pociťujete pri pohľade na mapu tú zvláštnu zmes radosti, vzrušenia a nostalgie, akú nie je schopné vyvolať skoro nič iné? Tak potom je to kniha pre vás.
Atlas odlehlých ostrovů s podtitulom „padesát ostrovů, které jsem nikdy nenavštívila a nikdy nenavštívím“, ktorý nakreslila a napísala Judith Schalansky, získal cenu za najkrajšiu nemeckú knihu vydanú v roku 2009. V predchádzajúcej vete je povedané všetko podstatné, čo o tej knihe treba povedať. Je to naozaj atlas – päťdesiat celostránkových máp malých ostrovov (typické rozmery sú niekoľko kilometrov) nachádzajúcich sa v rôznych svetových oceánoch. Ku každej mape je na protiľahlej strane krátky text (typická dĺžka je okolo dvadsať viet). A je to celé krásne.
Mapy sú všetky v rovnakej mierke a rovnakom štýle, ostrovy sú však veľmi rôznorodé. Texty sú všetky rovnako stručné a rovnako zvláštne, opisujú však veľmi rôznorodé príbehy. Každá dvojstrana je podivuhodnou realistickou básňou v obraze a v próze.
A to je vlastne všetko. Čo ešte sa dá povedať o knihe, ktorá sa dá dostatočne presne charakterizovať v jednej vete a ktorej text je natoľko úsporný, že mrhať slovami by bolo zjavnou neúctou? Čo sa dá napísať o knihe, ktorá poskytuje čitateľský zážitok nespočívajúci ani tak v čítaní ako skôr v ponorení sa do obrázka?
Možno by sa dalo odcitovať niekoľko pasáží z tých často bizarných, často krutých a vždy pozoruhodných textov, ale bez tých máp by to bolo akosi nepatričné.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.