Už to budú pomaly dva roky, čo polícia a štátni predstavitelia vyhlásili študentku, ktorá sa po fyzickom útoku liečila z posttraumatickej stresovej poruchy, za klamárku.
Hedvige Malinovej hrozí naďalej za jej údajné klamstvá päť rokov väzenia – napriek tomu, že všetky údajné dôkazy proti Hedvige sa ukázali ako zavádzajúce alebo nedostatočné. Nič nové proti Hedvige však nenachádza ani vyšetrovací tím generálnej prokuratúry.
Keď minulý rok v máji polícia napokon po dlhých mesiacoch aj oficiálne obvinila Hedvigu, že si celý útok vymyslela, bolo to ako zo zlého filmu. Vo vyšetrovacom spise a znaleckých posudkoch, ktoré mali Hedvigu usvedčovať z klamstiev, bolo množstvo chýb a nezrovnalostí (písali sme o nich v dvoch rozsiahlych textoch v číslach 20/2007 a 24/2007). Až sa nedalo veriť, že s takýmto „dôkazným materiálom“ chce ísť polícia pred súd. Potom sa však stali dve veci, ktoré aj v širšej verejnosti vyvolali dojem, že s údajnou klamárkou Hedvigou to nemusí byť celkom tak, ako tvrdí polícia a minister vnútra Robert Kaliňák. Najskôr v júni odvysielali televízie výpoveď Zdena K., ktorý označil za jedného z útočníkov nitrianskeho skinheada Roberta B. V septembri generálny prokurátor Dobroslav Trnka spochybnil dovtedajšie vyšetrovanie polície. Potvrdil pochybenia polície, ktoré mali spočívať napríklad v tom, že „niektoré dôkazy neboli následne overené“. Trnka následne zriadil špeciálny vyšetrovací tím na prokuratúre a poveril ho, aby prípad uzavrel do dvoch mesiacov. Odvtedy však prešlo desať mesiacov. Prečo to trvá tak dlho? To sme sa od prokuratúry nedozvedeli (viac v rámčeku Naše otázky prokurátorom) Námestník generálnej prokuratúry Ctibor Košťál nedávno oznámil, že prípad sa uzavrie do augusta.
Náš časopis získal záznamy výsluchov všetkých svedkov, ktoré Trnkov tím uskutočnil od jesene minulého roku až doteraz. Po ich prečítaní je zrejmé, že vyšetrovatelia po vypočutí kľúčových svedkov nenašli proti Hedvige jediný relevantný dôkaz, ktorý by odôvodňoval pokračovanie trestného stíhania proti zbitej študentke. Naopak, je čoraz jasnejšie, že polícia a táto vláda majú na krku mimoriadne veľký škandál.
.sympaťáci
Navonok to však nevyzerá tak, že by si to vládni predstavitelia uvedomovali. Vicepremiér Dušan Čaplovič nám pred rokom (.týždeň 30/2007) sebaisto hovoril, že pozná lekára, ktorý vie potvrdiť, že Hedviga nebola zranená tak, ako sa to prezentovalo v lekárskych správach. Lenže z vyše 20 zdravotníckych pracovníkov z Nitry a Dunajskej Stredy, ktorí boli vypočúvaní na generálnej prokuratúre, to ani jeden z nich tak nepovedal. Na otázku, či uvedený lekár existuje a bude ochotný prehovoriť, vicepremiér do našej uzávierky neodpovedal. Zaujímavé bolo aj nedávne vyjadrenie ministra zahraničia Igora Kubiša: „Keď dôjde k došetreniu prípadu Hedvigy Malinovej, a k tomu dôjde, tak potom, dúfam, všetci tí, ktorí tak s chuťou písali o tomto prípade, že niektorí z nich sa aspoň ospravedlnia a skorigujú svoje názory (...) A potom zistíme, koľko scestností sa okolo tohto prípadu popísalo.“ Ministra sme preto poprosili o vysvetlenie, čo presne myslel „scestnosťami“, ktoré sa mali okolo prípadu popísať. Reakcia hovorcu ministra Jána Škodu: „Pán minister myslel scestnosťou presne to, čo toto slovo znamená, teda nesprávnosť, omyl, nezmysel... Určite nemal na mysli nejaký konkrétny článok alebo reportáž, keďže otázka novinára v ten deň po zasadaní vlády SR bola všeobecná.“ Nuž, takto sa vyjadrujú v kauze napadnutej dievčiny najsympatickejší muži Ficovej vlády.
.čo hovoria lekári
Tím Trnkových vyšetrovateľov v posledných mesiacoch vypočul kľúčových svedkov – lekárov a zdravotné sestry z Nitry a Dunajskej stredy, ktorí 25. 8. 2006, teda v deň útoku, mali Hedvigu pod lekárskym dohľadom. Práve o týchto svedkoch sa policajti pod vedením Petra Horáka, ktorí v septembri 2006 zastavili po vyše dvoch týždňoch pôvodné trestné stíhanie a naznačili, že útok si Hedviga vymyslela, zaujímali minimálne. A keď 30. 8. 2006 vypočúvali napríklad nitrianskeho lekára J. L. (z dôvodu zachovania bezpečnosti viacerých lekárov uvádzame iba iniciálky), nepýtali sa ho na zranenia, ktoré na Hedvige zistil, ale na to, či nemala také zranenia, o ktorých pritom lekári ani Hedviga nehovorili – v tom čase, teda päť dní po útoku, si už zrejme Horákovi policajti, nevedno prečo, vytýčili vyšetrovaciu verziu, podľa ktorej sa stala hlavnou podozrivou osobou Hedviga.
V uplynulých mesiacoch vypočutí lekári na generálnej prokuratúre potvrdili, že Hedvigine zranenia boli také, aké opísali vo svojich lekárskych správach: pomliaždenie brušnej steny, pomliaždenie prednej strany stehien, podozrenie na otras mozgu, pomliaždenie tváre vľavo, pomliaždenie nosa, pomliaždenie sánky. Vyšetrujúci lekár vtedy skonštatoval, že zranenia spôsobili „údery rukou a päsťou“.
Teraz máme, konečne po dvoch rokoch, k dispozícii aj ich bezprostredné svedectvá. Nitrianska lekárka A. M. opísala, ako v to piatkové ráno vyzerala Hedviga po tom, čo privolali sanitku učitelia z nitrianskej fakulty. „Pri príchode posádky bola pacientka v kabinete u profesorov. Sedela na stoličke pod oknom a triasla sa. Pristúpila som k nej a odobrala som anamnézu. Veľmi so mnou nekomunikovala. Vyšetrila som ju. Zistila som vysoký tlak 150 na 80. Myslím, že taký tam bol. A zvýšený pulz 150 za minútu. Na tvári mala odreniny, myslím, že na čele a hornej pere. Na rukách mala petéchie, to sú také krvné bodky, a na stehnách mala hematómy v tvare prstov rúk,“ vypovedala lekárka. Na otázku prokurátora Jaroslava Kozolku, aký bol jej psychický stav, spresnila: „Pacientka bola vystrašená a veľmi rozrušená, mala triašku na celom tele.“ Na otázku advokáta Romana Kvasnicu, prečo si myslí, že svoj stav Hedviga nesimulovala, lekárka odpovedala: „Vysvetlím, normálny tlak krvi je 120 na 70. Pacientka sa na nič neliečila, v tom čase neužívala žiadne lieky na zníženie tlaku krvi, z toho vyplýva, že tlak 150 na 80 je vysoký. Taktiež pulzová frekvencia 150 za minútu je vysoká pulzová frekvencia, norma je od 60 do 80. Taktiež zreničky boli rozšírené, čo býva znakom buď stresu, alebo strachu.“ Bývalý riaditeľ nitrianskej nemocnice Viktor Žák, ktorý sám videl Hedvigu po prevoze do nemocnice, charakterizoval stav svojej vtedajšej pacientky takto: „Šlo o ľahké poranenia čo do fyzického stavu pacientky, za výraznejšie som považoval poškodenie psychiky mladej dievčiny. Neviem, či som vám dostatočne odpovedal. Jednoznačne bola zbitá.“
Lekári sa v opise zranení viac menej zhodovali, rozdiely boli v detailoch – niektorí hovorili, že mala opuch na dolnej pere, iní si spomínali, že bol na hornej pere, alebo si presne nepamätali. Lekár z Dunajskej stredy J. S. zhrnul rozdiely medzi nálezmi nitrianskych a dunajskostredských lekárov, ktorí ju vyšetrovali neskôr, nasledovne: „Prakticky žiadne, jediný rozdiel medzi vyšetrením, resp. nálezmi od nás a z nemocnice FN Nitra bol v tom, že opuchy v oblasti uší, nosa a sánky som už nenašiel.“
.doktor Kónya
Ako je teda možné, že polícia mohla tvrdiť, že Hedviga neutrpela fyzické ani psychické zranenia po útoku? Umožnil jej to znalecký posudok doktora Šimona Kónyu z nitrianskej nemocnice, ktorý je, mimochodom, kolega lekárov, ktorí spísali pôvodnú lekársku správu. Kónya navštívil Hedvigu u nej doma 4. 9. 2006. Tento znalec z odboru traumatológia vylúčil otras mozgu, o rôznych pomliaždeniach a o podliatinách na nohách usúdil, že sú staršieho dáta než údajný útok na Hedvigu. Svoj posudok nekonzultoval s psychiatrom ani neurológom, napriek tomu autoritatívne napísal, že „to, že poškodená uviedla, že si nespomína na udalosti, ktoré sa odohrali pred údajným napadnutím, z medicínskeho hľadiska znalec nevie vysvetliť. Predpokladá, že je to iba subjektívne podanie poškodenej.“
Znalec Kónya svoj posudok obhajoval pred vyšetrovacím tímom prokuratúry 7. apríla 2008 neraz pozoruhodným spôsobom (viac v texte Z výsluchu). Napríklad na otázku, či zisťoval Hedvigin psychický stav, odpovedal: „Ja nie som psychológ ani psychiater, takže ja som nezisťoval jej psychický ani psychiatrický stav.“ A na otázku, prečo ako znalec nevyužil možnosť danú Trestným poriadkom a nenavrhol vypočuť ako svedkov iných lekárov, reagoval: „Lebo som to nepovažoval za dôležité.“ No posudok tohto znalca pokladala za nanajvýš dôležitý slovenská polícia.
Pre celý tento prípad je príznačné, že tím prokurátorov dosiaľ nezaujímalo svedectvo psychiatra Jozefa Hašta, ktorý strávil s Hedvigou po útoku tridsať terapeutických hodín a konštatoval u nej posttraumatickú stresovú poruchu.
