Keď matka unesie svoje dieťa

Na jej začiatku stojí často banálny nezvládnutý konflikt medzi dvoma dospelými ľuďmi.

Mladá Slovenka študujúca v rámci programu Erasmus architektúru v Štrasburgu sa zamilovala do spolužiaka a on sa zamiloval do nej. Po štyroch mesiacoch vzťahu sa však musela vrátiť na Slovensko. Vzťah na diaľku neprosperoval. Striedavo sa schádzali a rozchádzali. Po dvoch rokoch išli spolu na výlet do Paríža v snahe vzťah zachrániť. A vtedy došlo k splodeniu dieťaťa. Keď žena zistila, že je tehotná, oznámila to svojmu priateľovi a ten prišiel týždeň pred pôrodom na Slovensko. Budúci otec síce vo Francúzsku nemal prácu, ale nechcel žiť na Slovensku. Pochádzal z Demokratickej republiky Kongo a vo Francúzsku žil na dlhodobú pobytovú kartu. Matka sa pokúsila získať pre svoje dieťa právo výhradnej starostlivosti a keď to navrhla otcovi dieťaťa, v hneve roztrhal návrh dohody a odmietol o tejto možnosti vôbec uvažovať. Počas troch rokov niekoľkokrát prišiel navštíviť dcéru, no vždy to bolo spojené s napätím a konfliktom. Obrovskú úlohu zohrávali aj kultúrne rozdiely a odlišné tradície, otec bol praktikujúci moslim odlišnej farby pleti.

Niekoľko dní pred narodeninami dcéry ju otec v hoteli zaviedol na toaletu, z ktorej sa však už nevrátili späť do reštaurácie. Keď ich neprítomnosť trvala dlho a začali ho hľadať, bol už za hranicami Slovenskej republiky a smeroval na juh. V priebehu nasledujúcich mesiacov vystriedal deväť krajín a pokúšal sa za sebou zametať stopy. Matka sa okamžite obrátila na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí, to žiadosť postúpilo na súd a ten v expresnom termíne vydal predbežné opatrenie, že dieťa sa až do vynesenia rozsudku zveruje do starostlivosti matky. Do veci sa sprvu aktívne vložila aj polícia a prokuratúra, ale ich operatívne zistenia v spolupráci s Interpolom prinášali neaktuálne dáta o miestach pobytu.