Zabudnite na rivalitu Borga s McEnroem, McEnroea s Connorsom či Lendlom, Edberga s Beckerom, alebo Samprasa s Agassim. Sú tu Nadal s Federerom.
V máloktorom športe vídať takú dominanciu, akú predvádza takmer päť rokov švajčiarsky tenista Roger Federer. Teraz sa zdá, že jeho kraľovanie sa končí. Na trón si robí nároky mladý princ z Pyrenejského polostrova, ktorého už omrzelo byť večne druhým. Španiel Rafael Nadal.
Má 22 rokov a v londýnskom All England Clube predviedol, že už nie je len antukový kráľ. Na jeho štyri tituly z Roland Garros sa zabudlo v momente, keď po 288 minútach finálového súboja grandslamového Wimbledonu premenil štvrtý mečbal proti dovtedajšiemu wimbledonskému suverénovi Federerovi.
Na centrálnom dvorci bola už takmer tma. Nielen diváci, ale aj hráči či rozhodcovia museli poriadne napínať zrak, aby videli rýchlo lietajúce loptičky. Lepšie oči, ruky i nohy mal napokon mladší. Nadal triumfoval 4:6, 4:6, 7:6, 7:6, 9:7.
,,V poslednej hre som nič nevidel. Myslel som na to, že by sme mali prerušiť hru. Ak by som ten gem prehral, určite by sme nepokračovali. Na podanie som bol pripravený, ale nič som nevidel," hovoril po zápase šťastný Nadal.
Je to zázrak, že tradičný turnaj na posvätnej tráve vyhral práve španielsky antukár? Pre neho určite. „Je to neuveriteľné," vravel nový wimbledonský šampión na stránke atptennis.com. „Emócie, ktoré prežívam, sa nedajú opísať. Jednoducho neuveriteľné, že som vyhral Wimbledon. Ako dieťa som sníval o tom, že si tu zahrám. Ale vyhrať? Španieli tu často nevyhrávajú, preto je to veľmi špeciálne."
Pred Nadalom vyhral Wimbledon v roku 1966 Manuel Santana. Práve slávneho krajana prekonal teraz Nadal aj v počte získaných grandslamových titulov. V jeho zbierke už svieti päť kúskov.
.trpezlivosť
Vraj prináša ruže. Niekomu ruže, inému wimbledonský titul. Pre Nadala to bolo tretie wimbledonské finále v rade. Doteraz akoby sa len učil. A znovu potvrdil, že učenlivý veru je.
Pred dvoma rokmi prehral s Federerom v štyroch setoch, vlani už odohrali tesný päťsetový duel a pred pár dňami dohrali excelentné divadelné predstavenie v piatich dejstvách, lenže s opačným koncom ako pred rokom. Sotva by sa našiel scenárista, ktorý by napísal podobný príbeh. Dramaturg by bol zbytočný, pretože obsadenie hlavných rolí bolo jasné. A režisérka? Pani Šťastena.
Sledovanosť príbehu bola dopredu zaručená. Okrem vypredaného centrálneho dvorca sa na najdlhší finálový zápas v histórii podujatia pozeralo v televízii len na Britských ostrovoch až 13,1 milióna divákov. To predstavovalo podiel na trhu až 47,6 %. V porovnaní s finále žien, ktoré bolo záležitosťou amerických sestier Williamsových, videlo radosť staršej Venus „iba" 4,9 milióna divákov.
Finále bolo úžasné. Nebola to hra mačky s myšou ako vyvrcholenie Roland Garros. Bola to exhibícia toho najlepšieho, čo tenis ponúka.
Mohol byť vrchol turnaja ešte lepší? Samozrejme, že áno. Nedá sa však ubrániť dojmu, že Londýn videl akési repete z Paríža. S tým rozdielom, že loptička odskakovala na trávniku zastrihnutom presne na osemmilimetrovú výšku oveľa rýchlejšie i nevyspytateľnejšie. Pri pohľade na Nadala sa zdalo, akoby sa vrátili časy legendárneho Švéda Björna Borga. Päťnásobný wimbledonský a šesťnásobný parížsky víťaz sa tiež často na sieť neúnuval. Nadal je rovnaký.