.učiteľ a spolužiaci
Pred špeciálnym vyšetrovacím tímom prokuratúry vypovedal aj Hedvigin pedagóg z univerzity K. P., ktorý s ňou v deň napadnutia cestoval ranným autobusom do Nitry. Jeho výpoveď o tom, ako vtedy ráno pre skúškou pôsobila, je v protiklade s tvrdeniami, že Hedviga si prepadnutie vymyslela preto, aby sa vyhla skúške. „Bola veľmi pokojná, nehovorila, že sa bojí skúšky, hovorila iba to, že chce skúšku vykonať, aby mohla pokračovať ďalej v magisterskom štúdiu,“ opísal svoj dojem spomínaný pedagóg. Vyšetrovateľom povedal aj svoj názor na Hedvigine študijné schopnosti. „Poznám ju od prvého ročníka, už odvtedy som ju učil až do tretieho ročníka. Išlo o veľmi dobrú študentku, schopnú, talentovanú. Nikdy sa mi nestalo, že by sa mi ospravedlňovala, alebo vyhovárala. Bola vždy pripravená.“ Pedagóg potvrdil aj to, že Hedviga sa s ním po príchode do Nitry rozlúčila s vysvetlením, že ešte musí ísť kúpiť občerstvenie pre skúšobnú komisiu. To, že to bola Hedvigina úloha, nakoniec potvrdili aj jej spolužiaci, ktorí s ňou v ten deň mali robiť skúšku.
Spolužiaci, ktorí Hedvigu videli po napadnutí ako prví, hovorili pred vyšetrovateľmi v podobnom duchu, ako už minulý rok pre .týždeň. Podľa ich svedectva mala Hedviga na sebe jasne viditeľné zranenia. „Na hlave bola zakrvavená a to aj vlasy. Upresňujem na čele. Aj na perách. Mala napuchnuté líca a jedno oko, ale už sa nepamätám, či to bolo ľavé, alebo pravé. Upresňujem, tak nejako pod okom...bola v šoku, nehovorila a triasla sa,“ vypovedala jedna z jej spolužiačok, ktorá Hedvigu videla bezprostredne po príchode do budovy fakulty.
.grafologička
Vypočutá bola aj grafologička z Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, ktorá uskutočnila analýzu nápisu na Hedviginej blúzke. Práve jej výrok, že pisateľom tohto nápisu je pravdepodobne Hedviga Malinová, sa stal silným tromfom v rukách ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý na povestnej tlačovej konferencii tvrdil, že Hedviga si prepadnutie vymyslela. Dokonca uviedol, že podľa grafológov sa písmo na blúzke zhodovalo s Hedviginým. Grafologička počas výpovede svoj výrok potvrdila, ale rovnako ako predtým v posudku, aj teraz dodala, že nejde o jednoznačný záver. „Označila som materiál ako ťažko spracovateľný. Takže aj za predpokladu predloženia porovnávacieho materiálu som vyslovila záver, že pravdepodobne nebude možné pristúpiť k jednoznačnému záveru skúmania,“ opísala svoj pohľad na dôkazy, ktoré preskúmala. Dodala, že išlo o krátky zápis paličkovým písmom, ktorý je z písmoznaleckého hľadiska ťažko spracovateľný.
Keďže išlo o kľúčový dôkaz proti Hedvige, týždeň ešte minulý rok požiadal súdneho znalca z oblasti grafológie (želal si ostať v anonymite) o analýzu znaleckého posudku grafologičky z kriminalistického ústavu. Jeho záver znel: „Aj keby sme pripustili záver podaný v posudku kriminalistického ústavu, je nutné poukázať na to, že pri takomto vyjadrení miery pravdepodobnosti nie je možné vylúčiť iného pisateľa.“ Nášmu znalcovi tiež v posudku chýbalo určenie, či ide o identického pisateľa s nižšou alebo vyššou mierou pravdepodobnosti. Tiež si všimol, že posudok bol vypracovaný v rekordne krátkom čase (počas jedného dňa). Ďalej si náš znalec položil otázku, prečo v posudku expertky z kriminalistického ústavu nie sú uvedené rozdiely a rozpory v jednotlivých znakoch a prečo nie sú interpretované. Podobnú otázku dostala grafologička aj počas výpovede pred vyšetrovacím tímom generálnej prokuratúry. Odpovedala na ňu takto: „V bežnej praxi sa uvádzajú tie znaky, ktoré podporujú záver skúmania, z hľadiska prehľadnosti. Aj to iba na ilustráciu.“
Na otázku, prečo neuviedla v listine označenej ako znalecký posudok, že pravdepodobným pisateľom môže byť aj Hedvigina mama Irena Malinová, keďže z posudku vyplýva, že aj pri jej písme sa zistili zhodné znaky s písmom na blúzke, policajná grafologička odpovedala: „Ako sme uviedli v znaleckom posudku, viacej zhodných znakov sme zistili v porovnávacom materiáli Hedvigy Malinovej. Takže v prípade porovnávacieho materiálu Hedvigy Malinovej sa našlo väčšie množstvo zhodných znakov. Napríklad u Ireny Malinovej neboli zistené nadpájania, obťahovanie.“
.z obete páchateľ
Pred prokurátormi vypovedal ešte v decembri minulého roka a začiatkom tohto roka prvý vyšetrovateľ Peter Horák. Ten objasnil, kedy a prečo začala mať polícia pocit, že si útok Hedviga vymyslela: vraj po zaobstaraní znaleckých posudkov (išlo o posudok lekára Kónyu, o grafologický posudok, o posudok týkajúci sa znečistenia blúzky a DNA na obálke – pozn. red.), výsluchoch a výpisoch telefonátov. Horák ako podstatný dôkaz hodnotí to, že sa na blúzke, v ktorej mala Hedviga ležať na zemi, nenašli stopy po tráve a zemine (našli sa na nej olejové škvrny – pozn. red.). Ako aj to, že pod lepiacou časťou obálky, v ktorej boli Hedvige po napadnutí doručené doklady, sa nachádzala Hedvigina DNA. Polícia aj minister vnútra Kaliňák tvrdili, že išlo o Hedvigine sliny, čo však nijaký posudok nepreukázal. Horák počas výsluchu uviedol, že bol zarazený z toho, že sa Hedviga, ktorá mala byť „ťažko zranená a zbitá“ vypýtala deň po útoku z nemocnice do domáceho ošetrenia. Takisto ho ešte večer, v deň útoku, prekvapila komunikácia s Hedviginým vtedajším priateľom Petrom, ktorá sa mala odohrať v nemocnici pri Hedviginej posteli: „On sa nás spýtal, či už ich máme, a zasmial sa. Neviem, čo tým chcel povedať, ale pousmial sa, keď položil otázku „Už ich máte?“ alebo tak nejako a potom „ha, ha“ niečo také, ale nie doslova „ha, ha“, pousmial sa len svojím spôsobom, čo ma aj zarazilo“. Žeby sa už tu zrodilo v policajtoch podozrenie, že obeť je vlastne páchateľom? Alebo získala polícia v tom čase informáciu z iného prostredia, že treba vyšetrovať prípad iným smerom? Pravdepodobné však je, že polícia sa začala novou cestou uberať ešte pred výsledkami údajne kľúčových znaleckých posudkov: päť dní po Hedviginom prepadnutí, teda 30. augusta, polícia požiadala o povolenie súdu na zistenie, s kým telefonovali učitelia a zamestnanci katedry maďarského jazyka v čase od 20. augusta do 29. augusta. Maďarská stopa už bola asi horúca...
