Na počiatku bolo slovo

prečo je pre deti ťažké porozumieť, či Achilles predbehol korytnačku, alebo korytnačka Achilla?

Koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom. Z príslovia vyplýva, že ak má niekto schopnosť naučiť sa aspoň jeden jazyk, môžeme ho považovať za človeka. Je táto úvaha, motivovaná ľudovým príslovím, pravdivá z hľadiska vedy? Je to možno prekvapujúce, ale je. Ľudský jazyk je v živočíšnej ríši jedinečným komunikačným systémom. Opice alebo aj psy sa dokážu naučiť jednotlivé slová alebo symboly, ktoré niečo označujú. Vedia spojiť abstraktný symbol vo forme zvukového vnemu (slova) alebo zrakového vnemu (znaku) s nejakým objektom. Dokážu napríklad spoznať vlak pri počutí slova „vlak“ alebo „train“. Nevedia však slová kombinovať. Iba ľudia dokážu spájať a kombinovať slová do nekonečného množstva viet a súvetí, a to podľa zložitých gramatických pravidiel.

Tvorbu slovných spojení môžeme vidieť ako výpočet. Použitím gramatických pravidiel (operácií) na slová (vstupné dáta) vzniká vetná štruktúra alebo syntax (výsledok). Napríklad spojením slov „toto“ a „lietadlo“ vznikne nové slovné spojenie „toto lietadlo“. Operáciu spájania (angl. merge) môžeme zopakovať. Spojením „toto lietadlo“ a „letí“ vznikne veta „toto lietadlo letí“. Opakované aplikovanie gramatických pravidiel na slová a slovné spojenia sa nazýva rekurzia. A práve rekurzia je tou čarovnou procedúrou alebo výpočtovým (syntaktickým) mechanizmom, vďaka ktorému sú ľudia schopní vytvárať nekonečné množstvo viet z konečného počtu slov. Rekurziou v našom jazyku bežne vznikajú vetné štruktúry, vnútri ktorých sú vnorené iné vetné štruktúry. Kvôli rekurzii slová a frázy často odkazujú na iné, a to nielen susedné, ale i niekoľkými slovami oddelené slová a frázy. Napríklad „ak“ sa v súvetí vzťahuje na vzdialené „potom“. Rekurzívnosť našej gramatiky nemá v živočíšnej ríši obdobu. Hoci opice zvládnu učenie jednoduchých nerekurzívnych pravidiel na spájanie zvukov, rekurzívna syntax je nad ich schopnosti.

.od hrbolčekov na hlave k modernej neurovede jazyka
Kde v našom mozgu prebiehajú kľučové syntaktické operácie, ako je rekurzívne spájanie slov? Hlavnú úlohu zohráva časť mozgu v ľavom čelovom laloku, ktorá sa volá Brocovo centrum. Francúzsky vedec Paul Broca túto oblasť objavil v 19. storočí, keď skúmal mozog pacientov s poruchami tvorby reči. Keď si všimol, že väčšina z nich mala poškodenie v ľavej polovici mozgu, nadšene vyhlásil: „Nous parlons avec l'hémisphère gauche!“ („Hovoríme ľavou hemisférou!“)

Jeho objav bol revolučný, pretože prvýkrát ukázal, že nejaká vyššia mozgová funkcia bola spojená s konkrétnou časťou mozgu.