Koho sklamal Fico

A predsa sú tu celé skupiny ľudí, ktorí prežívajú sklamanie.

Sú tu veľké profesijné skupiny, ktoré už veľmi neveria, že v ich živote sa za Ficovej vlády niečo zmení. Tie skupiny nie sú v spoločnosti okrajové či nedôležité, naopak, práve ony často výrazne ovplyvňujú kvalitu života v našej spoločnosti – jej vzdelanostnú úroveň, zdravotnú starostlivosť či modernizáciu spoločnosti. Tieto skupiny majú pocit, že boli buď obetované, obídené, alebo prehliadané. Akoby ich hlas nebol v spoločnosti dôležitý, akoby na nich nezáležalo. Hovorili sme s tromi ľuďmi, ktoré tieto profesijné skupiny predstavujú. Zdravotná sestra, učiteľ, informatik.

zdravotné sestry

Zdravotné sestry štát sklamáva už dekády. Ich odbory už tri roky márne vyjednávajú zvýšenie platov. Stanovačka ako forma protestu pred Úradom vlády v októbri 2013 zostala len epizódou v bezvýslednej snahe niečo zmeniť. Na rozdiel od lekárov sa situácia sestier nepohla ani o piaď. Vrcholovým politikom sa do zásadnejších zmien púšťať nechce. Zároveň sa možno spoliehajú na to, že sestry sú špecifická skupina. A sú. Sú to zväčša obetavé ženy, ktoré majú aj osobnú potrebu starať sa o druhých. Keďže sú zvyknuté do istej miery znášať utrpenie spolu s pacientmi – aspoň z psychologického hľadiska – vedia vytrpieť aj viac bolesti, spôsobenej nespravodlivým prístupom štátu. Sú trpezlivejšie ako iné skupiny. A majú silnejší pocit zodpovednosti, keďže ich chyby môžu znamenať stratu zdravia a života iných. Aj sa boja, ako väčšina bežných ľudí v postsocialistickej krajine. Ale zdá sa, že pohár trpezlivosti pretiekol.

Žilinská nemocnica s poliklinikou je škaredo vyzerajúci objekt, v ktorom ľahko zablúdite. Nepomáha ani jesenný západ slnka a krása farbami hrajúcich hôr okolo bývalej Slotovej bašty. Z chirurgickej jednotky intenzívnej starostlivosti nám vyjde v ústrety Renáta Danišová, sympaticky vyzerajúca dáma, ktorá je evidentne v strese. Musí sa rýchlo vrátiť, pretože na jednotke má veľa ľudí, ktorí ju potrebujú.

Pani Danišová je zdravotnou sestrou už od roku 1988. Prešla si detským oddelením, prácou na záchranke aj chirurgiou. Už prvý kontakt ukazuje na veľký problém sestier na Slovensku: ich enormnú vyťaženosť. „Predstavte si, že máte 22 pacientov a dve sestry. Päťdesiat percent roboty je práca s papiermi. To znamená, že jedna z dvojice sestier sa venuje len papierom, druhá sa venuje 22 pacientom. Myslíte, že tá starostlivosť je dostačujúca? Nie,“ hovorí ustarostene. Štatistiky jej dávajú za pravdu. Na Slovensku je počet sestier vzhľadom na krajiny OECD aj V4 podpriemerný a má klesajúcu tendenciu.

Sestry na JIS-ke v Žiline to už nevydržali. „Keď sme na jar dávali výpovede, tak to bolo pre našu vyčerpanosť. Boli sme každý deň v službe, okrem zákonného voľna po nočnej. Jedli sme mrazenú stravu, ktorú sme si ohrievali v mikrovlnke a potom sme mali žalúdočné problémy. Už sme nevládali,“ vysvetľuje Renáta Danišová a poznamenáva, že tým veľmi trpela jej rodina. „Fungovali sme v režime 23 či 24 služieb za mesiac. Sme veriaci, a tak sa aj správame. Môj malý syn sa ma raz opýtal: ,Prečo chodia všetky deti do kostola s maminami, len ja som tam stále sám?´“ dojímavo opisuje sestra. Dôvod ich vyťaženia? „Žilinská nemocnica bola vyhlásená ako skokan, ktorý sa dostal z dlhov, ušetril peniaze. Na úkor koho? Myslím, že na úkor sestier. Takto by sa to však riešiť nemalo,“ myslí si pani Danišová.

Iste, problém so šetrením na mzdách sestier je hlbší a siaha k celkovému nastaveniu systému. Riaditelia nemocníc totiž dostanú balík peňazí, ktorý musia prerozdeliť. Je na nich, koľko pridelia na platy zamestnancom, koľko na splátky dlhov, rekonštrukciu priestorov či nákup zariadení. No údajné šetrenie na sestrách sa na jar v Žiline dočkalo radikálnej reakcie.

A výpovede priniesli pozitívne zmeny. Vedenie nemocnice bolo odvolané, prebehli kontroly z ministerstva a z inšpektorátu práce. „Úplne nám odbúrali nadčasy, upravili sa služby, materiálne vybavenie je na vyššej úrovni. Sestra skutočne funguje len v oblastiach práce, ktorým sa má venovať.“ Technické zabezpečenie je však stále problém. „Sestra musí byť údržbár a improvizátor, aby bola starostlivosť stopercentná. Keď nemám odsávačku, snažím sa ju požičať. Obvolávam všetky oddelenia v nemocnici a som šťastná, keď mi povedia, že práve majú nejakú voľnú,“ hovorí pani Danišová.

Žilinské sestry sa teraz púšťajú do boja za zvýšenie miezd a spolu s celoslovenskými stavovskými organizáciami kritizujú návrh zákona z dielne „najsociálnejšej vlády“, podľa ktorého majú platy niektorých sestier dokonca klesnúť. Špecializácia je odmenená pár desiatkami eur, dovzdelávanie na rôznych stupňoch nijako. Príplatky za nočné služby sú v niektorých zariadeniach minimálne. A to matky rodín netrávia sviatky s najbližšími a nesú na pleciach zodpovednosť za životy.