Najviac si v tom bezuzdnom hádzaní frkov hovejú Francúzi, no najkráľovskejšiu srandu si z vlastnej kuchyne vedia urobiť práve samotní Briti.
Legendárne sú najmä výroky bývalého francúzskeho prezidenta Jacqua Chiraca, ktorý v jednom jedinom roku 2005 dokázal komentovať anglickú kuchyňu až trikrát a spôsobil tým takmer malú diplomatickú roztržku. Vraj po Fínsku ide o krajinu s jednoznačne najhorším jedlom, k európskemu poľnohospodárstvu prispeli ako krajina len chorobou šialených kráv a človek jednoducho nemôže dôverovať ľuďom, čo majú takú príšernú kuchyňu. Celý svet sa zabáva a Angličania najviac. Narážky na ich skutočne otrasné stravovacie zvyklosti nájde človek všade – v literatúre, v divadle, vo filmoch. Akoby tento fakt bol jednou z hlavných charakterových čŕt tohto vtipného národa. Málokto si však položí otázku, prečo je to tak?
Anglická kuchyňa sa od stredoveku vyvíjala pomerne normálne, nič nenaznačovalo, že práve na ostrovoch dôjde k takej výraznej ruptúre. Ľudia jedli ovsené a krúpové kaše tak ako všade inde, mäso korenili nasladko a podávali ho so sušeným ovocím, chudobnejší si navarili hrachovej kaše a pučili ju do seba ako zákon káže. Všetko išlo ako po masle, kým na ostrovy nevpadla moderná doba a čudní fúzatí ujovia sa tam nepustili do náruživého bádania. Jeden zistil, že pochádzame z opice, ďalší zostrojil parostroj, iný začal hádzať na zem koľajnice a už to išlo.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.