Ficovu vládu nepovažuje za ľavicovú. Neverí stranám, uprednostňuje združenia. Považuje sa za sociálneho liberála, a tvrdí, že tu nemá koho voliť. Eugen Gindl.
.máme tu dva roky vládu, ktorá o sebe vyhlasuje, že je sociálnodemokratická. Je?
Chcela by byť. Nastúpila s programom, ktorý by sa možno dal označiť za sociálnodemokratický. Po ôsmich rokoch reforiem, ktoré, chvalabohu, prebehli, existoval dopyt po istých sociálnych korektúrach. Tie však nie sú presvedčivé. Táto vláda v podstate pokračuje v línií tých predchádzajúcich.
.ak by mala byť sociálnodemokratická vláda podľa vášho gusta, čo by musela urobiť?
Napríklad sa viac sústrediť na vzdelanie. Keby dokázala položiť základ veľkej vzdelávacej reformy, tomuto štátu by preukázala veľkú službu. Nič také sa však nedeje.
.ale veď vzdelávanie nie je ľavicová priorita?
Nie je, ale v agende ľavicových strán je tradične silnejšie prítomná. Chýba mi snaha nájsť optimálny model v tom, čo by malo byť vo vzdelávaní záležitosťou štátu a čo by malo zostať na osobnú zodpovednosť jednotlivca.
.čo by ste ešte očakávali od sociálnodemokratickej vlády?
Distribúcia bohatstva by mala byť zabezpečená tak, aby na tom nik neprerábal. Nielen u nás, ale všade vo svete vidno, že nožnice medzi bohatými a chudobnými sa neúprosne roztvárajú.
.ale veď chudoba sa na Slovensku nezväčšuje, naopak...
Štatistiky sú veľmi nejednoznačné, často si odporujú. Ale chodím veľa po Slovensku. My si tu v Bratislave žijeme tak trochu ako v raji. Keď prídete na východné, alebo na stredné Slovensko, stretnete ľudí, ktorí majú posledný týždeň v mesiaci problém, za čo si nakúpia v samoobsluhe. Vidíte dediny, kde nie je nijaký obchod ani krčma, kde nefunguje pošta, kam nechodí autobus. Pritom ľudia majú aj do najbližšej nemocnice čoraz ďalej. To svedčí o tom, že niečo nie je v poriadku. Ďalší debakel, na ktorý sa bezradne prizeráme, je nízka šanca pre „obyčajných“ ľudí domôcť sa spravodlivosti. Zlepšenie fungovania súdnictva je tiež veľká ľavicová téma. Ľudia čoraz menej rozumejú procesom, ktoré sa dejú nad ich hlavami. Všetkým tým finančným skupinám a ich operáciám. Dokonca majú pocit, že to nemajú pod kontrolou ani ich volení zástupcovia. Alebo si rovno myslia, že aj tí sú priamo súčasťou tohto sveta.
.vy sa pokladáte za ľavicového človeka?
Som sociálny liberál s konzervatívnym koreňom.
.hovoríte, že súčasná vláda sa od tej predchádzajúcej v sociálnych témach veľmi nelíši. Máte teda koho voliť?
Ja som zatiaľ ľavicovú stranu ani nevolil. Volil som VPN, KDH, SDKÚ. Ale v posledných voľbách som nevolil vôbec.
.prečo?
Mal som pocit, že nemám komu dať hlas. Nie je tu množina ľudí pod značkou reálnej politickej strany, ktorá by ma reprezentovala.
.keď sa pozrieme do zahraničia, ktorá strana by vás reprezentovala?
Istý čas to bola nemecká SPD alebo španielski sociálni demokrati, ale dnes už ten pocit nemám. Poviem to inak. Viem, že demokracia je postavená na politických stranách. V dnešnej partokracii mi však tento mechanizmus už nezaručuje, že nájdem ľudí, ktorí ma reprezentujú. Čoraz viac si uvedomujem, že politika už nie je verejná služba, ale džob a strany čoraz viac pripomínajú eseročky. Prvoradé je získať informácie a obchodovať s nimi, a nie zastupovať občanov. To nie je len prípad Slovenska, ale až na malé výnimky to platí všeobecne.
