pár dní pred jeho začiatkom sme boli na skúške Richarda, Andreja a ich kapely.
V dohodnutý čas prichádzame do bratislavského Kina Nivy. Richard Müller, Andrej Šeban a ich spoluhráči (Matej Benko, Juraj Kuchárek, Peter Markuljak a Miloš Klápště) práve dojedajú obed. Zvítame sa s Richardom, ktorý hovorí, že len čo dojedia, odohrajú celý koncert, teda všetky piesne v takom poradí, ako budú znieť na turné viac-menej bez prestávky.
.exkluzívny koncert
Hudobníci nemávajú vo zvyku púšťať na svoje skúšky novinárov. Andrej Šeban je z tohto hľadiska ešte nekompromisnejší. Kapela sa má sústrediť na hranie, pohľady do zákulisia majú byť obmedzené na nevyhnutné minimum, ľudia (vrátane kamarátov a zástupcov médií) môžu prísť na koncert a sledovať to, čo sa deje na pódiu. Preto oceňujeme možnosť sedieť v prázdnej sále a počúvať koncertný program 15 rokov bez Filipa v exkluzívnej predpremiére.
Generálka koncertu trvá takmer dve hodiny, s prestávkou uprostred („Prestávku skúšať nemusíme,” poznamenáva Richard Müller).
Počúvajúc tie Filipove piesne, človek si uvedomí niekoľko vecí. V prvom rade ich zvláštnu „samozrejmosť”. Neskôr nám Andrej Šeban rozpráva o tom, že Jaro Filip podobne ako Dežo Ursiny vnímali tunajšiu melodiku, vďaka čomu nás ich piesne aj po rokoch tak silno zasahujú. Zrejme na tom niečo bude. Druhá vec, ktorú si uvedomujeme pri každej piesni, je zvláštna podmanivosť Müllerovho hlasu. Jemný chrapot v tichších a nižších polohách dostáva vo výškach zamatové sfarbenie, chvíľami je to „rozprávajúce” spievanie šansoniéra, chvíľami umiernený prejav rockera.
Aj keby Müller spieval triviálne melódie, bolo by to zaujímavé. Filipove piesne sú však presným opakom triviality, Richardove osobné, nikdy však nie patetické texty z nich vytvárajú dokonalé hudobné artefakty. A nakoniec mäkký zvuk Andrejovej gitary a celej kapely – znie to mimoriadne jemne a kultivovane, a to aj v razantnejších, hlasnejších pesničkách. „Okrem Cigaretky a Milovania v daždi v tomto programe nie sú žiadne hity,” hovorí .týždňu Richard Müller a dodáva: „Je príjemné zase ich spievať, lebo sú krásne.”
Zaujímavé je sledovať vnútornú dynamiku na pódiu. Kapelníkom je celkom jednoznačne Andrej Šeban. Okamžite reaguje na nesprávny akord klaviristu, keď si gitarista Peter Markuljak počas piesne mení nastavenia na svojom combe, Andrej mu ostro pripomína, že „kým nedoznie posledný tón piesne, tak sa nevenujeme zosilňovaču!
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.