Ťažko povedať, či boli na tohtoročných majstrovstvách Európy úspešnejší zástupcovia Ázie alebo Južnej Ameriky. Ázijské krajiny – Rusko a Turecko – sa síce dostali až do semifinále, ale brazílski hráči to dotiahli ešte ďalej.
Aj keď treba povedať, že nemecký reprezentant Kevin Kuranyi síce má aj brazílske štátne občianstvo, ale nie je to zas až taký Brazílčan ako španielsky reprezentant Marcos Senna. Alebo ako Pepe a Deco hrajúci za Portugalsko, či Guerreiro reprezentujúci Poľsko.
Mimochodom, práve Guerreiro trochu kazí brazílsku bilanciu, pretože Poľsko nepostúpilo ani do štvrťfinále. Na druhej strane sa niektorí Poliaci, konkrétne Miroslav Klose a Lukas Podolski, dostali až do finále, pričom po ceste vyradili poľských aj portugalských Brazílčanov.
Neviem, čo s tým budú robiť antiglobalisti, ale trend je jednoznačný: nielen z klubových mužstiev, ale aj z národných tímov sa stávajú tímy nadnárodné. Občas to trochu sťažuje orientáciu, napríklad keď hrá proti Turecku Švajčiar Hakan Yakin, alebo proti Španielsku Nemec Mario Gómez, ale hádam si na to zvykneme. Nemôžeme chcieť, aby sa každý volal tak vzorne ako Petr Čech.
Mimochodom, práve Petr Čech nás – fanúšikov českého mužstva – zmrazil tak, že sa z toho spamätávame dodnes. To, ako po jeho chybe Česi stratili (a Turci našli) celý zápas v posledných minútach, bolo takmer neuveriteľné. Teda, bolo by neuveriteľné, keby to nebolo také pravidelné.
V roku 1996 hrali Česi finále ME proti Nemecku. V predĺžení platilo vtedy hlúpe pravidlo o zlatom góle. Kto dostal gól, okamžite prehral. A tak dostali Česi prvý raz rozhodujúci gól v poslednej sekunde zápasu.
Vo finále kvôli zlatému gólu, v semifinále o osem rokov neskôr kvôli striebornému. Pravidlo o striebornom góle nechávalo mužstvu, ktoré dostalo gól v prvej polovici predĺženia, možnosť pokúsiť sa o vyrovnanie, ale len do konca tejto polovice. Gréci prekonali oveľa lepšie hrajúcich Čechov v nastavenom čase prvej polovice predĺženia. Potom sa už ani nerozohrávalo, bol koniec. A tak dostali Česi druhý raz rozhodujúci gól v poslednej sekunde zápasu.
Medzitým, v roku 2000, sa o ich osude rozhodlo už v prvom zápase. V skupine smrti (Holandsko, Francúzsko, Dánsko, Česko) išlo o každý bod. O vyradení Čechov rozhodla prehra s Holanďanmi gólom z jedenástky, ktorú rozhodca Collina nariadil v 89. minúte. Takže mali čas na vyrovnanie, a to dokonca viac ako minútu, ale nepodarilo sa.
Tohto roku viedli v zápase, ktorý rozhodoval o postupe zo skupiny, 15 minút pred koncom 2:0. Čechova chyba, po ktorej Turci vyrovnali na 2:2, prišla v 87. minúte, a víťazný gól strelili Turci v 89. minúte. Česi mali na vyrovnanie znova viac ako minútu, a takmer sa im to podarilo. Takmer.
Turci predtým vyviedli podobnú vec Švajčiarom. Pôvodne prehrávali 1:0, potom strelili dva góly, ten druhý v 92. minúte (v druhej minúte nastaveného hracieho času). A potom sa šťastena obrátila a v štvrťfinále s Chorvátskom dostali Turci gól minútu pred koncom predĺženia. Lenže, ako sa tá šťastena točila, tak sa točiť neprestala a Turci v 32. minúte predĺženia (v druhej minúte nastaveného hracieho času) vyrovnali a potom vyradili Chorvátov na jedenástky.
V semifinále sa Turkom šťastena točila ďalej. Najprv chrbtom, keď v najdôležitejšom zápase nemohlo nastúpiť päť hráčov základnej zostavy pre zranenia a štyria pre žlté karty. Turci nastúpili proti Nemecku prakticky s béčkom, dali prvý gól, potom dva dostali, a päť minút pred koncom prehrávali 2:1. Vyrovnali v 86. minúte, tretí gól dostali v 90. minúte, a v nadstavenom čase si vypracovali vyloženú šancu, ktorú však tentoraz nepremenili.