„Najväčší rozdiel je v tom, že my sme hrávali štýlom podanie * volej. Pri rozhovoroch s trénermi i hráčmi sa dozvedám, že dnes to už nie je možné. Tenisti sú oveľa silnejší a hra sa veľmi zrýchlila. Nie je jednoduché hrať štýlom, ktorý bol samozrejmý pred desiatimi rokmi. Myslím si, že dnes je tenis kvalitatívne lepší. Je skvelé pozerať sa na zápasy Rogera Federera, Rafaela Nadala, Novaka Djokoviča či Andyho Roddicka," povedal v rozhovore pre denník Pravda holandský tenista Richard Krajicek, ktorý vo Wimbledone triumfoval v roku 1996.
.výmena na tróne?
Nadalova hra ponúka čoraz väčšiu úderovú pestrosť. To, čo predvádzal z bekhendovej strany, bolo na Oscara. Po rokoch sa ho konečne naučil hrať. Slajzovaný úder? Žiadny problém. Prudké ploché obhodenie súpera číhajúceho na sieti? Ešte by stihol opýtať sa ho, na ktorú stranu to chce. Podanie? V minulosti najväčšia slabina, dnes naopak, najvýraznejšia zbraň. Extrémne rotácie robili problém aj svetovej jednotke.
Lordi v čestných lóžach len krútili hlavami. A súperi tiež. Najviac vari Federer. Striedal majstrovské okamihy s bezradným vracaním loptičky prekvapujúco na forhendovú stranu nadupaného Španiela. Kým hral dvadsaťšesťročný päťnásobný wimbledonský šampión aktívne, tak vyhrával. Stačilo však pár zaváhaní a strata koncentrácie a už sa viezol na Nadalovej lopate.
„Viditeľne sa zlepšil. Od začiatku roka hrá veľmi dobre a vyrovnane. Pokrok urobil aj na rýchlych povrchoch. Myslím, že nepotreboval zápas, ako tento, aby si to dokázal. Ale pre niekoho sa rátajú len trofeje," smútil Švajčiar, ktorého séria víťazných zápasov na tráve sa skončila na čísle 64. Vie vystihnúť podstatu. „V dôležitých momentoch som zo seba nevydal to najlepšie."
Medzi Nadalom a Federerom je obrovský rozdiel. V mentalite i v štýle hry. Pokojný i pokorný Švajčiar s dvanástimi grandslamovými titulmi sa po wimbledonskej tráve prechádza ako na vlastnej záhrade. Našľapuje jemne a elegantne. Na druhej strane horkokrvný Španiel predstavuje šintera, ktorý pribehol pošliapať susedov pestovaný trávnik.
Jediné, čo teraz fanúšikov zaujíma je, kedy vystúpi Nadal až na vrchol svetového rebríčka. Dvojkou je už nekonečných 232 týždňov. Ešte nikdy nebol k vysnívanej méte tak blízko, ako teraz.
„Nadalovi som wimbledonský titul prial. Zaslúžil si ho za fyzičku, sústredenie a za to, ako sa nezložil, keď mu utiekli šance. Ale myslím, že na konci roka bude ešte jednotkou Federer. Na druhej strane je jasné, že Nadala prvé miesto v budúcnosti neminie. A je jedno, či si naň počká o niekoľko mesiacov dlhšie," citoval český denník Sport názor wimbledonského i parížskeho víťaza Jana Kodeša.
Čaká nás horúce tenisové leto i jeseň. Švajčiar obhajuje o 1 245 bodov viac ako Nadal. Zdá sa, že jediné, čo môže Nadala na ceste na trón zastaviť, je zdravie. Stav jeho kolien spochybnil dokonca aj jeho strýko a tréner v jednej osobe Toni Nadal. Tvrdý povrch z neho môže urobiť invalida.
Nech sa už objavujú akékoľvek spochybňujúce hlasy o pôvode Nadalových svalov a kondície, dopingoví komisári sú zatiaľ ticho. Zostáva veriť v to, že nás neoberú o napínavé sledovanie výmeny stráží v mužskom tenise. Veľa ľudí by prišlo o ilúzie a ešte viac o slušné peniaze, ktoré prináša rivalita oboch tenistov.
