Elvis Costello & the Imposters
Momofuku
Universal/Lost Highway
V intelektuálskych kruhoch sa hovorí o britskom pesničkárovi Elvisovi Costellovi iba v dobrom. Má na to všetky predpoklady, počnúc vzhľadom kaviarenského literáta s klobúkom a kostenými okuliarmi, končiac hudbou, ktorá osciluje medzi novovlnovým rockovým pesničkárstvom, sofistikovaným džezom až RnB. Najlepšie sa o ňom hovorí, ak diskutujúci poznajú dostatok faktov z jeho života a textov. Ak však poslucháč vníma iba každé tretie slovo, nechce sa mu zaoberať detailmi Costellovho osobného života a inšpiráciami, rozdiely v jeho platniach sa zlievajú. Na tej poslednej najviac upúta, ako sofistikovane sa Elvis prezentuje v duchu McCartneyho rukopisu z neskorého obdobia Beatles. Sám za seba však neposkytuje veľa originálnych momentov, ku ktorým by sme mali potrebu dobrovoľne sa vracať. Čas plynie a Elvisova latka kvality je už dlhšie stále rovnako vysoko.
●●●○○
.martin Chrobák
LIQUID LIQUID
SLIP IN AND OUT OF PHENOMENON
DOMINO/WEGART
Vydavateľ TVO Domino okrem nových vecí občas prichystá historický exkurz do neprebádaných hudobných zákutí a ponúkne reedíciu nejakej šťavnatej platne. Bolo to tak s Orange Juice, bandou okolo Edwyna Collinsa, a teraz prišla na rad klubová štvorica Liquid Liquid z Manhattanu. Výberovka prináša 23 trackov, zozbieraných z troch épečiek, plus nevydaných a live nahrávok. LL hrali v 80. rokoch mix postpunku s funkom a africkými rytmami, basovú linku z ich songu Cavern napríklad dosť nehanebne vykradol Grandmaster Flash v piesni White Lines (Don't Do It). Kapela, existujúca len tri roky, spravila vietor v newyorských kluboch, upútala ostrým, experimentálnym zvukom s dominantnými perkusiami a dekadentným spevom. Minimalisti, ako sa patrí. CD prináša konzervovaný newyorský underground spred vyše dvoch dekád, pre priaznivcov scény je povinným kúskom.
●●●●●
.matej Lauko
Ulf Wakenius
Love Is Real
ACT Music/Divyd
Krásne nahratá akustická gitara znie v rukách majstra už sama osebe neodolateľne. V spojení s výnimočným repertoárom a aranžmánmi a skvelými výkonmi hudobníkov sa už však pohybujeme v rovine podmanivej komplexnej krásy – rovnako reálnej (až uchopiteľnej) ako láska, „zhmotnená“ v titulnej balade nového albumu svetoznámeho švédskeho gitaristu Ulfa Wakeniusa. Album zostavený zo skladieb Wakeniusovho krajana, len nedávno tragicky zosnulého klaviristu Esbjörna Svenssona, je ukážkou toho, že aj coververzie môžu byť prínosné. Wakenius dal Svenssonovej hudbe nový rozmer. Trochu ju zjemnil, aranžérsky osviežil (rôzne kombinácie rytmiky, gitary a sláčikového kvarteta), ale hlavne v nej objavil priestor pre mierne inú, farbistú, sviežu komunikáciu, pričom neubral z pôvodného čara skladieb. Až trochu váham, či sú originály vôbec lepšie.
●●●●●
.augustín Rebro
Anti-Flag
The Bright Lights Of America
RCA/Sony BMG
Stačí pohľad na meno kapely, na názov albumu alebo na obal, a hneď je jasné, že pittsburská štvorica si nepotrpí na žiadne jemné náznaky a inotaje. Anti-Flag sú očividne plní pobúrenia a ich texty sa len tak hemžia „neokresťanskými teokratmi“, „skrytými päsťami slobodného trhu“, „šesťročnými deťmi bez otcov“, „tvárami utláčaných“, ba aj „socialistickými manifestami“. Niektorí fanúšikovia síce chlapcom z Anti-Flag zazlievajú, že sa spriahli s veľkým vydavateľstvom – lenže vďaka tomu dostal ich skladby do papŕč producent Tony Visconti, ktorý pracoval s napríklad s T. Rex, Morrisseym alebo Davidom Bowiem. Anti-Flag vychádzajú z tradície spevného, hymnického punku podľa vzoru Bad Religion, no na rozdiel od mnohých svojich rovesníkov nejdú až do presladeného pop-punku. Zniesť sa dajú dokonca aj tympany a detské zbory v úvodnej Good And Ready.
