Kedysi sa tábory vnímali rôzne. Niekto ich pokladal za ideálne miesto na rekreáciu detí, iný odmietal vystavovať potomkov ešte aj cez prázdniny komunistickej ideológii. Niektoré deti sa do pionierskeho tábora tešili, iné v ňom nevydržali.
Tábory pre deti však zmenu politického systému prečkali a dnes ich už z masového ideologického pôsobenia obviniť nemôžeme. Pre rodičov často zostali záchranou, lebo zorganizovať deťom voľný čas cez prázdniny je ťažké.
Rastie však aj počet rodičov, ktorí dieťa do tábora nepošlú. Sú to najmä rodičia jedináčika, ktorí sa o jediného potomka až príliš boja. Skúsenosť naznačuje, že čím bude jedináčikov viac (a viac ich podľa demografických odhadov asi bude), tým silnejšia bude tendencia vyberať deťom „usadlejšie“ formy trávenia prázdnin. Na druhej strane, mať letné prázdniny a nebyť v tábore je pre mnohé deti nepredstaviteľné. Účasť na letnom tábore je pre viaceré dokonca často jediným kritériom, ktoré prázdniny delí na dobré a zlé.
.indiáni a mobily
Žiarska dolina neďaleko Liptovského Mikuláša. Cestou na turistickú ubytovňu stretávame prvú organizovanú skupinku detí. Pýtame sa ich, ako sa im na tábore páči, ale na naše otázky neodpovedajú. „Máme skúšku mlčanlivosti,“ preriekne sa jedno z detí, ktoré zrejme nezíska večernú odmenu. Neubehne ani päť minút a s obrovským revom sa na nás valí dvadsiatka pomaľovaných mládežníkov. Ide o presúvanie sa na ďalšie stanovište v rámci indiánskeho dňa slobody. Pokreslená cesta, vyvesené značky, v prírode ukrytí animátori. Neomylné znaky táborového života. Zdá sa, že tu je deťom dobre. Ale vyhovuje tábor všetkým?
„Ak máme pri sebe deti, z ktorých jedno nikdy nezažilo tábor, je to cítiť. Pretože deti sa počas tábora učia samostatnosti a prirodzenému odpútaniu sa od rodinného prostredia, čo je v rámci vývinu veľmi dôležité,“ hovorí Alena Molčanová, sociálna pracovníčka občianskeho združenia Návrat, ktorá pracuje v oblasti výchovno-rekreačných táborov. „Letný tábor je pre dieťa istá relaxácia a aj možnosť vyskúšať si iné formy správania. Rodine zase umožní trochu si oddýchnuť a získať nové možnosti v rámci ďalšej práce s dieťaťom,“ vysvetľuje.
Blízko pri našej chate v Žiarskej doline stretávame ďalšiu skupinku detí: akurát trávia chvíle voľna. Niektoré športujú, iné nehybne relaxujú, ďalšie majú v rukách mobily. Trochu nás prekvapí, že mobil je aj tu súčasťou detských dní. Jedna z účastníčok, Klára, nám vysvetľuje: „Musela som zavolať našim, porozprávať im všetko, čo tu robíme, aby sa o mňa nebáli.“ Na tábor ju aj jej kamarátov rodičia prihlasujú každý rok a podľa táborníka Janka si to „pochvaľujú“.
.vedúci by mal byť odborník
Peter Harum, autor webovej stránky tábory.sk, ktorá mapuje veľkú časť slovenských táborov, tvrdí, že chvíle v tábore „sú obrovským odreagovaním sa od stereotypu počas školského roka. Účastníci vytvárajú nové vzťahy s rovesníkmi, v novom kolektíve si budujú postavenie. To najlepšie na táboroch sú zážitky, na ktoré budú všetci veľmi dlho spomínať.“
Pri pohľade na možnosti detí a mládeže vo voľnom čase spĺňajú tábory ešte inú významnú úlohu. Napríklad deti žijúce v mestách si veľmi nenavyberajú * môžu navštíviť starú mamu, pozerať celý deň televízor či hrať počítačové hry. Alebo sa túlať po ulici. A tak sa letný tábor stáva „prevenciou pred negatívnymi činnosťami detí v čase, keď sú ich rodičia v práci,“ dodáva Peter Harum.
