Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Lotroviny Pištu Vandala

.štefan Chrappa .časopis .osobnosti

Milí priatelia, keď som bol malý, tak som sa vždy niekde zababral. Váľal som sa po zemi, v tráve, v bodliakoch i kríkoch. Krížom-krážom som prelietal po pieskovisku.

s tým prelietaním to nebolo také horúce. Keďže som bol prerastené dieťa s nadváhou, tak som sa skôr valil neohrabaným klátivým poklusom. Omylom som rúcal uhladené pieskové hrady neduživých detičiek, budúcich jednotkárov a bifľošov. Domov som prichádzal zašpinený. Mama mi hovorila, že som ako zemiak. V našom tvrdom západniarskom dialekte: „Si jak zemák!“

Raz som sa na bicykli zridal do bačoriny. Aby som sa vyhol výprasku či karhaniu, nenápadne som sa prešmodrchal ku košu so špinavou bielizňou a mokré veci som zahrabal na spodok, pod návliečky a závesy.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite