha, alebo skôr škodí. Aké sú podľa vás najpálčivejšie problémy slovenského vysokého školstva?
Najväčším problémom je strašne málo financií, ktoré do vysokých škôl idú. Neviem čísla za všetky odbory, ale napríklad v chémii dostávajú české vysoké školy šesť- až osemkrát viac peňazí ako slovenské školy. Podobne je to vo všetkých odboroch a takto to beží už aspoň pätnásť rokov. Nijaká slovenská vláda nemala skutočný záujem o školstvo. Ďalší problém je, že aj to málo peňazí sa nerozdeľuje rozumne. Veľká časť celkového balíka sa delí podľa počtu študentov a školy preto vymýšľajú študijné programy nie tak, aby boli čo najkvalitnejšie, ale tak, aby pritiahli čo najviac študentov.

.úplne súhlasím. Asi najväčším problémom je podvyživený systém financovania, pri ktorom dostávajú mizerné školy v podstate rovnako ako tie najlepšie.
Ale s tým nemôže Akreditačná komisia absolútne nič robiť.

.isteže, s tým môže niečo urobiť len vláda alebo parlament. Lenže všetci predsa vieme, že tí neurobia nič. Najhoršie školy by vôbec nemali byť financované, ale na takýto krok tu nijaká vláda nenájde odvahu.
Ale to nie je chyba Akreditačnej komisie. My sme poradný orgán vlády a každé dva roky jej dávame odporúčania, kde vždy navrhujeme zvýšenie objemu financií pre vysoké školy.

.áno a na základe komplexnej akreditácie poviete aj to, ktoré školy sú relatívne dobré a ktoré zlé, čiže ktoré si zaslúžia viac peňazí a ktoré menej. Lenže vláda na základe toho neurobí nič, alebo len nejaké kozmetické zmeny. Čiže pomáhate vytvárať zdanie, že sa niečo deje, a pritom sa nedeje nič.
Ale to nie je nič. Na základe komplexnej akreditácie sa napríklad delí nejaká časť výskumných peňazí. Myslím, že jedna šestina sa delí na základe výsledkov komplexnej akreditácie.