Nie všetci rodičia však majú s tábormi dobré skúsenosti. A keďže pre organizátorov bývajú tábory ekonomicky výhodným ťahom, treba byť pri ich výbere opatrný. Často sa stáva, že skutočnosť sa odlišuje od ponúkaného. Napríklad v niektorých prípadoch sa ukáže, že deti trávia aj v tábore priveľa času pri počítačoch a televízii, a to naozaj nie je cieľ, s ktorým ich tam rodičia posielajú.
Kto chce zistiť, či je tábor dobrý, mal by sa zaujímať predovšetkým o tím animátorov, teda vedúcich. Z pôvodného latinského slova anima vyplýva, že animátor je človek, ktorý má oživovať, vnášať medzi ľudí ducha. Pri práci s deťmi musí byť vnímavý a empatický. Nesmie mu chýbať odborné vzdelanie. „Vedúci by mali byť fundovaní ľudia, ktorí vedia pristupovať rovnocenne ku všetkým deťom a prijať ich bez ohľadu na to, z akého prostredia a s akými formami správania prichádzajú,“ zdôrazňuje Alena Molčanová. Zanedbateľné nie je ani ubytovanie, lokalita, športoviská, spôsob dopravy či poistenie. Tieto faktory si však rodičia často nevšímajú, lebo pri výbere tábora u nich rozhoduje nízka cena.
.ako spoznáme serióznosť
Na Slovensku sa podľa štatistík stránky tábory.sk minulý rok počas prázdnin organizovalo 920 turnusov všetkých táborov. Číslo však môže byť oveľa vyššie, keďže na stránke nie sú zaregistrovaní všetci organizátori. U nás organizujú tábory pre deti cestovné kancelárie, centrá voľného času alebo neziskové organizácie. Cestovné kancelárie by mali byť väčšou zárukou serióznosti organizátora, sú totiž povinné hradiť poistenie proti insolventnosti. Lenže najmä pre túto položku, ale napríklad aj z dôvodu platenia DPH, bývajú ich ceny za tábor v porovnaní s neziskovými združeniami vyššie.
Podľa Lívie Čajovej, majiteľky cestovnej kancelárie ELIT-Travel, ktorá už 13 rokov organizuje tábory pre deti, sa za tábor oplatí priplatiť. „V prvom rade má človek väčšiu istotu, že jeho peniaze sú v bezpečí. Neziskové združenia môžu s peniazmi urobiť čokoľvek. Môže sa stať, že v deň odchodu na tábor, za ktorý bolo zaplatené, združenie už nemusí pôsobiť.“ V prípade občianskeho združenia sa rodič musí spoľahnúť na odporúčania. Lepšou zárukou by mohli byť organizácie, ktoré s deťmi pracujú počas celého roka. „S deťmi pracujem na pravidelných stretnutiach, poznám ich rodičov, letný tábor je vlastne vyvrcholením celoročnej snahy,“ hovorí Ondrej Tabak, ktorý pracuje v združení eRko – HKSD. V združeniach bývajú animátormi ľudia, ktorí v detstve sami zažili viacero táborov a vo väčšine prípadov sú vyškolení na špeciálnom kurze. Cestovné kancelárie i centrá voľného času si potrpia na kvalitu vedúcich. „Máme kvalifikovaných animátorov s niekoľkoročnou praxou práce s deťmi,“ hovorí Lívia Čajová.
V dobrovoľníckych združeniach je práca neplatená a mladí ju vykonávajú zadarmo, hoci ako organizátori majú zodpovednosť a obetujú sa na úkor voľného času. Ondrejovi Tabakovi stačí, „keď vidím detský úsmev a deti sa majú navzájom rady“. Pre Júliusa Jahnátka, aktívneho v hnutí Slovenský skauting, je dobrovoľná práca relaxom, ale i možnosťou darovať sa druhým, pretože, ako hovorí, „mal som šťastné detstvo, tak prečo sa nepodeliť so skúsenosťami?“
.učiť sa aj v lete?
