uveril Marxovi, Leninovi i Stalinovi.
Úprimne veril v novú komunistickú spoločnosť, kde nebude žiadne vykorisťovanie ani bieda, nebudú tam ani žiadne malomeštiacke tradície, rodina sa rozpustí do voľných zväzkov, individualizmus nahradí kolektívny život. Už žiadne privilegované vrstvy, lebo človek sa raz a navždy zbaví svojej túžby vlastniť čoraz viac. Každému pôjde len o lepšiu spoločnosť, nie o svoje vlastné blaho. A ľudia budú šťastní, až kým nepomrú.
S nádejou sa pozeral na Sovietsky zväz, intenzívne študoval marxisticko-leninskú literatúru a úprimne uveril tomu, že tam v tej veľkej krajine na východe vzniká niečo nové, niečo úchvatné, čo zmení celý svet. Stalinova garnitúra si takýchto intelektuálov obchádzala a posielala im pozvánky, aby v jej krajine strávili nejaký čas. Očakávalo sa, že potom títo umelci podajú úchvatné svedectvo o novej spoločnosti, ktorá prekonala zahnívajúci kapitalizmus. Mnoho intelektuálov pozvanie prijalo, dávali sa hostiť na lukulských hostinách, rozvážať v špeciálnych vagónoch, s dojatím sledovali nacvičené predstavenia nadšených pionierov, komsomolcov, kolchozníkov, bavili sa so sovietskymi umelcami a celkom vážne brali ich ospevovanie režimu, neuvedomujúc si, že každý ich rozhovor je odpočúvaný a každý kritik by skončil na Sibíri. Mnoho umelcov uverilo tejto pozlátke a napísali potom ospevujúce knihy, ktoré Stalin vydával v ohromných nákladoch, aby jeho poddaní vedeli, ako dobre sa majú. No, užitoční idioti, často so špičkovým vzdelaním a umeleckými talentmi. Bolo ich veľa a vo všetkých európskych krajinách. Francúzski intelektuáli však boli najjagavejšou trofejou a najoddanejšími salónnymi komunistami.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.