.nehovorme iba o stranách. Existuje nejaké myšlienkové hnutie, s ktorým sa stotožňujete?
Veľmi som veril, že rozkvitnú rôzne hnutia a mimovládne organizácie. Tie sa však, až na výnimky, ocitli na slepej koľaji. Formálne máme veľa občianskych združení, ktoré v nejednom lokálnom prípade uspejú alebo dosiahnu kompromis. Napospol ide o prípady, kde verejnosť bojuje so skupinovými záujmami. To je fajn. Ale takých, ktoré dokážu generovať alternatívne programy voči stranám, je minimum.
.alternatívu v akom zmysle?
V rozličných oblastiach verejnej politiky. Váha týchto organizácií vo verejnom priestore klesá. Nakoniec sme svedkami vyhlásení politikov, ako je Václav Klaus, ktorí hovoria, že tieto organizácie vlastne nemajú legitimitu na pôsobenie vo verejnom priestore.
.ale veď tak to nie je. Klaus im predsa neupiera právo vstupovať do verejnej diskusie. Len upozorňuje na to, že keďže ich nikto nevolí, je problém, ak majú ambíciu zasahovať priamo do politického procesu...
Ja si myslím, že nejaká alternatíva voči politickým stranám by mala existovať a určite sa vytvorí. Toto je téma na dlhú diskusiu.
.ak sa bavíme o politickom zápase, tak akúkoľvek takú alternatívu musia legitimizovať voľby.
Čo je to legitimita?
.voľby.
To je formálna legititimita, existuje aj iná – dôvera občanov.
.aj tá sa prejavuje vo voľbách.
Veď iste. Ja len teoreticky uvažujem o tom, ako by sa takéto združenia mohli transformovať aj do podoby nejakej reálnej politickej sily.
.vy teda chcete, aby takéto združenia vládli?
Viaceré tieto hnutia majú potenciál generovať alternatívne myšlienky. Aj preto by mali v spoločnosti zohrávať väčšiu rolu.
.až do tej miery, že nahradia politické strany?
Vnímam to ako možnosť, ktorá sa môže vynoriť, ak na to vzniknú podmienky.
.bez volieb?
Museli by prechádzať voľbami, aspoň na komunálnej úrovni. To by na začiatok stačilo. Napríklad v Anglicku to takto funguje.
.čiže by sa de facto stali politickými stranami. Nie?
Tie modely môžu byť rôzne. Môže to prebehnúť podobne ako v Nemecku, kde sa svojho času zelení pretransformovali na stranu. V ďalekej budúcnosti si však viem predstaviť, že dnešný partokratický systém prejde krízou, z ktorej sa vynoria iné štruktúry, ktorým sa potom prispôsobí ústava a právny systém. Zakladanie nových strán nemá zatiaľ perspektívu. Sú to účelové združenia, slúžiace záujmom nejakej skupiny, ktorá sa chce dostať do politiky.
.vráťme sa do súčasnosti. Nie je v skutočnosti sociálnejšia tá vláda, ktorá urobí takzvané pravicové reformy, ktorých výsledkom je, že rastie ekonomika, a teda aj životná úroveň?
Tie reformy boli správne, hoci sa ich podarilo uskutočniť len preto, že to, čo sa nazýva kultúra legitímnej občianskej sebaobrany, tu bolo v plienkach. Ten tlak na sociálne korektúry však existoval, výsledkom je volebný zisk i súčasné preferencie Smeru.
.neprehrali reformní politici skôr preto, že ľudia nadobudli pocit, že sú rovnako skorumpovaní ako tí predtým?
Myslím, že to bola kombinácia oboch týchto dôvodov.
.vy sa často vyjadrujete k zlým stránkam globalizácie. Prečo?
Som čítajúci občan. Zaujíma ma to a keďže v našich médiách sa o tom dozviem iba málo, hľadám informácie v zahraničných zdrojoch.
