Som rád, že robím to, čo robím. Festivaly sú o stretávaní – návštevníkov, umelcov, ale aj dodávateľov, brigádnikov, dobrovoľníkov, kolegov, záchranárov, partnerov a mnohých ďalších.
Je to úžasná mozaika tvárí, pováh, prístupov. Príjemné veci i nepríjemné prekvapenia tam, kde by ste ich nečakali, sklamania, často tiež tam, kde by ste to nečakali. Našťastie výrazne prevyšujú radostné veci. Tou základnou radosťou je to, že niečo také je vôbec možné. To, čo vyzerá na prvý pohľad také samozrejme, považujem za zázrak. K tomu zázraku výrazne dopomohol človek, ktorý bude vzácnym hosťom tohto ročníka Pohody. Václav Havel.
Keby mi niekto v roku 1988 povedal, že o dvadsať rokov budem robiť festival, na ktorom sa stretnú muzikanti z dvadsiatich krajín sveta, pričom výber bude záležať len a len na mne a na mojich priateľoch, že nebudem musieť nahlasovať nikomu žiadne texty, že v debatách sa postretávajú všetky možné názory, tak by som si myslel, že mu šiši.
Práve v roku 1988 som prvýkrát stretol Václava Havla. Bolo to na festivale v Lipnici. Amfiteáter Festivalu míru (tak sa volal) bol obkľúčený policajtmi, bolo to ako z akčného filmu (James Bond je šuvix). Náhoda chcela, že Václav Havel povedal svoj prejav práve pred koncertom našej skupiny, všade bolo cítiť ohromné vzrušenie, zážitok, na aký nezabudnete. Po festivale zakázali v kraji, kde sa Lipnice nachádzala, všetky zúčastnené skupiny. Havel totiž už vtedy hýbal zemeguľou, aby ju napokon o rok neskôr zvrtol do lepších časov pre všetkých ľudí, ktorí majú radi slobodu. Prišlo k zmene, v ktorú som ani nedúfal, a z ktorej som dodnes taký nadšený, až to niekomu možno lezie na nervy. Ak vám celé detstvo tvrdia, že tá tesilková šedivost, uniformita a ticho vás budú sprevádzať na večné časy a nikdy inak, tak si vážite aj to, že si môžete kúpiť aj iné ako jahodové jogurty.
Je pre mňa ohromné, že po dvadsiatich rokoch budem mať možnosť stretnúť na vlastnom festivale Václava Havla. Ten festival existuje aj vďaka nemu, on to netuší, ale ja ho radím do našej veľkej festivalovej rodiny. Som naozaj rád, že robím to, čo robím a že to môžem robiť. Vďaka za to, Vašku.
Je to úžasná mozaika tvárí, pováh, prístupov. Príjemné veci i nepríjemné prekvapenia tam, kde by ste ich nečakali, sklamania, často tiež tam, kde by ste to nečakali. Našťastie výrazne prevyšujú radostné veci. Tou základnou radosťou je to, že niečo také je vôbec možné. To, čo vyzerá na prvý pohľad také samozrejme, považujem za zázrak. K tomu zázraku výrazne dopomohol človek, ktorý bude vzácnym hosťom tohto ročníka Pohody. Václav Havel.
Keby mi niekto v roku 1988 povedal, že o dvadsať rokov budem robiť festival, na ktorom sa stretnú muzikanti z dvadsiatich krajín sveta, pričom výber bude záležať len a len na mne a na mojich priateľoch, že nebudem musieť nahlasovať nikomu žiadne texty, že v debatách sa postretávajú všetky možné názory, tak by som si myslel, že mu šiši.
Práve v roku 1988 som prvýkrát stretol Václava Havla. Bolo to na festivale v Lipnici. Amfiteáter Festivalu míru (tak sa volal) bol obkľúčený policajtmi, bolo to ako z akčného filmu (James Bond je šuvix). Náhoda chcela, že Václav Havel povedal svoj prejav práve pred koncertom našej skupiny, všade bolo cítiť ohromné vzrušenie, zážitok, na aký nezabudnete. Po festivale zakázali v kraji, kde sa Lipnice nachádzala, všetky zúčastnené skupiny. Havel totiž už vtedy hýbal zemeguľou, aby ju napokon o rok neskôr zvrtol do lepších časov pre všetkých ľudí, ktorí majú radi slobodu. Prišlo k zmene, v ktorú som ani nedúfal, a z ktorej som dodnes taký nadšený, až to niekomu možno lezie na nervy. Ak vám celé detstvo tvrdia, že tá tesilková šedivost, uniformita a ticho vás budú sprevádzať na večné časy a nikdy inak, tak si vážite aj to, že si môžete kúpiť aj iné ako jahodové jogurty.
Je pre mňa ohromné, že po dvadsiatich rokoch budem mať možnosť stretnúť na vlastnom festivale Václava Havla. Ten festival existuje aj vďaka nemu, on to netuší, ale ja ho radím do našej veľkej festivalovej rodiny. Som naozaj rád, že robím to, čo robím a že to môžem robiť. Vďaka za to, Vašku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.