Čo je vlastne ozón? Kyslík. Len s tým rozdielom, že namiesto dvoch atómov vmolekule ich má tri.
Takáto molekula je mimoriadne nestabilná a veľmi rýchlo sa rozpadá na klasickú molekulu O2 a voľný atóm kyslíka. Práve tento uvoľňovaný atomárny kyslík robí z ozónu jedno z najsilnejších prakticky využiteľných oxidačných činidiel vôbec. Prečo je to dôležité pri úprave vody? Nuž, veľké množstvo látok, ktoré v pitnej vode nemajú čo hľadať, sa dá za asistencie ozónu z vody ľahko odstrániť. Od železa či mangánu, ktoré sú skôr estetickým problémom, cez najrôznejšie mikroorganizmy, ktoré sú často voči bežnej dezinfekcii odolné, až po karcinogény (PCB) či priamo jedy (kyanidy). Oxidácia a dezinfekcia ozónom má oproti iným metódam tú výhodu, že spomínané látky rozkladá na látky neškodné, prípadne ich premení na látky z vody ľahko odstrániteľné (napríklad filtráciou pri ďalšej úprave).
Ako sa ozón vyrába? Robí sa to pomocou elektrickej energie. Medzi dve elektródy sa vloží nevodič, napríklad sklo. Keď na tieto elektródy privedieme vysokofrekvenčné napätie, vznikne medzi nimi silné elektromagnetické pole, takzvaný tichý výboj. Ak do tohto poľa privedieme kyslík, začne sa časť molekúl kyslíka rozpadať na samostatné atómy. Väčšina z nich sa opäť spojí do klasických molekúl O2, približne 10 – 16 % sa však pripojí kmolekulám O2 a vytvoria molekuly ozónu O3.
Mohlo by sa zdať, že ozónové technológie sú „mladé“, že nemajú dlhú minulosť. Ako v mnohých iných prípadoch, ani tu to nie je tak úplne pravda. E. W. von Siemens vyvinul prvé funkčné elektródy na výrobu ozónu už v roku 1857. Prvá úpravňa vody s ozónom bola v prevádzke od roku 1897 v Berlíne a zabezpečovala vodu najmä pred cholerou a týfusom. Po roku 1920, keď sa ako dezinfekčné činidlo na pitnú vodu začal presadzovať chlór, boli ozónové technológie na ústupe. Od roku 1960 však nastáva renesancia ozónu pri úprave vody a dnes je štandardným a úspešne využívaným činidlom, ktoré nielen zabezpečuje mikrobiologickú bezchybnosť vody, ale aj jej lepšiu chuť a ďalšie dôležité vlastnosti.
Takáto molekula je mimoriadne nestabilná a veľmi rýchlo sa rozpadá na klasickú molekulu O2 a voľný atóm kyslíka. Práve tento uvoľňovaný atomárny kyslík robí z ozónu jedno z najsilnejších prakticky využiteľných oxidačných činidiel vôbec. Prečo je to dôležité pri úprave vody? Nuž, veľké množstvo látok, ktoré v pitnej vode nemajú čo hľadať, sa dá za asistencie ozónu z vody ľahko odstrániť. Od železa či mangánu, ktoré sú skôr estetickým problémom, cez najrôznejšie mikroorganizmy, ktoré sú často voči bežnej dezinfekcii odolné, až po karcinogény (PCB) či priamo jedy (kyanidy). Oxidácia a dezinfekcia ozónom má oproti iným metódam tú výhodu, že spomínané látky rozkladá na látky neškodné, prípadne ich premení na látky z vody ľahko odstrániteľné (napríklad filtráciou pri ďalšej úprave).
Ako sa ozón vyrába? Robí sa to pomocou elektrickej energie. Medzi dve elektródy sa vloží nevodič, napríklad sklo. Keď na tieto elektródy privedieme vysokofrekvenčné napätie, vznikne medzi nimi silné elektromagnetické pole, takzvaný tichý výboj. Ak do tohto poľa privedieme kyslík, začne sa časť molekúl kyslíka rozpadať na samostatné atómy. Väčšina z nich sa opäť spojí do klasických molekúl O2, približne 10 – 16 % sa však pripojí kmolekulám O2 a vytvoria molekuly ozónu O3.
Mohlo by sa zdať, že ozónové technológie sú „mladé“, že nemajú dlhú minulosť. Ako v mnohých iných prípadoch, ani tu to nie je tak úplne pravda. E. W. von Siemens vyvinul prvé funkčné elektródy na výrobu ozónu už v roku 1857. Prvá úpravňa vody s ozónom bola v prevádzke od roku 1897 v Berlíne a zabezpečovala vodu najmä pred cholerou a týfusom. Po roku 1920, keď sa ako dezinfekčné činidlo na pitnú vodu začal presadzovať chlór, boli ozónové technológie na ústupe. Od roku 1960 však nastáva renesancia ozónu pri úprave vody a dnes je štandardným a úspešne využívaným činidlom, ktoré nielen zabezpečuje mikrobiologickú bezchybnosť vody, ale aj jej lepšiu chuť a ďalšie dôležité vlastnosti.
.juraj Petrovič
Autor pracuje vo vodnom hospodárstve.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.