.kde konkrétne ich hľadáte?
Najmä v zahraničných novinách. Čítam Financial Times, Wall Street Journal, Economist, nemecké denníky, Le Monde alebo Figaro.
.čo sú podľa vás tienisté stránky globalizácie?
Globalizácia je zdanlivo živelný proces. Na druhej strane je to aj veľmi premyslený systém spravovania svetovej ekonomiky. Jej najnegatívnejším dôsledkom je ustavičné roztváranie nožníc medzi bohatými a chudobnými. Chudobní sa stávajú ešte chudobnejšími. Opúšťajú svoje krajiny, migrujú, legálne i nelegálne, ako rukojemníci zločincov. Podľa posledných odhadov je na ceste za lepším životom najmenej 350 miliónov ľudí. Keby globalizácia vytvorila podmienky, aby sa mohli uživiť doma, nebolo by treba stavať čoraz nepriepustnejšie ploty a zamestnávať čoraz viac ochrancov hraníc.
.kde pribúda chudobných?
Napríklad aj v Číne a Indii. Teda v štátoch, ktoré sa za šesťdesiat rokov nezávislého rozvoja premenili na ekonomických obrov. Ale aj v najvyspelejších ekonomikách. Vo Financial Times pred časom analyzovali tento trend v USA, Kanade, Veľkej Británii, Austrálii a na Novom Zélande. Konštatovali, že nárast nerovnosti sa už aj tam blíži k hranici, keď sa systém, ako ho nezreformujú, začne rozpadať.
.ale veď všetci teraz hovoria o tom, že rast cien potravín a ropy súvisí s tým, že Čína a India bohatnú.
To je ten paradox. Keď som bol prvýkrát v Indii, mala okolo 400 miliónov obyvateľov a zhruba 180 miliónov žilo pod hranicou chudoby. Keď som tam bol v roku 1978 druhýkrát, bolo ich 760 miliónov a chudobných bolo okolo 300 miliónov. Dnes ich je 1,1 miliardy a 500 miliónov žije pod hranicou chudoby. Vznikla zároveň silná stredná trieda okolo 400 miliónov ľudí, ktorá konzumuje tak, ako konzumujeme my so všetkými dôsledkami na ceny palív, potravín a ďalších produktov. Absolútny počet chudobných sa však zväčšil.
.to však súvisí viac s tým, že rástla populácia ako s tým, že by krajina chudobnela. Nie je dôležitejší ukazovateľ podiel chudobných na celkovej populácii?
Podľa mňa je absolútne číslo dôležitejšie. V Indii je to reálna pol miliarda ľudí, pričom v minulosti to bolo len štvrť miliardy. Podobný vývoj je aj v Číne a tieto trendy roztvárajú nožnice aj v USA.
.vy tvrdíte, že vinou globalizácie bohatí bohatnú rýchlejšie a chudobní viac chudobnejú. Prečo by sa to dialo?
Pretože procesmi, ktoré globalizácia spustila, sa všade stráca stredná trieda. Veľké korporácie likvidujú desaťtisíce drobných podnikateľov, ktorí sú základňou demokracie. Farmári a drobní remeselníci prišli o prácu, migrujú do veľkých miest a keď si aj nájdu inú prácu, ich život už nie je na takej úrovni ako predtým. Jednoducho chudobnejú. Narastá nespokojnosť, a to je potenciál pre rebélie a nestabilitu.
.kde ?
Aj v USA.
.aké rebélie sú v USA?
Hovorím, že narastá potenciál. Nespokojní sú ľudia, ktorí sa stali obeťami manipulácií týchto korporácií. Štát chráni tých, ktorí to spôsobili a nechráni obete. Zoberte si hypotekárnu krízu v USA. Americké časopisy sú plné fotografií opustených domov. Ľudia musia ísť do podnájmov, ale tých je málo, ceny nájomného rastú, nespokojnosť narastá. Pýtajú sa, prečo vláda sanuje banky, ale im nikto nenahradí peniaze. Podobný prípad bol Enron. Ľudia, ktorí tieto procesy analyzujú, hovoria, že sa stráca dôvera, významný sociálny kapitál. Veľké korporácie majú príliš veľkú moc. Nie je dobré ich regulovať, ale treba ich decentralizovať.
