Len ďalší príklad neojánošíkovskej tradície: chudobným brať a bohatým dávať.
Plánovaná transformácia SAV na právnu formu vedeckovýskumnej inštitúcie (VVI) by mala byť zmenou administratívy a financovania smerom (nie však Smerom) k výrazne racionálnejšiemu manažovaniu tejto inštitúcie. Takouto transformáciou už prešla Česká akadémia vied aj slovenské vysoké školy a mnohé ďalšie vedecké inštitúcie v okolitých krajinách. Prečo sa to nedarí práve v SAV?
Jedným z dôvodov je zrejme Jaromír Pastorek, bývalý predseda SAV a dnešný člen zboru poradcov predsedu vlády. Podľa informácií .týždňa práve jeho chýbajúci podpis opätovne zabránil tomu, aby sa návrh zákona predkladaný ministerstvom školstva dostal na rokovanie vlády a potom do parlamentu. O pravdepodobných motívoch Jaromíra Pastoreka sme písali začiatkom leta (.týždeň 24/2015) pri príležitosti prvého torpédovania návrhu zákona o transformácii SAV absurdnými pripomienkami predloženými na poslednú chvíľu. Spomínali sme osobnú pomstu ako minoritnú a veľkorysé transfery peňazí ako majoritnú motiváciu. Ako sa javia tieto dve motivácie v svetle nedávnych udalostí?
zámok a hotel
Podľa najnovšieho čísla Správ SAV letné rokovania medzi ministerstvom školstva a akadémiou jasne ukázali, že témou číslo jeden je majetok. Nezmyselné paragrafy, podľa ktorých by minister svojvoľne rozhodoval o bytí či nebytí jednotlivých ústavov, odrazu neboli predmetom rokovaní. Išlo v podstate už len o to, aká časť majetku prejde na novú vedeckovýskumnú inštitúciu.
Pre pochopenie celého cirkusu okolo zákona o SAV je kľúčový práve ten fakt, že štát odmieta previesť na transformovanú akadémiu majetok, ktorý desaťročia spravovala a používala. V prípade vysokých škôl tomu tak nebolo, tam bol majetok pôvodne štátnych vysokých škôl automaticky prevedený na nové verejné vysoké školy. Prečo sa vláda Slovenskej republiky správa v prípade SAV celkom inak, než ako sa správala v prípade vysokých škôl?
Jedno vysvetlenie sa priam núka – zrejme má o časť toho majetku sama záujem. Aký by to mohol byť majetok a načo by ho asi tak mohla vláda potrebovať? Nuž tak v prvom rade je tu Smolenický zámok. Ak by prešiel do vlastníctva transformovanej SAV, potom by naďalej slúžil ako konferenčné centrum s vysokým potenciálom prilákať na medzinárodné konferencie atraktívnych zahraničných prednášateľov. Ak by však zostal vo vlastníctve štátu, potom by sa dal využiť aj všelijakými inými spôsobmi.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.