.muži z identikitu
Slovo pred vyšetrovateľmi dostali aj osoby, ktoré sa podobajú na mužov z identikitu. Ten na základe Hedviginho opisu vytvorila polícia. Obidvaja zhodne tvrdia, že s prípadom nič nemajú. „Čo ja viem, čo mám na to povedať? Na to sa dá aj odpovedať?,“ reagoval Róbert B. na otázku, ako si vysvetľuje, že ho Hedviga Malinová spoznala na fotografiách, ktoré videla v novinách ako jedného z útočníkov proti jej osobe.
„Je mi to smiešne, na smiech mi je to. Všetci dobre vieme, že to je vymyslené, len nikto nevie, že kto je za tým. Mne to absolútne nedáva nijaký význam, a nechápem prečo to tá slečna Hedviga Malinová vlastne robí. Ja nemám k tomu viacej čo dodať,“ odpovedal pred vyšetrovateľmi Marcel G., ktorý sa podobá na druhého muža z identikitu. Vyšetrovateľom tiež povedal, že v čase, keď malo dôjsť k útoku na Hedvigu, pracoval v Rakúsku, o čom vraj musia existovať záznamy u jeho zamestnávateľa.
Na otázku advokáta Kvasnicu, prečo už 11. septembra 2006 – teda v čase, keď ešte nebolo zastavené trestné stíhanie vo veci lúpežného prepadnutia a neprebehli ešte tlačové konferencie na ktorých minister vnútra a policajný prezident vyrukoval s verziou, že Hedviga si prepadnutie vymyslela – v relácii TV Joj tvrdil, že prepadnutie študentky bolo ňou vymyslené, Marcel G. odpovedal: „Videl som fotku Hedvigy Malinovej v novinách alebo v časopise, už neviem, mi to bolo smiešne. Proste mala tam nejako líce nafúknuté. Mne to bolo smiešne. Ja som sa pozrel na tú fotku a bolo mi to smiešne.“ Robertovi B. a Marcelovi G. prokuratúra odobrala vzorky písma na grafologické skúmanie, výsledky analýzy zatiaľ nie sú známe.
Vypovedal aj Zdeno K. z Nitry, ktorý minulé leto pre médiá povedal, že Hedvigu prepadol Róbert B. Vyšetrovateľom vysvetlil, ako dospel k tomuto názoru: „Celé to začalo, keď som sa stretol so strýkom údajného páchateľa Róberta B. a na otázku, že Juraj videl som asi Róberta v televízii, hľadajú, respektíve bol obvinený z toho útoku na slečnu Malinovú a on mi na to vraví, že áno, videli sme to aj my, a potom sa pozrel na mňa a tak úpriamene sa na mňa díval a povedal, že dúfam, že nespolupracuješ so šingale, to je taký ľudový výraz pre políciu. Ja som sa ho opýtal, že prečo si to myslí a on odpovedal, že vieš, Róbert má toho strašne veľa na rováši, mama je z toho nešťastná a že vieš, už len táto k... maďarská mu chýbala do šťastia. Po tomto jeho vyjadrení som sa nad celou vecou zamyslel a s prihliadnutím na identikit, ktorý bol odvysielaný v televízii mi bolo jasné, že Róbert má v celej tejto záležitosti prsty. Ja tvrdím, že keď ten skutok nespáchal, tak prinajmenšom tam pri tom bol, pretože rodina sa o tom viackrát bavila a mali vážne obavy z toho, aby nevypukol nejaký škandál.“
.dokedy?
Od napadnutia Hedvigy Malinovej uplynú v auguste dva roky. Študentku polícia naďalej obviňuje z krivej výpovede a krivej prísahy a niektorí vládni politici ju pokladajú za súčasť komplotu proti tejto vláde. Dôkazy, ktoré by preukazovali jej vinu, však na stôl doteraz nikto nepoložil. A ako vyplýva z vyšetrovacích materiálov, ktoré má .týždeň k dispozícii, nemá ich ani špeciálny vyšetrovací tím prokuratúry. Akoby už nešlo o pravdu, ale len o jedno – ťahať čas a spoliehať sa na to, že celá kauza upadne do zabudnutia a prestane byť politicky nebezpečná.
