Love your Loo. Jedno z hesiel festivalu Glastonbury. Miluj svoj záchod. Pekné heslo. Zvlášť po všetkých možných abstraktných výzvach na riešenie práve populárnych tém, ktoré tak milujú umelci. Druhým heslom bolo Love the farm, leave no trace, aj toto sa mi páčilo, ale Love your Loo zatiaľ vedie.
Podľa záchoda sa pozná krajina, to sa hovorieva odjakživa. Výbornou ukážkou bolo, keď sme boli kedysi vo Švajčiarsku a len tak v horách sme išli nachvíľu do Talianska. Na jednej strane záchody vyleštené, jesť by sa na nich dalo (len citujem literatúru, jesť by som nejedol, to len ako metafora), pár metrov za hranicami saigon (opäť metafora, ktorá neviem prečo sa vlastne používa, ale je zvukomalebná). My ako krajina sme niekde medzi Švajčiarmi a Talianmi, bližšie k Talianom, ale dá sa to zniesť. Záchody na festivaloch sú úplne osobitná kategória, aj podľa nich sa dá o tom ktorom zistiť všeličo. Ide o jediné miesto, kam zájdu určite všetci.
A to niekoľkokrát denne. Tej návšteve neujdete a nemôžete si ani moc vyberať, nemá ani žiaden zmysel, niečo si šetriť na doma. Zo spojenia Toi Toi búdka sa stáva pojem ako hartipa, či šampanské. Proti týmto umelohmotným latrínam môžete mať všeličo, na mieste, kde nemáte kanalizáciu, ide každopádne o vynikajúci vynález. Samozrejme, ak ich čistíte a je ich dosť. Úžasným riešením sú aj obyčajné jamy s vápnom používané ako cik zóny. Ničoho sa nemusíte dotknúť (okrem samého seba, samozrejme), ste na čerstvom vzduchu (toitoika charakteristicky „vonia“ už len vďaka tekutine vo vnútri) a v noci sa môžete pozerať pri vykonávaní svojej potreby na hviezdy. Raz som strávil popoludnie meraním, analyzovaním, počítaním. Neskôr som sa dozvedel, že moje výpočty boli trošku nad normou, potešilo ma, že úrad pre normalizáciu myslí aj na toto. Žiaľ, niektorí ľudia nevedia triafať, niektorým je to jedno a niektorí sú len jednoducho zlomyseľní, preto nebudú záchody na festivaloch nikdy dokonalé. Ideálnym stavom by bolo asi jedine to, keby mal každý návštevník svoj vlastný. Výraznou pomocou by bolo vysnívané: nechaj záchod v takom stave, ako by si ho chcel nájsť. Veď sa ochvíľu vrátiš. Jednoducho Love your Loo.
Podľa záchoda sa pozná krajina, to sa hovorieva odjakživa. Výbornou ukážkou bolo, keď sme boli kedysi vo Švajčiarsku a len tak v horách sme išli nachvíľu do Talianska. Na jednej strane záchody vyleštené, jesť by sa na nich dalo (len citujem literatúru, jesť by som nejedol, to len ako metafora), pár metrov za hranicami saigon (opäť metafora, ktorá neviem prečo sa vlastne používa, ale je zvukomalebná). My ako krajina sme niekde medzi Švajčiarmi a Talianmi, bližšie k Talianom, ale dá sa to zniesť. Záchody na festivaloch sú úplne osobitná kategória, aj podľa nich sa dá o tom ktorom zistiť všeličo. Ide o jediné miesto, kam zájdu určite všetci.
A to niekoľkokrát denne. Tej návšteve neujdete a nemôžete si ani moc vyberať, nemá ani žiaden zmysel, niečo si šetriť na doma. Zo spojenia Toi Toi búdka sa stáva pojem ako hartipa, či šampanské. Proti týmto umelohmotným latrínam môžete mať všeličo, na mieste, kde nemáte kanalizáciu, ide každopádne o vynikajúci vynález. Samozrejme, ak ich čistíte a je ich dosť. Úžasným riešením sú aj obyčajné jamy s vápnom používané ako cik zóny. Ničoho sa nemusíte dotknúť (okrem samého seba, samozrejme), ste na čerstvom vzduchu (toitoika charakteristicky „vonia“ už len vďaka tekutine vo vnútri) a v noci sa môžete pozerať pri vykonávaní svojej potreby na hviezdy. Raz som strávil popoludnie meraním, analyzovaním, počítaním. Neskôr som sa dozvedel, že moje výpočty boli trošku nad normou, potešilo ma, že úrad pre normalizáciu myslí aj na toto. Žiaľ, niektorí ľudia nevedia triafať, niektorým je to jedno a niektorí sú len jednoducho zlomyseľní, preto nebudú záchody na festivaloch nikdy dokonalé. Ideálnym stavom by bolo asi jedine to, keby mal každý návštevník svoj vlastný. Výraznou pomocou by bolo vysnívané: nechaj záchod v takom stave, ako by si ho chcel nájsť. Veď sa ochvíľu vrátiš. Jednoducho Love your Loo.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.