Či už národný alebo nadnárodný, futbal vie byť úžasne pekný a vzrušujúci. Do poslednej sekundy.
Aj keď treba povedať, že nemecký reprezentant Kevin Kuranyi síce má aj brazílske štátne občianstvo, ale nie je to zas až taký Brazílčan ako španielsky reprezentant Marcos Senna. Alebo ako Pepe a Deco hrajúci za Portugalsko, či Guerreiro reprezentujúci Poľsko.
Mimochodom, práve Guerreiro trochu kazí brazílsku bilanciu, pretože Poľsko nepostúpilo ani do štvrťfinále. Na druhej strane sa niektorí Poliaci, konkrétne Miroslav Klose a Lukas Podolski, dostali až do finále, pričom po ceste vyradili poľských aj portugalských Brazílčanov.
Neviem, čo s tým budú robiť antiglobalisti, ale trend je jednoznačný: nielen z klubových mužstiev, ale aj z národných tímov sa stávajú tímy nadnárodné. Občas to trochu sťažuje orientáciu, napríklad keď hrá proti Turecku Švajčiar Hakan Yakin, alebo proti Španielsku Nemec Mario Gómez, ale hádam si na to zvykneme. Nemôžeme chcieť, aby sa každý volal tak vzorne ako Petr Čech.
Mimochodom, práve Petr Čech nás – fanúšikov českého mužstva – zmrazil tak, že sa z toho spamätávame dodnes. To, ako po jeho chybe Česi stratili (a Turci našli) celý zápas v posledných minútach, bolo takmer neuveriteľné. Teda, bolo by neuveriteľné, keby to nebolo také pravidelné.
V roku 1996 hrali Česi finále ME proti Nemecku. V predĺžení platilo vtedy hlúpe pravidlo o zlatom góle. Kto dostal gól, okamžite prehral. A tak dostali Česi prvý raz rozhodujúci gól v poslednej sekunde zápasu.
Vo finále kvôli zlatému gólu, v semifinále o osem rokov neskôr kvôli striebornému. Pravidlo o striebornom góle nechávalo mužstvu, ktoré dostalo gól v prvej polovici predĺženia, možnosť pokúsiť sa o vyrovnanie, ale len do konca tejto polovice. Gréci prekonali oveľa lepšie hrajúcich Čechov v nastavenom čase prvej polovice predĺženia. Potom sa už ani nerozohrávalo, bol koniec. A tak dostali Česi druhý raz rozhodujúci gól v poslednej sekunde zápasu.
Medzitým, v roku 2000, sa o ich osude rozhodlo už v prvom zápase. V skupine smrti (Holandsko, Francúzsko, Dánsko, Česko) išlo o každý bod. O vyradení Čechov rozhodla prehra s Holanďanmi gólom z jedenástky, ktorú rozhodca Collina nariadil v 89. minúte. Takže mali čas na vyrovnanie, a to dokonca viac ako minútu, ale nepodarilo sa.
Tohto roku viedli v zápase, ktorý rozhodoval o postupe zo skupiny, 15 minút pred koncom 2:0. Čechova chyba, po ktorej Turci vyrovnali na 2:2, prišla v 87. minúte, a víťazný gól strelili Turci v 89. minúte. Česi mali na vyrovnanie znova viac ako minútu, a takmer sa im to podarilo. Takmer.
Turci predtým vyviedli podobnú vec Švajčiarom. Pôvodne prehrávali 1:0, potom strelili dva góly, ten druhý v 92. minúte (v druhej minúte nastaveného hracieho času). A potom sa šťastena obrátila a v štvrťfinále s Chorvátskom dostali Turci gól minútu pred koncom predĺženia. Lenže, ako sa tá šťastena točila, tak sa točiť neprestala a Turci v 32. minúte predĺženia (v druhej minúte nastaveného hracieho času) vyrovnali a potom vyradili Chorvátov na jedenástky.
V semifinále sa Turkom šťastena točila ďalej. Najprv chrbtom, keď v najdôležitejšom zápase nemohlo nastúpiť päť hráčov základnej zostavy pre zranenia a štyria pre žlté karty. Turci nastúpili proti Nemecku prakticky s béčkom, dali prvý gól, potom dva dostali, a päť minút pred koncom prehrávali 2:1. Vyrovnali v 86. minúte, tretí gól dostali v 90. minúte, a v nadstavenom čase si vypracovali vyloženú šancu, ktorú však tentoraz nepremenili.
Či už národný alebo nadnárodný, futbal vie byť úžasne pekný a vzrušujúci. Do poslednej sekundy.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.