Hedvige Malinovej hrozí naďalej za jej údajné klamstvá päť rokov väzenia – napriek tomu, že všetky údajné dôkazy proti Hedvige sa ukázali ako zavádzajúce alebo nedostatočné. Nič nové proti Hedvige však nenachádza ani vyšetrovací tím generálnej prokuratúry.
Keď minulý rok v máji polícia napokon po dlhých mesiacoch aj oficiálne obvinila Hedvigu, že si celý útok vymyslela, bolo to ako zo zlého filmu. Vo vyšetrovacom spise a znaleckých posudkoch, ktoré mali Hedvigu usvedčovať z klamstiev, bolo množstvo chýb a nezrovnalostí (písali sme o nich v dvoch rozsiahlych textoch v číslach 20/2007 a 24/2007). Až sa nedalo veriť, že s takýmto „dôkazným materiálom“ chce ísť polícia pred súd. Potom sa však stali dve veci, ktoré aj v širšej verejnosti vyvolali dojem, že s údajnou klamárkou Hedvigou to nemusí byť celkom tak, ako tvrdí polícia a minister vnútra Robert Kaliňák. Najskôr v júni odvysielali televízie výpoveď Zdena K., ktorý označil za jedného z útočníkov nitrianskeho skinheada Roberta B. V septembri generálny prokurátor Dobroslav Trnka spochybnil dovtedajšie vyšetrovanie polície. Potvrdil pochybenia polície, ktoré mali spočívať napríklad v tom, že „niektoré dôkazy neboli následne overené“. Trnka následne zriadil špeciálny vyšetrovací tím na prokuratúre a poveril ho, aby prípad uzavrel do dvoch mesiacov. Odvtedy však prešlo desať mesiacov. Prečo to trvá tak dlho? To sme sa od prokuratúry nedozvedeli (viac v rámčeku Naše otázky prokurátorom) Námestník generálnej prokuratúry Ctibor Košťál nedávno oznámil, že prípad sa uzavrie do augusta.
Náš časopis získal záznamy výsluchov všetkých svedkov, ktoré Trnkov tím uskutočnil od jesene minulého roku až doteraz. Po ich prečítaní je zrejmé, že vyšetrovatelia po vypočutí kľúčových svedkov nenašli proti Hedvige jediný relevantný dôkaz, ktorý by odôvodňoval pokračovanie trestného stíhania proti zbitej študentke. Naopak, je čoraz jasnejšie, že polícia a táto vláda majú na krku mimoriadne veľký škandál.
.sympaťáci
Navonok to však nevyzerá tak, že by si to vládni predstavitelia uvedomovali. Vicepremiér Dušan Čaplovič nám pred rokom (.týždeň 30/2007) sebaisto hovoril, že pozná lekára, ktorý vie potvrdiť, že Hedviga nebola zranená tak, ako sa to prezentovalo v lekárskych správach. Lenže z vyše 20 zdravotníckych pracovníkov z Nitry a Dunajskej Stredy, ktorí boli vypočúvaní na generálnej prokuratúre, to ani jeden z nich tak nepovedal. Na otázku, či uvedený lekár existuje a bude ochotný prehovoriť, vicepremiér do našej uzávierky neodpovedal. Zaujímavé bolo aj nedávne vyjadrenie ministra zahraničia Igora Kubiša: „Keď dôjde k došetreniu prípadu Hedvigy Malinovej, a k tomu dôjde, tak potom, dúfam, všetci tí, ktorí tak s chuťou písali o tomto prípade, že niektorí z nich sa aspoň ospravedlnia a skorigujú svoje názory (...) A potom zistíme, koľko scestností sa okolo tohto prípadu popísalo.“ Ministra sme preto poprosili o vysvetlenie, čo presne myslel „scestnosťami“, ktoré sa mali okolo prípadu popísať. Reakcia hovorcu ministra Jána Škodu: „Pán minister myslel scestnosťou presne to, čo toto slovo znamená, teda nesprávnosť, omyl, nezmysel... Určite nemal na mysli nejaký konkrétny článok alebo reportáž, keďže otázka novinára v ten deň po zasadaní vlády SR bola všeobecná.“ Nuž, takto sa vyjadrujú v kauze napadnutej dievčiny najsympatickejší muži Ficovej vlády.
.čo hovoria lekári
Tím Trnkových vyšetrovateľov v posledných mesiacoch vypočul kľúčových svedkov – lekárov a zdravotné sestry z Nitry a Dunajskej stredy, ktorí 25. 8. 2006, teda v deň útoku, mali Hedvigu pod lekárskym dohľadom. Práve o týchto svedkoch sa policajti pod vedením Petra Horáka, ktorí v septembri 2006 zastavili po vyše dvoch týždňoch pôvodné trestné stíhanie a naznačili, že útok si Hedviga vymyslela, zaujímali minimálne. A keď 30. 8. 2006 vypočúvali napríklad nitrianskeho lekára J. L. (z dôvodu zachovania bezpečnosti viacerých lekárov uvádzame iba iniciálky), nepýtali sa ho na zranenia, ktoré na Hedvige zistil, ale na to, či nemala také zranenia, o ktorých pritom lekári ani Hedviga nehovorili – v tom čase, teda päť dní po útoku, si už zrejme Horákovi policajti, nevedno prečo, vytýčili vyšetrovaciu verziu, podľa ktorej sa stala hlavnou podozrivou osobou Hedviga.