Už niekoľko rokov fungujú aj prázdninové jazykové tábory. Nejeden rodič si povie, že jeho potomok si tam namiesto zaháľania aspoň precvičí mozgové závity. Má to svoje výhody, ale najmä pre deti, ktoré cudzí jazyk baví a nepredstavuje pre ne záťaž. Alena Molčanová upozorňuje, že „čas prázdnin je časom oddychu a tak by mali byť tieto tábory ponímané.“ Nemali by byť postavené výkonnostne, ale rozvojovo.
„Oddych so školou sa dá kombinovať. Hodiny sa vedú formou hier a aktívne používanie angličtiny vyžadujeme iba dopoludnia,“ vysvetľuje majiteľ jazykovej školy Class Ed Wienk, ktorý v rámci občianskeho združenia Camp Wonderland organizuje tábory v anglickom jazyku. Ale na rozdiel od hravo ponímaných jazykových táborov nemusia byť jazykové kurzy zamerané na výkon zdravým vyplnením prázdnin.
Pozor treba dať aj na tábory, ktorými sa niektoré rekreačné zariadenia samy a bez skúseností pokúšajú zachrániť sezónu. Podľa Petra Haruma, „nevhodné môžu byť aj pobyty v zahraničí, ktoré ponúkajú minimálny program a príliš veľkú voľnosť pre deti“.
Je teda vhodné dávať deti do táborov, alebo im treba prázdniny zariadiť inak? Sú rôzne deti, sú rôzne tábory.
Aké sú letné tábory:
Najnižšia cena: 0,- Sk (dobrovoľné pracovné stanové tábory pre mládež, napríklad oprava hradov a zámkov)
Najvyššia cena: 31 900,- Sk
Priemerná cena na deň: 450,- Sk (tábor s ubytovaním v budove alebo v chatkách,
s vlastným sociálnym zariadením a dopravou)
Najkratší tábor: 1 deň (väčšina krátkych táborov trvá 5 dní)
Najdlhší tábor: 20 dní
Zdroj: Peter Harum, autor stránky www.tabory.sk
Tábory pre deti však zmenu politického systému prečkali a dnes ich už z masového ideologického pôsobenia obviniť nemôžeme. Pre rodičov často zostali záchranou, lebo zorganizovať deťom voľný čas cez prázdniny je ťažké.
Rastie však aj počet rodičov, ktorí dieťa do tábora nepošlú. Sú to najmä rodičia jedináčika, ktorí sa o jediného potomka až príliš boja. Skúsenosť naznačuje, že čím bude jedináčikov viac (a viac ich podľa demografických odhadov asi bude), tým silnejšia bude tendencia vyberať deťom „usadlejšie“ formy trávenia prázdnin. Na druhej strane, mať letné prázdniny a nebyť v tábore je pre mnohé deti nepredstaviteľné. Účasť na letnom tábore je pre viaceré dokonca často jediným kritériom, ktoré prázdniny delí na dobré a zlé.
.indiáni a mobily
Žiarska dolina neďaleko Liptovského Mikuláša. Cestou na turistickú ubytovňu stretávame prvú organizovanú skupinku detí. Pýtame sa ich, ako sa im na tábore páči, ale na naše otázky neodpovedajú. „Máme skúšku mlčanlivosti,“ preriekne sa jedno z detí, ktoré zrejme nezíska večernú odmenu. Neubehne ani päť minút a s obrovským revom sa na nás valí dvadsiatka pomaľovaných mládežníkov. Ide o presúvanie sa na ďalšie stanovište v rámci indiánskeho dňa slobody. Pokreslená cesta, vyvesené značky, v prírode ukrytí animátori. Neomylné znaky táborového života. Zdá sa, že tu je deťom dobre. Ale vyhovuje tábor všetkým?