Autor je redaktorom denníka Pravda
V máloktorom športe vídať takú dominanciu, akú predvádza takmer päť rokov švajčiarsky tenista Roger Federer. Teraz sa zdá, že jeho kraľovanie sa končí. Na trón si robí nároky mladý princ z Pyrenejského polostrova, ktorého už omrzelo byť večne druhým. Španiel Rafael Nadal.
Má 22 rokov a v londýnskom All England Clube predviedol, že už nie je len antukový kráľ. Na jeho štyri tituly z Roland Garros sa zabudlo v momente, keď po 288 minútach finálového súboja grandslamového Wimbledonu premenil štvrtý mečbal proti dovtedajšiemu wimbledonskému suverénovi Federerovi.
Na centrálnom dvorci bola už takmer tma. Nielen diváci, ale aj hráči či rozhodcovia museli poriadne napínať zrak, aby videli rýchlo lietajúce loptičky. Lepšie oči, ruky i nohy mal napokon mladší. Nadal triumfoval 4:6, 4:6, 7:6, 7:6, 9:7.
,,V poslednej hre som nič nevidel. Myslel som na to, že by sme mali prerušiť hru. Ak by som ten gem prehral, určite by sme nepokračovali. Na podanie som bol pripravený, ale nič som nevidel," hovoril po zápase šťastný Nadal.
Je to zázrak, že tradičný turnaj na posvätnej tráve vyhral práve španielsky antukár? Pre neho určite. „Je to neuveriteľné," vravel nový wimbledonský šampión na stránke atptennis.com. „Emócie, ktoré prežívam, sa nedajú opísať. Jednoducho neuveriteľné, že som vyhral Wimbledon. Ako dieťa som sníval o tom, že si tu zahrám. Ale vyhrať? Španieli tu často nevyhrávajú, preto je to veľmi špeciálne."
Pred Nadalom vyhral Wimbledon v roku 1966 Manuel Santana. Práve slávneho krajana prekonal teraz Nadal aj v počte získaných grandslamových titulov. V jeho zbierke už svieti päť kúskov.
.trpezlivosť
Vraj prináša ruže. Niekomu ruže, inému wimbledonský titul. Pre Nadala to bolo tretie wimbledonské finále v rade. Doteraz akoby sa len učil. A znovu potvrdil, že učenlivý veru je.
Pred dvoma rokmi prehral s Federerom v štyroch setoch, vlani už odohrali tesný päťsetový duel a pred pár dňami dohrali excelentné divadelné predstavenie v piatich dejstvách, lenže s opačným koncom ako pred rokom. Sotva by sa našiel scenárista, ktorý by napísal podobný príbeh. Dramaturg by bol zbytočný, pretože obsadenie hlavných rolí bolo jasné. A režisérka? Pani Šťastena.
Sledovanosť príbehu bola dopredu zaručená. Okrem vypredaného centrálneho dvorca sa na najdlhší finálový zápas v histórii podujatia pozeralo v televízii len na Britských ostrovoch až 13,1 milióna divákov. To predstavovalo podiel na trhu až 47,6 %. V porovnaní s finále žien, ktoré bolo záležitosťou amerických sestier Williamsových, videlo radosť staršej Venus „iba" 4,9 milióna divákov.
Finále bolo úžasné. Nebola to hra mačky s myšou ako vyvrcholenie Roland Garros. Bola to exhibícia toho najlepšieho, čo tenis ponúka.
Mohol byť vrchol turnaja ešte lepší? Samozrejme, že áno. Nedá sa však ubrániť dojmu, že Londýn videl akési repete z Paríža. S tým rozdielom, že loptička odskakovala na trávniku zastrihnutom presne na osemmilimetrovú výšku oveľa rýchlejšie i nevyspytateľnejšie. Pri pohľade na Nadala sa zdalo, akoby sa vrátili časy legendárneho Švéda Björna Borga. Päťnásobný wimbledonský a šesťnásobný parížsky víťaz sa tiež často na sieť neúnuval. Nadal je rovnaký.
