Päťtisícový dav fanúšikov, ktorých vo štvrtok rozohnala letná búrka, sa na druhý pokus konečne dočkal domácej premiéry zoskupenia mexického gitarového kráľa.
Výsadou kráľov vraj býva presnosť. Po dvojici minulotýždňových zážitkov ju však na nedeľnom koncerte očakával málokto. Mnohí, poučení vyše dvoma nekonečnými hodinami pred utorkovým vystúpením Lennyho Kravitza a hodinou pred štvrtkovou santanovskou búrkou, preto vchádzali na plochu bratislavského štadióna Inter až za sprievodu kapely. Oneskorenci tak prišli o štyrmi desaťročiami overený „iniciačný rituál“ santanovských koncertov v podobe skladby Jingo.
Viacgeneračnosť publika prezradila, že Santanova hudba ostáva v povedomí rockových veteránov ako „stará dobrá klasika“, no aj jeho súčasné pesničkové albumy pritiahnu zástupy najmä mladších fanúšikov. S podobnou rozmanitosťou líder dávkoval „klasiky“ aj „hity“. Hneď jedna z nasledujúcich piesní Maria, Maria naznačila, že výborný rockový koncert sa nemusí vylučovať s predstavou neviazanej tanečnej zábavy. Na svoje si preto prišli aj takí, ktorí Santanu objavili až vďaka jeho popovej pesničkovej kolekcii Supernatural (1999), na ktorú nalákal vokálne hviezdy Lauryn Hill, Wyclefa Jeana alebo Dava Matthewsa. Na aktuálnom turné boli súčasťou početnej kapely hneď dvaja vokalisti: Kalifornčan s mexickými koreňmi Andy Vargas a Tony Lindsay, santanovým stúpencom známy z albumu Milagro. Vyzretejší Lindsayov prejav kontrastoval s Vargasovým živelnejším hispánskym temperamentom napríklad v hitovom popevku Corazon Espinado.
Spokojná však ostala aj časť publika očakávajúca santanovský rockovo-latinoamerický konglomerát z prelomu 70. rokov. Z vynikajúceho albumu Abraxas (1970) pochádzal živelný popevok Oye Como Va a zmyslovo éterická Black Magic Woman, ktorá sa na bratislavskom koncerte zrodila z nie celkom vydareného pokusu o coververziu The End od The Doors.
Jednoliatosť desaťčlenného pódiového kolosu dokazovala, že kapela menom Santana nie je len zoskupením okolo charizmatického lídra. Najefektnejšie sa blysla rytmická sekcia na čele s Dennisom Chambersom, jedným z najrešpektovanejších bubeníkov planéty. Takmer päťdesiatročný korpulentný pánko prechádzal svetom rytmických vzorcov s nesmiernou ľahkosťou, z ktorej nepopustil ani počas popíjania minerálky pred koncom niekoľkominútového sóla. Dvojica perkusionistov zahusťovala polyrytmické pradivo, jedno zo špecifík Santanovej kapely. Klávesista Chester Thompson je Santanovým pódiovým partnerom vyše štvrťstoročia a živelné vystúpenia si ťažko možno predstaviť bez jeho zemitých sól na hammond organe.
Reparát kapely s vynikajúcim zvukom potvrdzovala nápaditá videoprojekcia, na ktorej sa aktuálne dianie striedalo s exkurzmi do histórie lídra. Záverečná holubica po dvojici prídavkov mohla byť symbolom rovnovážneho stavu rockového a popového mexického mága Carlosa Santanu.
Santana, Inter Bratislava, 29. júna
Výsadou kráľov vraj býva presnosť. Po dvojici minulotýždňových zážitkov ju však na nedeľnom koncerte očakával málokto. Mnohí, poučení vyše dvoma nekonečnými hodinami pred utorkovým vystúpením Lennyho Kravitza a hodinou pred štvrtkovou santanovskou búrkou, preto vchádzali na plochu bratislavského štadióna Inter až za sprievodu kapely. Oneskorenci tak prišli o štyrmi desaťročiami overený „iniciačný rituál“ santanovských koncertov v podobe skladby Jingo.
Viacgeneračnosť publika prezradila, že Santanova hudba ostáva v povedomí rockových veteránov ako „stará dobrá klasika“, no aj jeho súčasné pesničkové albumy pritiahnu zástupy najmä mladších fanúšikov. S podobnou rozmanitosťou líder dávkoval „klasiky“ aj „hity“. Hneď jedna z nasledujúcich piesní Maria, Maria naznačila, že výborný rockový koncert sa nemusí vylučovať s predstavou neviazanej tanečnej zábavy. Na svoje si preto prišli aj takí, ktorí Santanu objavili až vďaka jeho popovej pesničkovej kolekcii Supernatural (1999), na ktorú nalákal vokálne hviezdy Lauryn Hill, Wyclefa Jeana alebo Dava Matthewsa. Na aktuálnom turné boli súčasťou početnej kapely hneď dvaja vokalisti: Kalifornčan s mexickými koreňmi Andy Vargas a Tony Lindsay, santanovým stúpencom známy z albumu Milagro. Vyzretejší Lindsayov prejav kontrastoval s Vargasovým živelnejším hispánskym temperamentom napríklad v hitovom popevku Corazon Espinado.
Spokojná však ostala aj časť publika očakávajúca santanovský rockovo-latinoamerický konglomerát z prelomu 70. rokov. Z vynikajúceho albumu Abraxas (1970) pochádzal živelný popevok Oye Como Va a zmyslovo éterická Black Magic Woman, ktorá sa na bratislavskom koncerte zrodila z nie celkom vydareného pokusu o coververziu The End od The Doors.
Jednoliatosť desaťčlenného pódiového kolosu dokazovala, že kapela menom Santana nie je len zoskupením okolo charizmatického lídra. Najefektnejšie sa blysla rytmická sekcia na čele s Dennisom Chambersom, jedným z najrešpektovanejších bubeníkov planéty. Takmer päťdesiatročný korpulentný pánko prechádzal svetom rytmických vzorcov s nesmiernou ľahkosťou, z ktorej nepopustil ani počas popíjania minerálky pred koncom niekoľkominútového sóla. Dvojica perkusionistov zahusťovala polyrytmické pradivo, jedno zo špecifík Santanovej kapely. Klávesista Chester Thompson je Santanovým pódiovým partnerom vyše štvrťstoročia a živelné vystúpenia si ťažko možno predstaviť bez jeho zemitých sól na hammond organe.
Reparát kapely s vynikajúcim zvukom potvrdzovala nápaditá videoprojekcia, na ktorej sa aktuálne dianie striedalo s exkurzmi do histórie lídra. Záverečná holubica po dvojici prídavkov mohla byť symbolom rovnovážneho stavu rockového a popového mexického mága Carlosa Santanu.
Santana, Inter Bratislava, 29. júna
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.