Kde bolo, tam bolo, žil raz jeden mních. Žil v dobe neobyčajnej ženy, o ktorej sa šírili hrôzostrašné chýry a ktorá bola bohatšia než samotný kráľ. Aj preto sa jej báli všetci biedni ľudia, i preto bola nepohodlnou v očiach mnohých mocných...
Vďaka prešibanému mníchovi sa zachovalo „pravdivé“ svedectvo, ktoré obracia stáročiami tradovaný mýtus o krvilačnej čachtickej panej naruby.
O filme Juraja Jakubiska Bathory sa stihli popísať stohy papiera skôr, než ho videl prvý divák. Na domáce pomery nevídané výpravné dielo, ktoré sa už počas svojho vzniku stihlo stať legendou. Zaručené zvesti hovoria, že konečný rozpočet slovensko-česko-britsko-maďarskej koprodukcie sa priblížil k 400 miliónom slovenských korún, objavilo sa tu 200 hercov a okolo 3 000 komparzistov, nakrúcalo sa v 23 lokáciách vrátane 14 prenajatých hradov, najazdilo sa 2,5 milióna kilometrov, titulná postava mala k dispozícii 82 rôznych odevov, použilo sa 5 000 kostýmov, celý projekt zabral 54 mesiacov náročnej práce pre viac ako tisícku tvorivých pracovníkov... Ešte pred dokončením sa v médiách objavovali správy o krádeži filmu, následné vydieranie producentov, spor o prenájme osvetľovacej techniky, o stávkach štábu, o problémoch s peniazmi až po návrh veriteľov na konkurzné konanie i o rôznych príčinách dlho odkladanej premiéry. Ak k tomu pridáme výmenu titulnej predstaviteľky počas rozkrúteného filmu, obdobné šachy na poste kameramana či v strižni, účinnejšiu reklamu by si hádam nevymysleli ani v Hollywoode.
Jakubisko sa podujal demýtizovať osud Alžbety Báthory, ktorá je v Guinessovej knihe rekordov uvádzaná ako najväčšia vrahyňa všetkých čias (650 obetí). Pomocou zachovaných historických faktov i voľnej autorskej licencie konštruuje príbeh o renesančne vzdelanej, múdrej a statočnej žene, ktorá sa na prelome 16. a 17. storočia stala obeťou politicko-mocenských intríg. Vynára sa otázka, do akej miery bude nový uhol pohľadu zaujímavý a atraktívny pre bežného diváka a človeka oboznámeného so známou Báthoryčkinou legendou. Umelecky odvážny zámer chcel režisér zobraziť formou moderného, príťažlivého filmu. A spomínaný rozpočet priam vyzýval na divácky hit s výrazne medzinárodným presahom. Na zodpovedanie otázky, či sa to podarilo, si musíme nejaký čas počkať, keďže film ešte len štartuje do slovenských i českých kín a medzinárodná distribúcia sa začne až od jesene.
Bratislavská svetová premiéra potvrdila, že Juraj Jakubisko portrétoval Alžbetu Báthory podľa svojho videnia. Obraz púta velikánskym plátnom a hýri mnohými farbami. Napriek urputnej snahe priklincovať diváka širokospektrálnou mozaikou rôznorodých svetelných a tieňových ingrediencií, pod primárnym náterovým leskom prevláda hybridne vrstvená koláž viac či menej komplikovane načrtnutých postupov a línií. Režisér fabuluje viac dobovú maľovanú fresku ako odhalenie portrétu ženy, ktorá podľa autorovej predlohy vraj bola niekým celkom iným, než jej stopa v histórii. Demýtizovať „dobovú vrahyňu“ určite nebola ľahká úloha. Práve preto by sa viac žiadalo postupné vzrušujúce odhaľovanie jej „temných“ stránok, viac tajomna, trilerových prvkov, mystického dobrodružstva... Jakubisko sa snaží inscenovať azda každý záber ako samostatné výtvarné dielko, chýba však cit pre proporciu a súlad, čím sa v celkovom vyznení zvýrazňuje absencia dramaturgickej zložky. Na diváka sa toho valí priveľa – dejových línií, žánrových polôh, hudobných motívov, hereckých výstupov, obrázkových ornamentov... Premietacie plátno sa pod chvíľou mení na obrazovú mozaiku, ktorá vyžaduje pozorné a sústredené oko diváka v orientácii scénosledov, motívov a konaní početného spektra vystupujúcich postáv. Akoby režisér chcel nasilu dokázať, že horentné peniaze v najdrahšom projekte všetkých čias v českej a slovenskej kinematografie musia byť vidieť za každú cenu...
Zúčastnený mních, ako svedok tých čias a udalostí, zaznamenal príbeh o legendárnej čachtickej panej ako jednu z povestí. Ambíciou Juraja Jakubiska však nepochybne bolo ukázať oveľa viac.
Autor je programový riaditeľ MFF Bratislava.