„Ak máme pri sebe deti, z ktorých jedno nikdy nezažilo tábor, je to cítiť. Pretože deti sa počas tábora učia samostatnosti a prirodzenému odpútaniu sa od rodinného prostredia, čo je v rámci vývinu veľmi dôležité,“ hovorí Alena Molčanová, sociálna pracovníčka občianskeho združenia Návrat, ktorá pracuje v oblasti výchovno-rekreačných táborov. „Letný tábor je pre dieťa istá relaxácia a aj možnosť vyskúšať si iné formy správania. Rodine zase umožní trochu si oddýchnuť a získať nové možnosti v rámci ďalšej práce s dieťaťom,“ vysvetľuje.
Blízko pri našej chate v Žiarskej doline stretávame ďalšiu skupinku detí: akurát trávia chvíle voľna. Niektoré športujú, iné nehybne relaxujú, ďalšie majú v rukách mobily. Trochu nás prekvapí, že mobil je aj tu súčasťou detských dní. Jedna z účastníčok, Klára, nám vysvetľuje: „Musela som zavolať našim, porozprávať im všetko, čo tu robíme, aby sa o mňa nebáli.“ Na tábor ju aj jej kamarátov rodičia prihlasujú každý rok a podľa táborníka Janka si to „pochvaľujú“.
.vedúci by mal byť odborník
Peter Harum, autor webovej stránky tábory.sk, ktorá mapuje veľkú časť slovenských táborov, tvrdí, že chvíle v tábore „sú obrovským odreagovaním sa od stereotypu počas školského roka. Účastníci vytvárajú nové vzťahy s rovesníkmi, v novom kolektíve si budujú postavenie. To najlepšie na táboroch sú zážitky, na ktoré budú všetci veľmi dlho spomínať.“
Pri pohľade na možnosti detí a mládeže vo voľnom čase spĺňajú tábory ešte inú významnú úlohu. Napríklad deti žijúce v mestách si veľmi nenavyberajú * môžu navštíviť starú mamu, pozerať celý deň televízor či hrať počítačové hry. Alebo sa túlať po ulici. A tak sa letný tábor stáva „prevenciou pred negatívnymi činnosťami detí v čase, keď sú ich rodičia v práci,“ dodáva Peter Harum.
Nie všetci rodičia však majú s tábormi dobré skúsenosti. A keďže pre organizátorov bývajú tábory ekonomicky výhodným ťahom, treba byť pri ich výbere opatrný. Často sa stáva, že skutočnosť sa odlišuje od ponúkaného. Napríklad v niektorých prípadoch sa ukáže, že deti trávia aj v tábore priveľa času pri počítačoch a televízii, a to naozaj nie je cieľ, s ktorým ich tam rodičia posielajú.
Kto chce zistiť, či je tábor dobrý, mal by sa zaujímať predovšetkým o tím animátorov, teda vedúcich. Z pôvodného latinského slova anima vyplýva, že animátor je človek, ktorý má oživovať, vnášať medzi ľudí ducha. Pri práci s deťmi musí byť vnímavý a empatický. Nesmie mu chýbať odborné vzdelanie. „Vedúci by mali byť fundovaní ľudia, ktorí vedia pristupovať rovnocenne ku všetkým deťom a prijať ich bez ohľadu na to, z akého prostredia a s akými formami správania prichádzajú,“ zdôrazňuje Alena Molčanová. Zanedbateľné nie je ani ubytovanie, lokalita, športoviská, spôsob dopravy či poistenie. Tieto faktory si však rodičia často nevšímajú, lebo pri výbere tábora u nich rozhoduje nízka cena.
.ako spoznáme serióznosť
Na Slovensku sa podľa štatistík stránky tábory.sk minulý rok počas prázdnin organizovalo 920 turnusov všetkých táborov. Číslo však môže byť oveľa vyššie, keďže na stránke nie sú zaregistrovaní všetci organizátori. U nás organizujú tábory pre deti cestovné kancelárie, centrá voľného času alebo neziskové organizácie. Cestovné kancelárie by mali byť väčšou zárukou serióznosti organizátora, sú totiž povinné hradiť poistenie proti insolventnosti. Lenže najmä pre túto položku, ale napríklad aj z dôvodu platenia DPH, bývajú ich ceny za tábor v porovnaní s neziskovými združeniami vyššie.
