podľa mojich domácich pozorovaní má tieto parametre: Nemá viac ako šesť veršov, má výborný rytmus a má vtip. Netreba veľa.
Nejakú malú fintu, niečo, čo sa trbliece: „Nosonosonosorožec / zjedol buchiet celý kopec . // Nemohol vyjsť potom dvermi. / Sám som ho z nich tlačil, / ver mi.“ Daniel Hevier je veľký majster básničiek pre tých najmenších. U nás sa nosorožcovi v encyklopédii či v zoologickej záhrade ani nehovorí inak ako „nosonosonorožec.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.