V uplynulých mesiacoch vypočutí lekári na generálnej prokuratúre potvrdili, že Hedvigine zranenia boli také, aké opísali vo svojich lekárskych správach: pomliaždenie brušnej steny, pomliaždenie prednej strany stehien, podozrenie na otras mozgu, pomliaždenie tváre vľavo, pomliaždenie nosa, pomliaždenie sánky. Vyšetrujúci lekár vtedy skonštatoval, že zranenia spôsobili „údery rukou a päsťou“.
Teraz máme, konečne po dvoch rokoch, k dispozícii aj ich bezprostredné svedectvá. Nitrianska lekárka A. M. opísala, ako v to piatkové ráno vyzerala Hedviga po tom, čo privolali sanitku učitelia z nitrianskej fakulty. „Pri príchode posádky bola pacientka v kabinete u profesorov. Sedela na stoličke pod oknom a triasla sa. Pristúpila som k nej a odobrala som anamnézu. Veľmi so mnou nekomunikovala. Vyšetrila som ju. Zistila som vysoký tlak 150 na 80. Myslím, že taký tam bol. A zvýšený pulz 150 za minútu. Na tvári mala odreniny, myslím, že na čele a hornej pere. Na rukách mala petéchie, to sú také krvné bodky, a na stehnách mala hematómy v tvare prstov rúk,“ vypovedala lekárka. Na otázku prokurátora Jaroslava Kozolku, aký bol jej psychický stav, spresnila: „Pacientka bola vystrašená a veľmi rozrušená, mala triašku na celom tele.“ Na otázku advokáta Romana Kvasnicu, prečo si myslí, že svoj stav Hedviga nesimulovala, lekárka odpovedala: „Vysvetlím, normálny tlak krvi je 120 na 70. Pacientka sa na nič neliečila, v tom čase neužívala žiadne lieky na zníženie tlaku krvi, z toho vyplýva, že tlak 150 na 80 je vysoký. Taktiež pulzová frekvencia 150 za minútu je vysoká pulzová frekvencia, norma je od 60 do 80. Taktiež zreničky boli rozšírené, čo býva znakom buď stresu, alebo strachu.“ Bývalý riaditeľ nitrianskej nemocnice Viktor Žák, ktorý sám videl Hedvigu po prevoze do nemocnice, charakterizoval stav svojej vtedajšej pacientky takto: „Šlo o ľahké poranenia čo do fyzického stavu pacientky, za výraznejšie som považoval poškodenie psychiky mladej dievčiny. Neviem, či som vám dostatočne odpovedal. Jednoznačne bola zbitá.“
Lekári sa v opise zranení viac menej zhodovali, rozdiely boli v detailoch – niektorí hovorili, že mala opuch na dolnej pere, iní si spomínali, že bol na hornej pere, alebo si presne nepamätali. Lekár z Dunajskej stredy J. S. zhrnul rozdiely medzi nálezmi nitrianskych a dunajskostredských lekárov, ktorí ju vyšetrovali neskôr, nasledovne: „Prakticky žiadne, jediný rozdiel medzi vyšetrením, resp. nálezmi od nás a z nemocnice FN Nitra bol v tom, že opuchy v oblasti uší, nosa a sánky som už nenašiel.“
.doktor Kónya
Ako je teda možné, že polícia mohla tvrdiť, že Hedviga neutrpela fyzické ani psychické zranenia po útoku? Umožnil jej to znalecký posudok doktora Šimona Kónyu z nitrianskej nemocnice, ktorý je, mimochodom, kolega lekárov, ktorí spísali pôvodnú lekársku správu. Kónya navštívil Hedvigu u nej doma 4. 9. 2006. Tento znalec z odboru traumatológia vylúčil otras mozgu, o rôznych pomliaždeniach a o podliatinách na nohách usúdil, že sú staršieho dáta než údajný útok na Hedvigu. Svoj posudok nekonzultoval s psychiatrom ani neurológom, napriek tomu autoritatívne napísal, že „to, že poškodená uviedla, že si nespomína na udalosti, ktoré sa odohrali pred údajným napadnutím, z medicínskeho hľadiska znalec nevie vysvetliť. Predpokladá, že je to iba subjektívne podanie poškodenej.“
Znalec Kónya svoj posudok obhajoval pred vyšetrovacím tímom prokuratúry 7. apríla 2008 neraz pozoruhodným spôsobom (viac v texte Z výsluchu). Napríklad na otázku, či zisťoval Hedvigin psychický stav, odpovedal: „Ja nie som psychológ ani psychiater, takže ja som nezisťoval jej psychický ani psychiatrický stav.“ A na otázku, prečo ako znalec nevyužil možnosť danú Trestným poriadkom a nenavrhol vypočuť ako svedkov iných lekárov, reagoval: „Lebo som to nepovažoval za dôležité.“ No posudok tohto znalca pokladala za nanajvýš dôležitý slovenská polícia.
Pre celý tento prípad je príznačné, že tím prokurátorov dosiaľ nezaujímalo svedectvo psychiatra Jozefa Hašta, ktorý strávil s Hedvigou po útoku tridsať terapeutických hodín a konštatoval u nej posttraumatickú stresovú poruchu.