Podľa Lívie Čajovej, majiteľky cestovnej kancelárie ELIT-Travel, ktorá už 13 rokov organizuje tábory pre deti, sa za tábor oplatí priplatiť. „V prvom rade má človek väčšiu istotu, že jeho peniaze sú v bezpečí. Neziskové združenia môžu s peniazmi urobiť čokoľvek. Môže sa stať, že v deň odchodu na tábor, za ktorý bolo zaplatené, združenie už nemusí pôsobiť.“ V prípade občianskeho združenia sa rodič musí spoľahnúť na odporúčania. Lepšou zárukou by mohli byť organizácie, ktoré s deťmi pracujú počas celého roka. „S deťmi pracujem na pravidelných stretnutiach, poznám ich rodičov, letný tábor je vlastne vyvrcholením celoročnej snahy,“ hovorí Ondrej Tabak, ktorý pracuje v združení eRko – HKSD. V združeniach bývajú animátormi ľudia, ktorí v detstve sami zažili viacero táborov a vo väčšine prípadov sú vyškolení na špeciálnom kurze. Cestovné kancelárie i centrá voľného času si potrpia na kvalitu vedúcich. „Máme kvalifikovaných animátorov s niekoľkoročnou praxou práce s deťmi,“ hovorí Lívia Čajová.
V dobrovoľníckych združeniach je práca neplatená a mladí ju vykonávajú zadarmo, hoci ako organizátori majú zodpovednosť a obetujú sa na úkor voľného času. Ondrejovi Tabakovi stačí, „keď vidím detský úsmev a deti sa majú navzájom rady“. Pre Júliusa Jahnátka, aktívneho v hnutí Slovenský skauting, je dobrovoľná práca relaxom, ale i možnosťou darovať sa druhým, pretože, ako hovorí, „mal som šťastné detstvo, tak prečo sa nepodeliť so skúsenosťami?“
.učiť sa aj v lete?
Už niekoľko rokov fungujú aj prázdninové jazykové tábory. Nejeden rodič si povie, že jeho potomok si tam namiesto zaháľania aspoň precvičí mozgové závity. Má to svoje výhody, ale najmä pre deti, ktoré cudzí jazyk baví a nepredstavuje pre ne záťaž. Alena Molčanová upozorňuje, že „čas prázdnin je časom oddychu a tak by mali byť tieto tábory ponímané.“ Nemali by byť postavené výkonnostne, ale rozvojovo.
„Oddych so školou sa dá kombinovať. Hodiny sa vedú formou hier a aktívne používanie angličtiny vyžadujeme iba dopoludnia,“ vysvetľuje majiteľ jazykovej školy Class Ed Wienk, ktorý v rámci občianskeho združenia Camp Wonderland organizuje tábory v anglickom jazyku. Ale na rozdiel od hravo ponímaných jazykových táborov nemusia byť jazykové kurzy zamerané na výkon zdravým vyplnením prázdnin.
Pozor treba dať aj na tábory, ktorými sa niektoré rekreačné zariadenia samy a bez skúseností pokúšajú zachrániť sezónu. Podľa Petra Haruma, „nevhodné môžu byť aj pobyty v zahraničí, ktoré ponúkajú minimálny program a príliš veľkú voľnosť pre deti“.
Je teda vhodné dávať deti do táborov, alebo im treba prázdniny zariadiť inak? Sú rôzne deti, sú rôzne tábory.
Aké sú letné tábory:
Najnižšia cena: 0,- Sk (dobrovoľné pracovné stanové tábory pre mládež, napríklad oprava hradov a zámkov)
Najvyššia cena: 31 900,- Sk
Priemerná cena na deň: 450,- Sk (tábor s ubytovaním v budove alebo v chatkách,
s vlastným sociálnym zariadením a dopravou)
Najkratší tábor: 1 deň (väčšina krátkych táborov trvá 5 dní)
Najdlhší tábor: 20 dní
Zdroj: Peter Harum, autor stránky www.tabory.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.