„Najväčší rozdiel je v tom, že my sme hrávali štýlom podanie * volej. Pri rozhovoroch s trénermi i hráčmi sa dozvedám, že dnes to už nie je možné. Tenisti sú oveľa silnejší a hra sa veľmi zrýchlila. Nie je jednoduché hrať štýlom, ktorý bol samozrejmý pred desiatimi rokmi. Myslím si, že dnes je tenis kvalitatívne lepší. Je skvelé pozerať sa na zápasy Rogera Federera, Rafaela Nadala, Novaka Djokoviča či Andyho Roddicka," povedal v rozhovore pre denník Pravda holandský tenista Richard Krajicek, ktorý vo Wimbledone triumfoval v roku 1996.
.výmena na tróne?
Nadalova hra ponúka čoraz väčšiu úderovú pestrosť. To, čo predvádzal z bekhendovej strany, bolo na Oscara. Po rokoch sa ho konečne naučil hrať. Slajzovaný úder? Žiadny problém. Prudké ploché obhodenie súpera číhajúceho na sieti? Ešte by stihol opýtať sa ho, na ktorú stranu to chce. Podanie? V minulosti najväčšia slabina, dnes naopak, najvýraznejšia zbraň. Extrémne rotácie robili problém aj svetovej jednotke.
Lordi v čestných lóžach len krútili hlavami. A súperi tiež. Najviac vari Federer. Striedal majstrovské okamihy s bezradným vracaním loptičky prekvapujúco na forhendovú stranu nadupaného Španiela. Kým hral dvadsaťšesťročný päťnásobný wimbledonský šampión aktívne, tak vyhrával. Stačilo však pár zaváhaní a strata koncentrácie a už sa viezol na Nadalovej lopate.
„Viditeľne sa zlepšil. Od začiatku roka hrá veľmi dobre a vyrovnane. Pokrok urobil aj na rýchlych povrchoch. Myslím, že nepotreboval zápas, ako tento, aby si to dokázal. Ale pre niekoho sa rátajú len trofeje," smútil Švajčiar, ktorého séria víťazných zápasov na tráve sa skončila na čísle 64. Vie vystihnúť podstatu. „V dôležitých momentoch som zo seba nevydal to najlepšie."
Medzi Nadalom a Federerom je obrovský rozdiel. V mentalite i v štýle hry. Pokojný i pokorný Švajčiar s dvanástimi grandslamovými titulmi sa po wimbledonskej tráve prechádza ako na vlastnej záhrade. Našľapuje jemne a elegantne. Na druhej strane horkokrvný Španiel predstavuje šintera, ktorý pribehol pošliapať susedov pestovaný trávnik.
Jediné, čo teraz fanúšikov zaujíma je, kedy vystúpi Nadal až na vrchol svetového rebríčka. Dvojkou je už nekonečných 232 týždňov. Ešte nikdy nebol k vysnívanej méte tak blízko, ako teraz.
„Nadalovi som wimbledonský titul prial. Zaslúžil si ho za fyzičku, sústredenie a za to, ako sa nezložil, keď mu utiekli šance. Ale myslím, že na konci roka bude ešte jednotkou Federer. Na druhej strane je jasné, že Nadala prvé miesto v budúcnosti neminie. A je jedno, či si naň počká o niekoľko mesiacov dlhšie," citoval český denník Sport názor wimbledonského i parížskeho víťaza Jana Kodeša.
Čaká nás horúce tenisové leto i jeseň. Švajčiar obhajuje o 1 245 bodov viac ako Nadal. Zdá sa, že jediné, čo môže Nadala na ceste na trón zastaviť, je zdravie. Stav jeho kolien spochybnil dokonca aj jeho strýko a tréner v jednej osobe Toni Nadal. Tvrdý povrch z neho môže urobiť invalida.
Nech sa už objavujú akékoľvek spochybňujúce hlasy o pôvode Nadalových svalov a kondície, dopingoví komisári sú zatiaľ ticho. Zostáva veriť v to, že nás neoberú o napínavé sledovanie výmeny stráží v mužskom tenise. Veľa ľudí by prišlo o ilúzie a ešte viac o slušné peniaze, ktoré prináša rivalita oboch tenistov.
Autor je redaktorom denníka Pravda
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.