●●●○○
.vladislav Gális
VZNCH
Tajný plán
Aries
Na Slovensku sa čoraz väčšej obľube tešia mladé banskobystrické skupiny 100 múch alebo Orchester nového primitivizmu. Banskobystrická scéna však nemá len objavy, ale aj starých harcovníkov, akými sú napríklad VZNCH čiže Voľné združenie nezáväzného charakteru. Paradoxom je, že hoci VZNCH nedávno oslávili 20. výročie, prvý „ozajstný“ album vydávajú až teraz. Za ten čas sa všeličo zmenilo. Skladby šikovného gitaristu Martina Sabova, ktorý hráva aj world music v skupine Družina, sa nesú v duchu poctivého a trendom odolného rokenrolu a blues, v podstate už bez niekdajších ozvien novej vlny. Namiesto svojrázneho frontmana a textára Oskara („slovenského Jima Morrisona“) dnes vo VZNCH spieva Silvia Sedláková. Jej dramatický spev, pripomínajúci mladú Luciu Bílú, priniesol do kapely kus energie – aj keď občas sa zdá, že menej by možno bolo viac.
●●●○○
.vladislav Gális
John Legend
Live From Philadelphia
Sony BMG
Koncertný album už po dvoch štúdiových – to vyvoláva podobnú predstavu prehnaných ambícií ako umelecký pseudonym Johna Stephensa. Časté vydávanie živákov je však u Johna Legenda tradíciou ešte z čias, keď vystupoval pod vlastným menom. Live From Philadelphia je dokonca už jeho piatou koncertnou nahrávkou. Počuť, že Legend sa na pódiu cíti ako ryba vo vode, sprievodná kapela (s Legendovým mladším bratom na poste vokalistu) slušne šliape, ale nikto sa zbytočne nepredvádza. Hity zo štúdioviek dopĺňajú bonusy: duet s Corinne Bailey Rae Where Is The Love, ktorý v roku 1972 naspievali Roberta Flack a Donny Hathaway, plus ďalšie coververzie z repertoáru Roberty Flack (Feel Like Makin’ Love), Beatles (I Want You) a Sly And The Family Stone (Dance To The Music). Tento typ neo soulu niekedy v štúdiových verziách pôsobí sterilne, takto je príjemnejší.
●●●○○
.vladislav Gális
Momofuku
Universal/Lost Highway
V intelektuálskych kruhoch sa hovorí o britskom pesničkárovi Elvisovi Costellovi iba v dobrom. Má na to všetky predpoklady, počnúc vzhľadom kaviarenského literáta s klobúkom a kostenými okuliarmi, končiac hudbou, ktorá osciluje medzi novovlnovým rockovým pesničkárstvom, sofistikovaným džezom až RnB. Najlepšie sa o ňom hovorí, ak diskutujúci poznajú dostatok faktov z jeho života a textov. Ak však poslucháč vníma iba každé tretie slovo, nechce sa mu zaoberať detailmi Costellovho osobného života a inšpiráciami, rozdiely v jeho platniach sa zlievajú. Na tej poslednej najviac upúta, ako sofistikovane sa Elvis prezentuje v duchu McCartneyho rukopisu z neskorého obdobia Beatles. Sám za seba však neposkytuje veľa originálnych momentov, ku ktorým by sme mali potrebu dobrovoľne sa vracať. Čas plynie a Elvisova latka kvality je už dlhšie stále rovnako vysoko.
●●●○○
.martin Chrobák
LIQUID LIQUID
SLIP IN AND OUT OF PHENOMENON
DOMINO/WEGART
Vydavateľ TVO Domino okrem nových vecí občas prichystá historický exkurz do neprebádaných hudobných zákutí a ponúkne reedíciu nejakej šťavnatej platne. Bolo to tak s Orange Juice, bandou okolo Edwyna Collinsa, a teraz prišla na rad klubová štvorica Liquid Liquid z Manhattanu. Výberovka prináša 23 trackov, zozbieraných z troch épečiek, plus nevydaných a live nahrávok. LL hrali v 80. rokoch mix postpunku s funkom a africkými rytmami, basovú linku z ich songu Cavern napríklad dosť nehanebne vykradol Grandmaster Flash v piesni White Lines (Don't Do It). Kapela, existujúca len tri roky, spravila vietor v newyorských kluboch, upútala ostrým, experimentálnym zvukom s dominantnými perkusiami a dekadentným spevom. Minimalisti, ako sa patrí. CD prináša konzervovaný newyorský underground spred vyše dvoch dekád, pre priaznivcov scény je povinným kúskom.