.učiteľ a spolužiaci
Pred špeciálnym vyšetrovacím tímom prokuratúry vypovedal aj Hedvigin pedagóg z univerzity K. P., ktorý s ňou v deň napadnutia cestoval ranným autobusom do Nitry. Jeho výpoveď o tom, ako vtedy ráno pre skúškou pôsobila, je v protiklade s tvrdeniami, že Hedviga si prepadnutie vymyslela preto, aby sa vyhla skúške. „Bola veľmi pokojná, nehovorila, že sa bojí skúšky, hovorila iba to, že chce skúšku vykonať, aby mohla pokračovať ďalej v magisterskom štúdiu,“ opísal svoj dojem spomínaný pedagóg. Vyšetrovateľom povedal aj svoj názor na Hedvigine študijné schopnosti. „Poznám ju od prvého ročníka, už odvtedy som ju učil až do tretieho ročníka. Išlo o veľmi dobrú študentku, schopnú, talentovanú. Nikdy sa mi nestalo, že by sa mi ospravedlňovala, alebo vyhovárala. Bola vždy pripravená.“ Pedagóg potvrdil aj to, že Hedviga sa s ním po príchode do Nitry rozlúčila s vysvetlením, že ešte musí ísť kúpiť občerstvenie pre skúšobnú komisiu. To, že to bola Hedvigina úloha, nakoniec potvrdili aj jej spolužiaci, ktorí s ňou v ten deň mali robiť skúšku.
Spolužiaci, ktorí Hedvigu videli po napadnutí ako prví, hovorili pred vyšetrovateľmi v podobnom duchu, ako už minulý rok pre .týždeň. Podľa ich svedectva mala Hedviga na sebe jasne viditeľné zranenia. „Na hlave bola zakrvavená a to aj vlasy. Upresňujem na čele. Aj na perách. Mala napuchnuté líca a jedno oko, ale už sa nepamätám, či to bolo ľavé, alebo pravé. Upresňujem, tak nejako pod okom...bola v šoku, nehovorila a triasla sa,“ vypovedala jedna z jej spolužiačok, ktorá Hedvigu videla bezprostredne po príchode do budovy fakulty.
.grafologička
Vypočutá bola aj grafologička z Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, ktorá uskutočnila analýzu nápisu na Hedviginej blúzke. Práve jej výrok, že pisateľom tohto nápisu je pravdepodobne Hedviga Malinová, sa stal silným tromfom v rukách ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý na povestnej tlačovej konferencii tvrdil, že Hedviga si prepadnutie vymyslela. Dokonca uviedol, že podľa grafológov sa písmo na blúzke zhodovalo s Hedviginým. Grafologička počas výpovede svoj výrok potvrdila, ale rovnako ako predtým v posudku, aj teraz dodala, že nejde o jednoznačný záver. „Označila som materiál ako ťažko spracovateľný. Takže aj za predpokladu predloženia porovnávacieho materiálu som vyslovila záver, že pravdepodobne nebude možné pristúpiť k jednoznačnému záveru skúmania,“ opísala svoj pohľad na dôkazy, ktoré preskúmala. Dodala, že išlo o krátky zápis paličkovým písmom, ktorý je z písmoznaleckého hľadiska ťažko spracovateľný.
Keďže išlo o kľúčový dôkaz proti Hedvige, týždeň ešte minulý rok požiadal súdneho znalca z oblasti grafológie (želal si ostať v anonymite) o analýzu znaleckého posudku grafologičky z kriminalistického ústavu. Jeho záver znel: „Aj keby sme pripustili záver podaný v posudku kriminalistického ústavu, je nutné poukázať na to, že pri takomto vyjadrení miery pravdepodobnosti nie je možné vylúčiť iného pisateľa.“ Nášmu znalcovi tiež v posudku chýbalo určenie, či ide o identického pisateľa s nižšou alebo vyššou mierou pravdepodobnosti. Tiež si všimol, že posudok bol vypracovaný v rekordne krátkom čase (počas jedného dňa). Ďalej si náš znalec položil otázku, prečo v posudku expertky z kriminalistického ústavu nie sú uvedené rozdiely a rozpory v jednotlivých znakoch a prečo nie sú interpretované. Podobnú otázku dostala grafologička aj počas výpovede pred vyšetrovacím tímom generálnej prokuratúry. Odpovedala na ňu takto: „V bežnej praxi sa uvádzajú tie znaky, ktoré podporujú záver skúmania, z hľadiska prehľadnosti. Aj to iba na ilustráciu.“
Na otázku, prečo neuviedla v listine označenej ako znalecký posudok, že pravdepodobným pisateľom môže byť aj Hedvigina mama Irena Malinová, keďže z posudku vyplýva, že aj pri jej písme sa zistili zhodné znaky s písmom na blúzke, policajná grafologička odpovedala: „Ako sme uviedli v znaleckom posudku, viacej zhodných znakov sme zistili v porovnávacom materiáli Hedvigy Malinovej. Takže v prípade porovnávacieho materiálu Hedvigy Malinovej sa našlo väčšie množstvo zhodných znakov. Napríklad u Ireny Malinovej neboli zistené nadpájania, obťahovanie.“
.z obete páchateľ
Pred prokurátormi vypovedal ešte v decembri minulého roka a začiatkom tohto roka prvý vyšetrovateľ Peter Horák. Ten objasnil, kedy a prečo začala mať polícia pocit, že si útok Hedviga vymyslela: vraj po zaobstaraní znaleckých posudkov (išlo o posudok lekára Kónyu, o grafologický posudok, o posudok týkajúci sa znečistenia blúzky a DNA na obálke – pozn. red.), výsluchoch a výpisoch telefonátov. Horák ako podstatný dôkaz hodnotí to, že sa na blúzke, v ktorej mala Hedviga ležať na zemi, nenašli stopy po tráve a zemine (našli sa na nej olejové škvrny – pozn. red.). Ako aj to, že pod lepiacou časťou obálky, v ktorej boli Hedvige po napadnutí doručené doklady, sa nachádzala Hedvigina DNA. Polícia aj minister vnútra Kaliňák tvrdili, že išlo o Hedvigine sliny, čo však nijaký posudok nepreukázal. Horák počas výsluchu uviedol, že bol zarazený z toho, že sa Hedviga, ktorá mala byť „ťažko zranená a zbitá“ vypýtala deň po útoku z nemocnice do domáceho ošetrenia. Takisto ho ešte večer, v deň útoku, prekvapila komunikácia s Hedviginým vtedajším priateľom Petrom, ktorá sa mala odohrať v nemocnici pri Hedviginej posteli: „On sa nás spýtal, či už ich máme, a zasmial sa. Neviem, čo tým chcel povedať, ale pousmial sa, keď položil otázku „Už ich máte?“ alebo tak nejako a potom „ha, ha“ niečo také, ale nie doslova „ha, ha“, pousmial sa len svojím spôsobom, čo ma aj zarazilo“. Žeby sa už tu zrodilo v policajtoch podozrenie, že obeť je vlastne páchateľom? Alebo získala polícia v tom čase informáciu z iného prostredia, že treba vyšetrovať prípad iným smerom? Pravdepodobné však je, že polícia sa začala novou cestou uberať ešte pred výsledkami údajne kľúčových znaleckých posudkov: päť dní po Hedviginom prepadnutí, teda 30. augusta, polícia požiadala o povolenie súdu na zistenie, s kým telefonovali učitelia a zamestnanci katedry maďarského jazyka v čase od 20. augusta do 29. augusta. Maďarská stopa už bola asi horúca...