.to štát nemôže urobiť.
Ukážem vám články v The Guardian, v Spiegli, vo Financial Times, podľa ktorých sa to urobiť dá. Viaceré americké kontrolné organizácie napríklad v súvislosti s cenami ropy a potravín hovoria, že tieto komodity strácajú reálnu hodnotu a nadobúdajú fiktívne hodnoty, ktoré vznikajú špekuláciami na finančných trhoch. Špekuluje sa aj s produktmi, ktoré ešte neexistujú. Špekulanti využívajú výhodu prístupu k dobre zaplateným informáciám a spustili čosi, čo pripomína globálne kasíno. Je to skôr hazardná hra ako podnikanie. Súťaž hazardných hráčov sa podieľa na raste cien jednou tretinou. Obchoduje sa s mačkou vo vreci. Relatívna výhoda voľného trhu sa stráca.
.dôležitým faktorom, ktorý má skutočný vplyv na cenu potravín, sú skôr dotácie a opatrenia chrániace domácich farmárov v Európe aj v USA. Na tento protekcionizmus však mnohí ľavicoví kritici globalizácie zabúdajú.
Súhlasím. Ak hovoríme o otvorenom trhu, tak ho dodržujme. Nerobme colné bariéry, nedotujme domácich farmárov. Ja som za. Nedá sa to však urobiť hneď. Poznám francúzsku filozofiu dotácií; oni tvrdia, že ich krajina je preto taká pekná, lebo ju tak skultivovala aj ľudská práca. Tá krása je významným faktorom cestovného ruchu. Majú pravdu, ale... Zoberte si napríklad Ghanu, kde sa pestovaním ryže živí asi milión rodín. Najväčší dodávatelia ryže sú dnes Japonci, Španieli, Taliani a americký štát Arkansas. Ghana pristúpila na úplnú liberalizáciu trhu a výsledok? Na trhu s ryžou ich prevalcovali dotovaní farmári z iných štátov. Milióny ľudí stratili základnú obživu. Pritom farmári z Arkansasu zarobili na ryži v roku 2005 1,7 miliardy dolárov. Ale 1,35 miliardy predstavovali dotácie štátu. Preto hovorím, alebo zrušme dotácie a colné bariéry, alebo farizejsky nehovorme o voľnom trhu.
.prečo kritika globalizácie nezaznieva z týchto pozícií?
Moja kritika globalizácie zaznieva práve z týchto pozícií.
.v roku 1989 ste boli vo VPN. Keď ste vtedy rozmýšľali o budúcnosti, ako ste si predstavovali Slovensko o dvadsať rokov ?
Neuvažovali sme v horizonte dvadsiatich rokov. V prvom rade sme si predstavovali, že tu bude sloboda, a to sa v zásade stalo. Chceli sme, aby sa neproduktívny ekonomický systém zmenil na produktívnejší. Aj to sa stalo. Aj keď, vtedy sme si viacerí predstavovali, že tu bude zmiešané hospodárstvo, že viac majetkov bude mať štátnu alebo družstevnú formu. Napriek tomu hovorím, buďme radi, že žijeme tu a teraz, v relatívne prosperujúcej krajine, v dobrom období. Sú však ľudia, odhadujem ich na pätinu, ktorí pociťujú negatívne dôsledky zmeny veľmi trpko. Napriek tomu to nepochybne stálo za to. Teraz ide o to, umožniť to, čo bolo dopriate nám, aj tým ďalším.
Ak to globalizácia splní, tak poviem, že to je super. Bude to však dlhý a zložitý proces.
.čo si myslíte o EÚ ?
Som jej fanúšik.
.ale čo si myslíte o názore, že Únia by sa mala ešte viac integrovať, možno až do podoby, že z nej vznikne jeden superštát?
To zatiaľ nie je potrebné a ani žiaduce. Bol by to rigidný a ťažkopádny organizmus.
.kde je správna miera integrácie?
O to sa teraz hrá. Ocitli sme sa uprostred gigantického experimentu. Ak však EÚ má ambíciu vstrebať ďalšie štáty, istý prenos kompetencií do Bruselu je ešte nutný. Príbehy Írska, Španielska či Grécka to potvrdzujú. Integrovať takýto organizmus znamená dohodnúť sa na základných pravidlách hry. Európa má schopnosť analyzovať poruchy integrácie, analyzovať ich a korigovať.
.európska ústava bola odmietnutá v referendách vo Francúzsku a v Holandsku. Lisabonská zmluva v referende v Írsku. Európske elity teda niečo skonštruujú a keď ľud dostane o tom možnosť hlasovať, odmietne to. O čom to vypovedá?
Je ešte príliš skoro to posudzovať. Je pravda, že ľud to pociťuje inak ako elity. To však môže byť aj výsledok neinformovanosti a istého egoizmu strednej triedy.
.nie je to opačne? Že egoistickí sú skôr bruselskí politici, ktorí v záujme posilňovania svojej moci predkladajú veci, ktoré ich voliči odmietajú?
Ja neverím, že väčšina európskych politikov to robí z egoistických dôvodov. Je tam podľa mňa čoraz viac ľudí, ktorí vedia, čo treba robiť. Je úradníkov priveľa? Neviem. V rakúskom denníku Die Presse som čítal, že Viedeň má viac úradníkov ako Brusel. Vy vyslovujete prognózu, že keď ľud Lisabonskú zmluvu odmietne, ďalším krokom európskej elity bude zrušenie referend, aby o všetkom rozhodli politici. Nechajme to otvorené.
.a keď sa to stane?
Potom sa nad tým treba zamyslieť, písať o tom a vytvárať tlak.
.to už bude neskoro.
Myslíte si, že EÚ sa premení na kontinentálnu diktatúru?
.veď podobne vznikal aj komunizmus.
Komunizmus vznikol po revolúcii, pričom porevolučný režim od samého začiatku vylúčil demokratickú kontrolu zdola. To isté platí aj o Hitlerovi, ktorý sa dostal k moci po voľbách. Zlikvidoval opozíciu, pluralitu, kontrolu.EÚ sa integruje zhora i zdola v podmienkach otvorenej demokracie. Som teda optimista.
.na globalizácii kritizujete neúčinnosť kontroly. Nejde v prípade snov bruselskej elity o podobný jav?
K istej regulácii zhora na základe dohôd v dohľadnom čase dôjde. Európa v tom ale môže byť príkladom. Mnohé opatrenia sa nepodaria, ale dajú sa potom korigovať. A korigujú sa.
.vydávate časopis Kozmos, cítite sa ako novinár?
Áno, ako novinár a popularizátor astronómie.
.kedy vás to chytilo?
V tretej triede som vstúpil do astronomického krúžku v Liptovskom Mikuláši. Drží ma to doteraz. Najviac má baví čítať nové veci z tejto oblasti, robiť výber tém a spracovať ich z čo najpôvodnejších zdrojov.
.čo je teraz v astronómií pre vás najzaujímavejšie?
Tá dynamika. Spomeniem jednu možno úplne triviálnu záležitosť, ako sa mení pohľad na oblohu. Keď sme sa pred päťdesiatimi rokmi pozerali na oblohu, tak sme tam videli nejaké svetielka a hovorilo sa, že sú to jednotlivé hviezdy. Za posledných desať rokov to prešlo neobyčajnou zmenou. Vysvitlo, že mnohé tie svetielka nie sú osamelé hviezdy, ale dvojice, trojice, štvorice hviezd. Ale najnovšie sa ukázalo, že aspoň v našej Galaxii až 85 percent „populácie“ tvoria malé a osamelé hviezdy. Ich štatistiku umožnila až najnovšia technika.
.určite ste si za tie roky položili otázku, ako vlastne celý ten neuveriteľný vesmír vznikol. Aká je vaša odpoveď?
Neviem, tak isto ako vtedy v tretej triede. Pre mňa je to to najväčšie tajomstvo. Fascinuje ma aj to, že rovnako ako v stredoveku, keď Kopernik objavil, že Zem sa točí okolo Slnka, a pochopilo a prijalo to desať ľudí, tak aj dnes, keď tu pracujú tisíce vedcov a všetko je možné vidieť na internete, podiel tých, ktorí na tom žasnú, je žalostne malý. Pričom vesmír je mystérium, ktoré skúmajú najbrilantnejšie hlavy planéty. Ich výsledky, teórie či hypotézy sú fascinujúce. Mali by preto existovať verejnoprávne inštitúcie, ktorých úlohou je vzdelávať ľudí, bez ohľadu na vyššiu či nižšiu sledovanosť. O všetkom, čo si zaslúži pozornosť.
.pred časom ste avizovali knihu, ktorá mala byť akousi reflexiou vášho putovania po Slovensku. Kedy bude hotová?
Prestal som na tom robiť.
.prečo?
Lekári zistili, že mám zodratý bedrový kĺb a odporučili mi čo najmenej chodiť. Ja to neviem robiť inak, len tak, že sa potulujem peši. Tretinu tém tvorili návštevy u ľudí, o ktorých som niekedy, za starého režimu, písal. Tretinu som získaval z regionálnej tlače a tretina pochádzala z náhodného pohybu po krajine. Rekonštruovať to inakšie, od stola, nefungovalo. Chýbal mi aj pohyb po regiónoch, ktoré dôverne poznám, napríklad po Liptove či Záhorí. Chýbalo čaro náhodných stretnutí, rozhovorov.
.máte ešte nejaký sen?
Chcem napísať jednu knihu. Mala by to byť novela, ktorá sa bude odohrávať v Liptovskom Mikuláši. Ja som tam vyrastal, býval som v nemocnici. Ako chlapci sme pozerali, ako ženy rodia deti, v noci sme boli v márnici. Bol tam blázinec, niektorí pacienti boli naši kamaráti, hrali s nami futbal. Mali sme tam Rinalda Rinaldiniho, Jánošíka, spriaznencov s ufákmi, husľového virtuóza, partizána i reprezentačného brankára. Na chlapcovi, ktorý vyrastá v nemocnici, by som chcel ukázať, ako prebiehali päťdesiate roky prostredníctvom príbehu môjho otca a celej rodiny. Mám aj niekoľko filmových projektov.
.máte už aj nejaké hotové?
Mám. Jeden sa pracovne volá – Keď chceš byť, šťastná buď. Je to príbeh dievčiny, ktorú v mladom veku zastihne revolúcia. Má priateľa disidenta, ten ju sklame, potom chodí s kádehákom, nacionalistom, novozbohatlíkom a nakoniec sa vráti do tej istej manzardky z ktorej vyšla, len s tromi deťmi. Napísal som to pred siedmimi rokmi pre Juraja Johanidesa, ešte vždy dúfam, že sa na čas oslobodí zo zajatia vlastnej reklamnej firmy a nakrúti to. Alebo príbeh starého trénera vzpieračov, ktorý kedysi vychoval majstrov republiky, a teraz ich stretáva ako bodygardov, kukláčov, púťových silákov, striptérov v dámskych podnikoch. Fascinuje ma aj príbeh doktora Bečvářa, zakladateľa hvezdárne na Skalnatom plese, jedného z mála Čechov, ktorých nevyhnali zo slovenského štátu, a jeho osudy počas vojny i po nej.
.čo by ste z tých vecí najviac chceli urobiť?
Asi tú knihu o rodine. Veľmi rád by som však dotiahol do konca aj tie filmy.
.máme tu dva roky vládu, ktorá o sebe vyhlasuje, že je sociálnodemokratická. Je?
Chcela by byť. Nastúpila s programom, ktorý by sa možno dal označiť za sociálnodemokratický. Po ôsmich rokoch reforiem, ktoré, chvalabohu, prebehli, existoval dopyt po istých sociálnych korektúrach. Tie však nie sú presvedčivé. Táto vláda v podstate pokračuje v línií tých predchádzajúcich.
.ak by mala byť sociálnodemokratická vláda podľa vášho gusta, čo by musela urobiť?
Napríklad sa viac sústrediť na vzdelanie. Keby dokázala položiť základ veľkej vzdelávacej reformy, tomuto štátu by preukázala veľkú službu. Nič také sa však nedeje.
.ale veď vzdelávanie nie je ľavicová priorita?
Nie je, ale v agende ľavicových strán je tradične silnejšie prítomná. Chýba mi snaha nájsť optimálny model v tom, čo by malo byť vo vzdelávaní záležitosťou štátu a čo by malo zostať na osobnú zodpovednosť jednotlivca.
.čo by ste ešte očakávali od sociálnodemokratickej vlády?
Distribúcia bohatstva by mala byť zabezpečená tak, aby na tom nik neprerábal. Nielen u nás, ale všade vo svete vidno, že nožnice medzi bohatými a chudobnými sa neúprosne roztvárajú.
.ale veď chudoba sa na Slovensku nezväčšuje, naopak...
Štatistiky sú veľmi nejednoznačné, často si odporujú. Ale chodím veľa po Slovensku. My si tu v Bratislave žijeme tak trochu ako v raji. Keď prídete na východné, alebo na stredné Slovensko, stretnete ľudí, ktorí majú posledný týždeň v mesiaci problém, za čo si nakúpia v samoobsluhe. Vidíte dediny, kde nie je nijaký obchod ani krčma, kde nefunguje pošta, kam nechodí autobus. Pritom ľudia majú aj do najbližšej nemocnice čoraz ďalej. To svedčí o tom, že niečo nie je v poriadku. Ďalší debakel, na ktorý sa bezradne prizeráme, je nízka šanca pre „obyčajných“ ľudí domôcť sa spravodlivosti. Zlepšenie fungovania súdnictva je tiež veľká ľavicová téma. Ľudia čoraz menej rozumejú procesom, ktoré sa dejú nad ich hlavami. Všetkým tým finančným skupinám a ich operáciám. Dokonca majú pocit, že to nemajú pod kontrolou ani ich volení zástupcovia. Alebo si rovno myslia, že aj tí sú priamo súčasťou tohto sveta.
.vy sa pokladáte za ľavicového človeka?
Som sociálny liberál s konzervatívnym koreňom.
.hovoríte, že súčasná vláda sa od tej predchádzajúcej v sociálnych témach veľmi nelíši. Máte teda koho voliť?
Ja som zatiaľ ľavicovú stranu ani nevolil. Volil som VPN, KDH, SDKÚ. Ale v posledných voľbách som nevolil vôbec.
.prečo?
Mal som pocit, že nemám komu dať hlas. Nie je tu množina ľudí pod značkou reálnej politickej strany, ktorá by ma reprezentovala.
.keď sa pozrieme do zahraničia, ktorá strana by vás reprezentovala?
Istý čas to bola nemecká SPD alebo španielski sociálni demokrati, ale dnes už ten pocit nemám. Poviem to inak. Viem, že demokracia je postavená na politických stranách. V dnešnej partokracii mi však tento mechanizmus už nezaručuje, že nájdem ľudí, ktorí ma reprezentujú. Čoraz viac si uvedomujem, že politika už nie je verejná služba, ale džob a strany čoraz viac pripomínajú eseročky. Prvoradé je získať informácie a obchodovať s nimi, a nie zastupovať občanov. To nie je len prípad Slovenska, ale až na malé výnimky to platí všeobecne.
.nehovorme iba o stranách. Existuje nejaké myšlienkové hnutie, s ktorým sa stotožňujete?