Bathory (SK/CZ/UK/H, 140 min.) Réžia, námet a scenár: Juraj Jakubisko Kamera: F. A. Brabec, Ján Ďuriš Strih: Christopher Blunden Hudba: Simon Boswell, Jan Jirásek Hrajú: Anna Friel, Vincent Regan, Hans Matheson, Karel Roden, Boleslav Polívka, Deana Jakubisková-Horváthová, Jiří Mádl, Lucie Vondráčková, Franco Nero
Vďaka prešibanému mníchovi sa zachovalo „pravdivé“ svedectvo, ktoré obracia stáročiami tradovaný mýtus o krvilačnej čachtickej panej naruby.
O filme Juraja Jakubiska Bathory sa stihli popísať stohy papiera skôr, než ho videl prvý divák. Na domáce pomery nevídané výpravné dielo, ktoré sa už počas svojho vzniku stihlo stať legendou. Zaručené zvesti hovoria, že konečný rozpočet slovensko-česko-britsko-maďarskej koprodukcie sa priblížil k 400 miliónom slovenských korún, objavilo sa tu 200 hercov a okolo 3 000 komparzistov, nakrúcalo sa v 23 lokáciách vrátane 14 prenajatých hradov, najazdilo sa 2,5 milióna kilometrov, titulná postava mala k dispozícii 82 rôznych odevov, použilo sa 5 000 kostýmov, celý projekt zabral 54 mesiacov náročnej práce pre viac ako tisícku tvorivých pracovníkov... Ešte pred dokončením sa v médiách objavovali správy o krádeži filmu, následné vydieranie producentov, spor o prenájme osvetľovacej techniky, o stávkach štábu, o problémoch s peniazmi až po návrh veriteľov na konkurzné konanie i o rôznych príčinách dlho odkladanej premiéry. Ak k tomu pridáme výmenu titulnej predstaviteľky počas rozkrúteného filmu, obdobné šachy na poste kameramana či v strižni, účinnejšiu reklamu by si hádam nevymysleli ani v Hollywoode.
Jakubisko sa podujal demýtizovať osud Alžbety Báthory, ktorá je v Guinessovej knihe rekordov uvádzaná ako najväčšia vrahyňa všetkých čias (650 obetí). Pomocou zachovaných historických faktov i voľnej autorskej licencie konštruuje príbeh o renesančne vzdelanej, múdrej a statočnej žene, ktorá sa na prelome 16. a 17. storočia stala obeťou politicko-mocenských intríg. Vynára sa otázka, do akej miery bude nový uhol pohľadu zaujímavý a atraktívny pre bežného diváka a človeka oboznámeného so známou Báthoryčkinou legendou. Umelecky odvážny zámer chcel režisér zobraziť formou moderného, príťažlivého filmu. A spomínaný rozpočet priam vyzýval na divácky hit s výrazne medzinárodným presahom. Na zodpovedanie otázky, či sa to podarilo, si musíme nejaký čas počkať, keďže film ešte len štartuje do slovenských i českých kín a medzinárodná distribúcia sa začne až od jesene.
Bratislavská svetová premiéra potvrdila, že Juraj Jakubisko portrétoval Alžbetu Báthory podľa svojho videnia. Obraz púta velikánskym plátnom a hýri mnohými farbami. Napriek urputnej snahe priklincovať diváka širokospektrálnou mozaikou rôznorodých svetelných a tieňových ingrediencií, pod primárnym náterovým leskom prevláda hybridne vrstvená koláž viac či menej komplikovane načrtnutých postupov a línií. Režisér fabuluje viac dobovú maľovanú fresku ako odhalenie portrétu ženy, ktorá podľa autorovej predlohy vraj bola niekým celkom iným, než jej stopa v histórii. Demýtizovať „dobovú vrahyňu“ určite nebola ľahká úloha. Práve preto by sa viac žiadalo postupné vzrušujúce odhaľovanie jej „temných“ stránok, viac tajomna, trilerových prvkov, mystického dobrodružstva... Jakubisko sa snaží inscenovať azda každý záber ako samostatné výtvarné dielko, chýba však cit pre proporciu a súlad, čím sa v celkovom vyznení zvýrazňuje absencia dramaturgickej zložky. Na diváka sa toho valí priveľa – dejových línií, žánrových polôh, hudobných motívov, hereckých výstupov, obrázkových ornamentov... Premietacie plátno sa pod chvíľou mení na obrazovú mozaiku, ktorá vyžaduje pozorné a sústredené oko diváka v orientácii scénosledov, motívov a konaní početného spektra vystupujúcich postáv. Akoby režisér chcel nasilu dokázať, že horentné peniaze v najdrahšom projekte všetkých čias v českej a slovenskej kinematografie musia byť vidieť za každú cenu...
Zúčastnený mních, ako svedok tých čias a udalostí, zaznamenal príbeh o legendárnej čachtickej panej ako jednu z povestí. Ambíciou Juraja Jakubiska však nepochybne bolo ukázať oveľa viac.
Autor je programový riaditeľ MFF Bratislava.
Bathory (SK/CZ/UK/H, 140 min.) Réžia, námet a scenár: Juraj Jakubisko Kamera: F. A. Brabec, Ján Ďuriš Strih: Christopher Blunden Hudba: Simon Boswell, Jan Jirásek Hrajú: Anna Friel, Vincent Regan, Hans Matheson, Karel Roden, Boleslav Polívka, Deana Jakubisková-Horváthová, Jiří Mádl, Lucie Vondráčková, Franco Nero
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.