Ruský režisér Timur Bekmambetov sa zapísal do diváckeho povedomia fantasy filmami Nočná hliadka a Denná hliadka. Oba predstavovali výrazne štylizované príbehy o boji dobra a zla. V jeho prvom americkom filme Wanted rezonujú niektoré prvky z jeho ruských snímok, inde zasa využíva hollywoodske konvencie. Bekmambetov vytvoril ďalšiu legendu, tentoraz o tajomnom Bratstve zabijakov, ktorého členovia udržiavajú vo svete rovnováhu. Bratstvo medzi seba povolalo mladého, nevýrazného úradníka, ktorý sa vďaka svojmu unikátnemu talentu dokáže ako jediný postaviť nebezpečnému protivníkovi. Tým nebadane vkĺzavame do vyjazdených koľají amerických žánrových pravidiel, nemôže tu chýbať ani konšpirácia a zahmlievanie skutočnej identity postáv. Mnohé z týchto motívov však vyznejú nezmyselne, naivne a nelogicky. Vykresľovanie charakterov postáv a dôsledné rozvíjanie príbehu sa Bekmambetovi nikdy príliš nedarilo, jeho silná stránka spočíva skôr v objavnom spôsobe vizuálnej štylizácie. V tomto prípade sa neprejavil natoľko výrazne ako pri Nočnej či Dennej hliadke, i tak obohatil americký, uhladený spôsob zobrazovania o čosi zo svojej pôvodnej drsnosti a výstrednosti. Film ohúri spektakulárnymi scénami a inovatívnymi vizuálnymi efektmi, ktoré sú spolu so svižným tempom jeho najväčšou devízou. Snímka Wanted stojí na pomedzí medzi Bekmambetovou fantáziou a žánrovými pravidlami. Výsledok je pomerne rozpačitý. Prvky mytológie v príbehu hollywoodskeho strihu pôsobia smiešne, prekvapivé pointy sa zdajú vykonštruované, postavy sú bez života a Bekmambetove osobité nápady sa prispôsobili americkým konvenciám.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.