Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Deti z Donbasu

.andrej Bán .časopis .reportáž

Na Slovensko prišlo na ozdravný pobyt sto detí z východu Ukrajiny. Žijú už druhý rok v podmienkach nevyhlásenej vojny v Doneckej oblasti, ...

... spoločne s rodinami ich evakuovali z území okupovaných separatistami. Aké sú ich príbehy?

.v jesennom období býva obvykle parlamentné ubytovacie zariadenie v Častej – Papierničke v lesoch na úpätí Malých Karpát prázdne. Po tieto dni ožilo. V priestore medzi jedálňou a izbami blúdia deti s visačkami a menovkami povinne zavesenými na krku, takmer všetky sú v zahraničí prvýkrát. Mnohé už stihli zavolať domov rodičom, že sú v poriadku, alebo im aspoň poslali SMS či email. Napriek únave z úmornej cesty vlakmi a autobusmi, ktorá trvala z viac ako dvetisíc kilometrov vzdialeného polmiliónového mesta Mariupoľ na brehu Azovského mora tri dni, sú na všetko zvedavé. Na chodbách počuť ľubozvučnú ukrajinčinu a ruštinu.

Maša z Konstantynivky s dvoma kamarátkami predvádza ostatným v jednej zo sál breakdance. Oľa z Mariupoľa si kreslí farebnými fixkami na chodbe medvedíka. Skupinka detí zo Sartany hrá vonku napriek dažďu volejbal. Deviati dospelí, ktorí ich sprevádzajú, medzi nimi dvaja učitelia aj lekár a psychologička, takisto presídlenci, aspoň chvíľku oddychujú.

V Košiciach ukrajinské deti vítala na obed polievkou a rezňami sestra Katarína z rádu Služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie, ktorá žila osem rokov v Donecku. Musela odtiaľ v júli ujsť po tom, ako ich dom a sídlo gréckokatolíckeho biskupa obsadili separatisti. Otca Tichona Kuľbachu dokonca mučili. Podarilo sa mu ujsť, dnes žije u redemptoristov vo Ľvove.

„Dňa 23. júla u nás pred domom ktosi zazvonil. Pozriem sa a vidím chlapa so samopalom. Chcela som ujsť cez zadný východ, no tam stál ďalší. Koho skrývate? – kričali. Nikoho – odpovedala som. Obsadili náš dom, kradli nám veci, prezerali počítače, zabrali naše autá. A nikde sme sa nedovolali spravodlivosti,“ spomína sestra Katarína, ktorá je rada, že je opäť na Slovensku.

.deti trpia najviac
„Mnohé z týchto detí majú hrozné zážitky, boli svedkami bojových operácií či ostreľovania. Potrebujú oddych, rozptýlenie, vidieť a zažiť pekné veci. Tešia sa najmä na návštevu slovenskej školy, na čokoládovú fabriku, na výlet do akvaparku či na Chopok.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite