Kniha je súborom 163 fejtónov, ktoré Vaculík písal v rokoch 2012 až 2015 pre Lidové noviny. Na prebale knihy je ilustrácia Lumíra Čmerdu, výtvarníka a farára Cirkvi československej husitskej. Vidno na nej Vaculíka v montérkach a so sekerou v ruke. Sekera dopadá na text fejtónu, položeného na kláte. Fejtón je žáner s prísne vymedzeným rozsahom. Takže text treba na konci nekompromisne „useknúť“. Naráža na to aj Vladimír Karfík v doslove ku knihe, keď hovorí o Vaculíkovom kondenzovanom písaní, pri ktorom sú jeho názory „vyslovované zreteľne a priamo, niekedy až apodikticky. Skratkou dokáže vysloviť súhrn poznania“. Ak treba na takom malom priestore vysloviť dôležitú vec, jediným prostriedkom býva anekdotické písanie. To je niečo, v čom vyniká.
oscilovanie
Na Vaculíkovom štýle je pozoruhodné najmä to, s akou ľahkosťou dokáže skĺbiť vážne spoločenské témy s bežnými udalosťami svojho života. Od skratkovitých noticiek o prezidentských kandidátoch a o politických stranách sme razom v jeho záhrade a sledujeme spolu s autorom pomalý rast kvetín, dozrievanie plodov alebo správanie sa jeho mačky. Tá väčšinou zmárni nejaký iný živočíšny druh.
V niektorých fejtónoch možno nadobúdať pocit, akoby sa Vaculík priam premáhal komentovať politickú situáciu a rýchlo radšej preskakuje k svojim obľúbeným témam.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.