●●●●●
.matej Lauko
Ulf Wakenius
Love Is Real
ACT Music/Divyd
Krásne nahratá akustická gitara znie v rukách majstra už sama osebe neodolateľne. V spojení s výnimočným repertoárom a aranžmánmi a skvelými výkonmi hudobníkov sa už však pohybujeme v rovine podmanivej komplexnej krásy – rovnako reálnej (až uchopiteľnej) ako láska, „zhmotnená“ v titulnej balade nového albumu svetoznámeho švédskeho gitaristu Ulfa Wakeniusa. Album zostavený zo skladieb Wakeniusovho krajana, len nedávno tragicky zosnulého klaviristu Esbjörna Svenssona, je ukážkou toho, že aj coververzie môžu byť prínosné. Wakenius dal Svenssonovej hudbe nový rozmer. Trochu ju zjemnil, aranžérsky osviežil (rôzne kombinácie rytmiky, gitary a sláčikového kvarteta), ale hlavne v nej objavil priestor pre mierne inú, farbistú, sviežu komunikáciu, pričom neubral z pôvodného čara skladieb. Až trochu váham, či sú originály vôbec lepšie.
●●●●●
.augustín Rebro
Anti-Flag
The Bright Lights Of America
RCA/Sony BMG
Stačí pohľad na meno kapely, na názov albumu alebo na obal, a hneď je jasné, že pittsburská štvorica si nepotrpí na žiadne jemné náznaky a inotaje. Anti-Flag sú očividne plní pobúrenia a ich texty sa len tak hemžia „neokresťanskými teokratmi“, „skrytými päsťami slobodného trhu“, „šesťročnými deťmi bez otcov“, „tvárami utláčaných“, ba aj „socialistickými manifestami“. Niektorí fanúšikovia síce chlapcom z Anti-Flag zazlievajú, že sa spriahli s veľkým vydavateľstvom – lenže vďaka tomu dostal ich skladby do papŕč producent Tony Visconti, ktorý pracoval s napríklad s T. Rex, Morrisseym alebo Davidom Bowiem. Anti-Flag vychádzajú z tradície spevného, hymnického punku podľa vzoru Bad Religion, no na rozdiel od mnohých svojich rovesníkov nejdú až do presladeného pop-punku. Zniesť sa dajú dokonca aj tympany a detské zbory v úvodnej Good And Ready.
●●●○○
.vladislav Gális
VZNCH
Tajný plán
Aries
Na Slovensku sa čoraz väčšej obľube tešia mladé banskobystrické skupiny 100 múch alebo Orchester nového primitivizmu. Banskobystrická scéna však nemá len objavy, ale aj starých harcovníkov, akými sú napríklad VZNCH čiže Voľné združenie nezáväzného charakteru. Paradoxom je, že hoci VZNCH nedávno oslávili 20. výročie, prvý „ozajstný“ album vydávajú až teraz. Za ten čas sa všeličo zmenilo. Skladby šikovného gitaristu Martina Sabova, ktorý hráva aj world music v skupine Družina, sa nesú v duchu poctivého a trendom odolného rokenrolu a blues, v podstate už bez niekdajších ozvien novej vlny. Namiesto svojrázneho frontmana a textára Oskara („slovenského Jima Morrisona“) dnes vo VZNCH spieva Silvia Sedláková. Jej dramatický spev, pripomínajúci mladú Luciu Bílú, priniesol do kapely kus energie – aj keď občas sa zdá, že menej by možno bolo viac.
●●●○○
.vladislav Gális
John Legend
Live From Philadelphia
Sony BMG
Koncertný album už po dvoch štúdiových – to vyvoláva podobnú predstavu prehnaných ambícií ako umelecký pseudonym Johna Stephensa. Časté vydávanie živákov je však u Johna Legenda tradíciou ešte z čias, keď vystupoval pod vlastným menom. Live From Philadelphia je dokonca už jeho piatou koncertnou nahrávkou. Počuť, že Legend sa na pódiu cíti ako ryba vo vode, sprievodná kapela (s Legendovým mladším bratom na poste vokalistu) slušne šliape, ale nikto sa zbytočne nepredvádza. Hity zo štúdioviek dopĺňajú bonusy: duet s Corinne Bailey Rae Where Is The Love, ktorý v roku 1972 naspievali Roberta Flack a Donny Hathaway, plus ďalšie coververzie z repertoáru Roberty Flack (Feel Like Makin’ Love), Beatles (I Want You) a Sly And The Family Stone (Dance To The Music). Tento typ neo soulu niekedy v štúdiových verziách pôsobí sterilne, takto je príjemnejší.
●●●○○
.vladislav Gális
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.