.muži z identikitu
Slovo pred vyšetrovateľmi dostali aj osoby, ktoré sa podobajú na mužov z identikitu. Ten na základe Hedviginho opisu vytvorila polícia. Obidvaja zhodne tvrdia, že s prípadom nič nemajú. „Čo ja viem, čo mám na to povedať? Na to sa dá aj odpovedať?,“ reagoval Róbert B. na otázku, ako si vysvetľuje, že ho Hedviga Malinová spoznala na fotografiách, ktoré videla v novinách ako jedného z útočníkov proti jej osobe.
„Je mi to smiešne, na smiech mi je to. Všetci dobre vieme, že to je vymyslené, len nikto nevie, že kto je za tým. Mne to absolútne nedáva nijaký význam, a nechápem prečo to tá slečna Hedviga Malinová vlastne robí. Ja nemám k tomu viacej čo dodať,“ odpovedal pred vyšetrovateľmi Marcel G., ktorý sa podobá na druhého muža z identikitu. Vyšetrovateľom tiež povedal, že v čase, keď malo dôjsť k útoku na Hedvigu, pracoval v Rakúsku, o čom vraj musia existovať záznamy u jeho zamestnávateľa.
Na otázku advokáta Kvasnicu, prečo už 11. septembra 2006 – teda v čase, keď ešte nebolo zastavené trestné stíhanie vo veci lúpežného prepadnutia a neprebehli ešte tlačové konferencie na ktorých minister vnútra a policajný prezident vyrukoval s verziou, že Hedviga si prepadnutie vymyslela – v relácii TV Joj tvrdil, že prepadnutie študentky bolo ňou vymyslené, Marcel G. odpovedal: „Videl som fotku Hedvigy Malinovej v novinách alebo v časopise, už neviem, mi to bolo smiešne. Proste mala tam nejako líce nafúknuté. Mne to bolo smiešne. Ja som sa pozrel na tú fotku a bolo mi to smiešne.“ Robertovi B. a Marcelovi G. prokuratúra odobrala vzorky písma na grafologické skúmanie, výsledky analýzy zatiaľ nie sú známe.
Vypovedal aj Zdeno K. z Nitry, ktorý minulé leto pre médiá povedal, že Hedvigu prepadol Róbert B. Vyšetrovateľom vysvetlil, ako dospel k tomuto názoru: „Celé to začalo, keď som sa stretol so strýkom údajného páchateľa Róberta B. a na otázku, že Juraj videl som asi Róberta v televízii, hľadajú, respektíve bol obvinený z toho útoku na slečnu Malinovú a on mi na to vraví, že áno, videli sme to aj my, a potom sa pozrel na mňa a tak úpriamene sa na mňa díval a povedal, že dúfam, že nespolupracuješ so šingale, to je taký ľudový výraz pre políciu. Ja som sa ho opýtal, že prečo si to myslí a on odpovedal, že vieš, Róbert má toho strašne veľa na rováši, mama je z toho nešťastná a že vieš, už len táto k... maďarská mu chýbala do šťastia. Po tomto jeho vyjadrení som sa nad celou vecou zamyslel a s prihliadnutím na identikit, ktorý bol odvysielaný v televízii mi bolo jasné, že Róbert má v celej tejto záležitosti prsty. Ja tvrdím, že keď ten skutok nespáchal, tak prinajmenšom tam pri tom bol, pretože rodina sa o tom viackrát bavila a mali vážne obavy z toho, aby nevypukol nejaký škandál.“
.dokedy?
Od napadnutia Hedvigy Malinovej uplynú v auguste dva roky. Študentku polícia naďalej obviňuje z krivej výpovede a krivej prísahy a niektorí vládni politici ju pokladajú za súčasť komplotu proti tejto vláde. Dôkazy, ktoré by preukazovali jej vinu, však na stôl doteraz nikto nepoložil. A ako vyplýva z vyšetrovacích materiálov, ktoré má .týždeň k dispozícii, nemá ich ani špeciálny vyšetrovací tím prokuratúry. Akoby už nešlo o pravdu, ale len o jedno – ťahať čas a spoliehať sa na to, že celá kauza upadne do zabudnutia a prestane byť politicky nebezpečná.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.