dnes však medzinárodná politika dominuje a domáca politika sa gubernalizuje.
Pokračuje rozklad politických síl, ktorých východiskom boli ponovembrové zmeny, viditeľný po roku 2010 voľným okom. Vtedajšia vládna koalícia sa utopila v personálnych zápasoch a nebola schopná vymeniť ani len také žaby na prameni súdnictva, akými boli generálny prokurátor a predseda Najvyššieho súdu. Napriek sloganu o vláde „hlbokých reforiem“ sa fakticky nezačala kľúčová reforma vzdelávania, neobnovila reforma zdravotníctva, rozbabrala reforma sociálneho systému a polovičato sa obnovili práva menšín. Nehovoriac o ekonomike, v ktorej sa začali zvyšovať dane a spustil sa celkom nepochopiteľný pohon na živnostníkov a dohodárov, ktorí pritom zaručovali v časoch prebiehajúcej krízy ekonomickú pružnosť.
Vláda Ivety Radičovej mala však napriek tomu svoju veľkú tému – boj proti korupcii, ktorý bol vnútornou agendou predsedníčky vlády. Utopil sa nielen v obrovskom odpore jednotlivých koaličných strán, pre ktoré bolo spájanie ekonomiky s politikou druhou prirodzenosťou, ale aj v spôsobe, akým sa správala vtedajšia koalícia voči kruciálnym škandálom, aké predstavoval záznam „hlasu podobajúceho sa hlasu Roberta Fica“.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.