COLDPLAY
VIVA LA VIDA OR DEATH AND ALL HIS FRIENDS
PARLOPHONE
Coldplay už dávno nie sú indie gitarovka, ale svetoznáma popová skupina. S novou platňou sa kapela ešte viac odklonila od typického zvuku prvých dvoch albumov. Je tu pár zaváhaní – kto by si bol pomyslel, že Coldplay do svojej hudby prepašujú rytmické potlesky? Predstava a aj pesnička (Lost) je dosť hrozná. No album má aj plusové miesta, single Violet Hill (spomenuli ste si pri sledovaní klipu na The Stone Roses?) či Viva La Vida sú jasné hitovky, na aké vlastnia copyright iba Coldplay. Dvojpieseň Lovers in Japan/Reign of Love má dobrú melódiu a druhá časť coldplayovský smútok umocnený klavírom, vydarila sa aj „uspávanka“ nazvaná 42. Je to album na pozorné počúvanie. Coldplay nestagnujú, Chris Martin je stále výborný spevák, a tak kapela pokračuje svojou cestou. Teraz už ide iba o to, či odbočka z gitarových chodníčkov bola tá správna.
.matej Lauko
TANGHETTO
EL MIEDO A LA LIBERTAD
CONSTITUTION MUSIC
Umelecky i komerčne úspešný electro-tangový Gotan Project má konkurenciu – argentínsku skupinu Tanghetto. Hrá inštrumentálne skladby, vlastné i prevzaté. Majú filigránske aranžmány a niektoré znejú tak, že sa dajú prezentovať na diskotékach, ale i v kaviarňach. Je to noblesná hudba pre romantických futuristov. Potvrdili to i dve majstrovské coververzie evergreenov Depeche Mode a New Order na predošlom albume Buenos Aires Remixed. Aj na tohtoročnom albume „Strach zo slobody“ sú dva staré hity v nových úpravách: Sweet Dreams dua Eurythmics a Stingov Englishman In New York. Sú koncipované tanečne, no album obsahuje aj skladby s meditatívnymi pasážami s výrazom symfonickej hudby i džezu. Dominuje moderný elektronický sound popretkávaný tónmi bandoneóna, klavíra a miestami i sláčikových a dychových nástrojov. Nostalgická hudba Tanghetta má úspech aj v USA.
.miro Potoček
ALEX MACHACEK, JEFF SIPE, MATTHEW GARRISON
IMPROVISION
ABSTRACT LOGIX/DIVYD
Alex Machacek, rakúsky gitarista s českými koreňmi, nie je žiadnym nováčikom. Na scéne fusion aktívne operuje už desaťročie a patrí k najzaujímavejším a k najobjavnejším gitaristom svojej generácie (narodil sa v roku 1972). Akurát mu chýba širšia publicita, čomu sa pri jeho dvoch predchádzajúcich, poslucháčsky náročných „zappovských“ nahrávkach s Terry Bozziom ani nedá čudovať. Album Improvision je však už vzorovým príkladom modernej, priamočiarej, plnokrvnej fusion, s dominanciou kolektívnej improvizácie ako kompozičnej metódy. Cítiť tu nadväznosti na McLaughlina, Holdswortha, Frisella či Tribal Tech, nie však epigónstvo. Machacek je totiž veľmi originálny (a zručný) gitarista a rovnako originálne využíva aj gitarový syntetizátor. K tomu má ešte dvoch rovnocenných partnerov... Jedna zo základných nahrávok modernej elektrickej fusion.
.augustín Rebro
THE REMBRANDTS
GREATEST HITS
WARNER
Phil Solmen a Danny Wilde spolupracovali už začiatkom osemdesiatych rokov v rámci skupiny Great Buildings. V nasledovnej dekáde bývalí spoluhráči opäť spojili sily, tentoraz už ako The Rembrandts. Netrvalo dlho a na svete bol ich prvý veľký hit Just The Way It Is. Ani ďalšie skladby ako Johnny Have You Seen Her neboli márne, nič však neprekonalo notorickú zvučku zo seriálu Priatelia, I’ll Be There For You. Metóda práce dua Solmen a Wilde presne zodpovedala miestu ich pôsobenia – Mestu Anjelov na juhozápadnom pobreží USA. Slnečný štát produkoval okrem pomarančov odjakživa aj slnečnú a optimistickú hudbu, ktorej zvukový charakter určovali zvoniace gitary a svieže vokálne harmónie. Podobne ako predtým Byrds, aj Rembrandts absolvovali krátke melodické školenie u Beatles. Pesničky silné, aj ľúbivé, oba druhy nájdeme na ich výberovom CD.
