ani jedna z nich to nerobí tak, ako ľudia narodení na tom správnom mieste a v tom správnom čase.
Zacitujme Rousseaua: Človek sa narodil slobodný, no všade je v okovách. Ostnatý drôt, betónové múry a ozbrojené stráže držia ľudí už od ich narodenia v okovách národného štátu. Ale prečo? Argument za otvorené hranice je rovnako ekonomický, ako aj morálny. Všetci ľudia by mali mať slobodu presúvať sa kdekoľvek po Zemi, a to bez spútania vymyslenými čiarami, ktoré poznáme ako hranice.
Nie každé miesto na svete je rovnako vhodné na to, aby sa v ňom koncentrovala ekonomická činnosť. Štedrosť prírody je rozdelená nerovným spôsobom. Rozdiely v bohatstve a zisk, ktorý tieto rozdiely vytvárajú, ešte viac prehlbujú vlády, ktoré potláčajú podnikanie a podnecujú náboženskú neznášanlivosť, sexuálnu diskrimináciu a iné bigotnosti. Uzavreté hranice tieto neprávosti zlučujú do jednej masy, čím do miesta zabetónujú nerovnosť, a odsúdia tak svoje obete na život v biede.
Prevažná väčšina samozvaných prisťahovalcov chce aj o čosi viac než len vytvárať pre seba a svoje rodiny lepší život tým, že sa priblížia k ekonomickej šanci a budú tak mať účasť na mierovom, slobodnom trhu. No zákonodarcovia a hlavy štátov neraz potláčajú tieto sny štátom požehnaným násilím – nútenou repatriáciou, nedobrovoľnou väzbou a azda aj niečím horším. Súčasne však preukazujú slovnú podporu „prikrčeným masám, ktoré sa túžia voľne nadýchnuť“.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.