.koncom septembra ubehlo sedemdesiat rokov od smrti Bélu Bartóka. O tri týždne neskôr hráte koncert v budapeštianskej Národnej koncertnej sieni pomenovanej práve po ňom a súčasťou vášho vystúpenia možno budú aj niektoré z jeho skladieb. Ako sa také niečo prihodí hudobníkovi, ktorý sa narodil dávno po ére veľkých skladateľov?
Bartókovu hudbu počúvam skutočne často. Stále mi znie veľmi súčasne – najmä sláčikové kvartetá. V koncerte pre husle a orchester číslo 1 je pasáž, v ktorej hudba znie, ako keby sa neustále nafukovala a splošťovala. Je to krásny efekt. Samozrejme, je pre mňa veľkou cťou hrať v tejto koncertnej sále a verím, že dokážeme vyskladať zaujímavý program. No nie som si istý, či bude jeho súčasťou aj Bartókova hudba. Keďže koncertný setlist skladáme až v deň koncertu, je skutočne ťažké predpovedať, čo budeme hrať.
.ako vlastne vnímate rolu vážnej hudby v súčasnom svete? Je to iba menšinová zábava ľudí unudených hlavným prúdom alebo v sebe stále skrýva väčší potenciál?
Myslím si, že najväčší rozdiel je v tom, že vážna hudba bola a stále je zaznamenávaná na štúdiových nahrávkach. To vytvára veľký paradox. Na jednej strane je úžasné, že na rozdiel od Mozarta, ktorý nikdy nepočul celú Bachovu tvorbu, si hocikto z nás môže tvorbu oboch z nich vypočuť vo svojom mobile.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.