.martin Chrobák
JOE SATRIANI
PROFESSOR SATCHAFUNKILUS AND THE MUSTERION OF ROCK
SONY BMG
Hlavným problémom inštrumentálnych albumov virtuóznych rockových gitaristov býva väčšinou to, že popri oslnivej technike už neostáva veľa priestoru na výraznú melódiu a poslucháč sa v mori tónov nemá čoho zachytiť. Joe Stariani má, našťastie, okrem rýchlych prstov aj cit pre mieru. Hoci názov albumu Professor Satchafunkilus And The Musterion Of Rock znie krkolomne (Satch je Satrianiho prezývka a musterion grécky biblický výraz), Satriani sa pri nahrávaní riadil heslom „menej je niekedy viac“. Každá z desiatich skladieb má nápad a za každou je príbeh: napríklad Musterion znie znepokojujúco a tajomne, Revelation je meditácia o umierajúcom otcovi, Come On Baby je prosté vyznanie manželke a záverečná dvojica Asik Vaysel a Andalusia je poctou Asikovi Veyselovi (1894 * 1973) tureckému pesničkárovi, básnikovi a hráčovi na štvorstrunný nástroj saz.
.vladislav Gális
THE KOOKS
KONK
VIRGIN/EMI
Debutový album Inside In/Inside Out skupiny The Kooks mal v Británii slušný úspech, ale štvorica mládencov z mesta Brighton sa na tzv. nezávislej gitarovej scéne dostala do pozície čiernych oviec. Vyčíta sa im, že vznikli ako školský projekt na Brightonskom inštitúte modernej hudby, že spevák Luke Pritchard chodil so speváčkou Katie Melua a že sa len tvária ako „indie“ kapela, ale v skutočnosti sú obyčajný pop. Na pope ešte nie je nič zlé – lenže v prípade The Kooks platí aj ten prívlastok „obyčajný“. The Kooks majú možno dobrý vkus: názov kapely vznikol podľa piesne Davida Bowieho, nový album je nazvaný podľa štúdia, ktoré vlastní Ray Davies, spevák The Kinks, a práve The Kinks sú jedným z vplyvov, ktoré v hudbe The Kooks počuť. To je všetko pekné, ale aj tak sa nedá obísť otázka, prečo takí mladí ľudia nemajú potrebu prísť s niečím originálnym.
.vladislav Gális
VIVA LA VIDA OR DEATH AND ALL HIS FRIENDS
PARLOPHONE
Coldplay už dávno nie sú indie gitarovka, ale svetoznáma popová skupina. S novou platňou sa kapela ešte viac odklonila od typického zvuku prvých dvoch albumov. Je tu pár zaváhaní – kto by si bol pomyslel, že Coldplay do svojej hudby prepašujú rytmické potlesky? Predstava a aj pesnička (Lost) je dosť hrozná. No album má aj plusové miesta, single Violet Hill (spomenuli ste si pri sledovaní klipu na The Stone Roses?) či Viva La Vida sú jasné hitovky, na aké vlastnia copyright iba Coldplay. Dvojpieseň Lovers in Japan/Reign of Love má dobrú melódiu a druhá časť coldplayovský smútok umocnený klavírom, vydarila sa aj „uspávanka“ nazvaná 42. Je to album na pozorné počúvanie. Coldplay nestagnujú, Chris Martin je stále výborný spevák, a tak kapela pokračuje svojou cestou. Teraz už ide iba o to, či odbočka z gitarových chodníčkov bola tá správna.
.matej Lauko
TANGHETTO
EL MIEDO A LA LIBERTAD
CONSTITUTION MUSIC
Umelecky i komerčne úspešný electro-tangový Gotan Project má konkurenciu – argentínsku skupinu Tanghetto. Hrá inštrumentálne skladby, vlastné i prevzaté. Majú filigránske aranžmány a niektoré znejú tak, že sa dajú prezentovať na diskotékach, ale i v kaviarňach. Je to noblesná hudba pre romantických futuristov. Potvrdili to i dve majstrovské coververzie evergreenov Depeche Mode a New Order na predošlom albume Buenos Aires Remixed. Aj na tohtoročnom albume „Strach zo slobody“ sú dva staré hity v nových úpravách: Sweet Dreams dua Eurythmics a Stingov Englishman In New York. Sú koncipované tanečne, no album obsahuje aj skladby s meditatívnymi pasážami s výrazom symfonickej hudby i džezu. Dominuje moderný elektronický sound popretkávaný tónmi bandoneóna, klavíra a miestami i sláčikových a dychových nástrojov. Nostalgická hudba Tanghetta má úspech aj v USA.
.miro Potoček
ALEX MACHACEK, JEFF SIPE, MATTHEW GARRISON
IMPROVISION
ABSTRACT LOGIX/DIVYD
Alex Machacek, rakúsky gitarista s českými koreňmi, nie je žiadnym nováčikom. Na scéne fusion aktívne operuje už desaťročie a patrí k najzaujímavejším a k najobjavnejším gitaristom svojej generácie (narodil sa v roku 1972). Akurát mu chýba širšia publicita, čomu sa pri jeho dvoch predchádzajúcich, poslucháčsky náročných „zappovských“ nahrávkach s Terry Bozziom ani nedá čudovať. Album Improvision je však už vzorovým príkladom modernej, priamočiarej, plnokrvnej fusion, s dominanciou kolektívnej improvizácie ako kompozičnej metódy. Cítiť tu nadväznosti na McLaughlina, Holdswortha, Frisella či Tribal Tech, nie však epigónstvo. Machacek je totiž veľmi originálny (a zručný) gitarista a rovnako originálne využíva aj gitarový syntetizátor. K tomu má ešte dvoch rovnocenných partnerov... Jedna zo základných nahrávok modernej elektrickej fusion.
.augustín Rebro
THE REMBRANDTS
GREATEST HITS
WARNER
Phil Solmen a Danny Wilde spolupracovali už začiatkom osemdesiatych rokov v rámci skupiny Great Buildings. V nasledovnej dekáde bývalí spoluhráči opäť spojili sily, tentoraz už ako The Rembrandts. Netrvalo dlho a na svete bol ich prvý veľký hit Just The Way It Is. Ani ďalšie skladby ako Johnny Have You Seen Her neboli márne, nič však neprekonalo notorickú zvučku zo seriálu Priatelia, I’ll Be There For You. Metóda práce dua Solmen a Wilde presne zodpovedala miestu ich pôsobenia – Mestu Anjelov na juhozápadnom pobreží USA. Slnečný štát produkoval okrem pomarančov odjakživa aj slnečnú a optimistickú hudbu, ktorej zvukový charakter určovali zvoniace gitary a svieže vokálne harmónie. Podobne ako predtým Byrds, aj Rembrandts absolvovali krátke melodické školenie u Beatles. Pesničky silné, aj ľúbivé, oba druhy nájdeme na ich výberovom CD.
.martin Chrobák
JOE SATRIANI
PROFESSOR SATCHAFUNKILUS AND THE MUSTERION OF ROCK
SONY BMG
Hlavným problémom inštrumentálnych albumov virtuóznych rockových gitaristov býva väčšinou to, že popri oslnivej technike už neostáva veľa priestoru na výraznú melódiu a poslucháč sa v mori tónov nemá čoho zachytiť. Joe Stariani má, našťastie, okrem rýchlych prstov aj cit pre mieru. Hoci názov albumu Professor Satchafunkilus And The Musterion Of Rock znie krkolomne (Satch je Satrianiho prezývka a musterion grécky biblický výraz), Satriani sa pri nahrávaní riadil heslom „menej je niekedy viac“. Každá z desiatich skladieb má nápad a za každou je príbeh: napríklad Musterion znie znepokojujúco a tajomne, Revelation je meditácia o umierajúcom otcovi, Come On Baby je prosté vyznanie manželke a záverečná dvojica Asik Vaysel a Andalusia je poctou Asikovi Veyselovi (1894 * 1973) tureckému pesničkárovi, básnikovi a hráčovi na štvorstrunný nástroj saz.
.vladislav Gális
THE KOOKS
KONK
VIRGIN/EMI
Debutový album Inside In/Inside Out skupiny The Kooks mal v Británii slušný úspech, ale štvorica mládencov z mesta Brighton sa na tzv. nezávislej gitarovej scéne dostala do pozície čiernych oviec. Vyčíta sa im, že vznikli ako školský projekt na Brightonskom inštitúte modernej hudby, že spevák Luke Pritchard chodil so speváčkou Katie Melua a že sa len tvária ako „indie“ kapela, ale v skutočnosti sú obyčajný pop. Na pope ešte nie je nič zlé – lenže v prípade The Kooks platí aj ten prívlastok „obyčajný“. The Kooks majú možno dobrý vkus: názov kapely vznikol podľa piesne Davida Bowieho, nový album je nazvaný podľa štúdia, ktoré vlastní Ray Davies, spevák The Kinks, a práve The Kinks sú jedným z vplyvov, ktoré v hudbe The Kooks počuť. To je všetko pekné, ale aj tak sa nedá obísť otázka, prečo takí mladí ľudia nemajú potrebu prísť s niečím originálnym.
.vladislav Gális
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.