Veľmi som veril, že rozkvitnú rôzne hnutia a mimovládne organizácie. Tie sa však, až na výnimky, ocitli na slepej koľaji. Formálne máme veľa občianskych združení, ktoré v nejednom lokálnom prípade uspejú alebo dosiahnu kompromis. Napospol ide o prípady, kde verejnosť bojuje so skupinovými záujmami. To je fajn. Ale takých, ktoré dokážu generovať alternatívne programy voči stranám, je minimum.
.alternatívu v akom zmysle?
V rozličných oblastiach verejnej politiky. Váha týchto organizácií vo verejnom priestore klesá. Nakoniec sme svedkami vyhlásení politikov, ako je Václav Klaus, ktorí hovoria, že tieto organizácie vlastne nemajú legitimitu na pôsobenie vo verejnom priestore.
.ale veď tak to nie je. Klaus im predsa neupiera právo vstupovať do verejnej diskusie. Len upozorňuje na to, že keďže ich nikto nevolí, je problém, ak majú ambíciu zasahovať priamo do politického procesu...
Ja si myslím, že nejaká alternatíva voči politickým stranám by mala existovať a určite sa vytvorí. Toto je téma na dlhú diskusiu.
.ak sa bavíme o politickom zápase, tak akúkoľvek takú alternatívu musia legitimizovať voľby.
Čo je to legitimita?
.voľby.
To je formálna legititimita, existuje aj iná – dôvera občanov.
.aj tá sa prejavuje vo voľbách.
Veď iste. Ja len teoreticky uvažujem o tom, ako by sa takéto združenia mohli transformovať aj do podoby nejakej reálnej politickej sily.
.vy teda chcete, aby takéto združenia vládli?
Viaceré tieto hnutia majú potenciál generovať alternatívne myšlienky. Aj preto by mali v spoločnosti zohrávať väčšiu rolu.
.až do tej miery, že nahradia politické strany?
Vnímam to ako možnosť, ktorá sa môže vynoriť, ak na to vzniknú podmienky.
.bez volieb?
Museli by prechádzať voľbami, aspoň na komunálnej úrovni. To by na začiatok stačilo. Napríklad v Anglicku to takto funguje.
.čiže by sa de facto stali politickými stranami. Nie?
Tie modely môžu byť rôzne. Môže to prebehnúť podobne ako v Nemecku, kde sa svojho času zelení pretransformovali na stranu. V ďalekej budúcnosti si však viem predstaviť, že dnešný partokratický systém prejde krízou, z ktorej sa vynoria iné štruktúry, ktorým sa potom prispôsobí ústava a právny systém. Zakladanie nových strán nemá zatiaľ perspektívu. Sú to účelové združenia, slúžiace záujmom nejakej skupiny, ktorá sa chce dostať do politiky.
.vráťme sa do súčasnosti. Nie je v skutočnosti sociálnejšia tá vláda, ktorá urobí takzvané pravicové reformy, ktorých výsledkom je, že rastie ekonomika, a teda aj životná úroveň?
Tie reformy boli správne, hoci sa ich podarilo uskutočniť len preto, že to, čo sa nazýva kultúra legitímnej občianskej sebaobrany, tu bolo v plienkach. Ten tlak na sociálne korektúry však existoval, výsledkom je volebný zisk i súčasné preferencie Smeru.
.neprehrali reformní politici skôr preto, že ľudia nadobudli pocit, že sú rovnako skorumpovaní ako tí predtým?
Myslím, že to bola kombinácia oboch týchto dôvodov.
.vy sa často vyjadrujete k zlým stránkam globalizácie. Prečo?
Som čítajúci občan. Zaujíma ma to a keďže v našich médiách sa o tom dozviem iba málo, hľadám informácie v zahraničných zdrojoch.
| Eugen Gindl / Narodil sa v roku 1944. Študoval na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, neskôr na univerzite v západnom Berlíne. Pracoval ako reportér časopisu Život, neskôr bol v slobodnom povolaní. Od roku 1989 je šéfredaktorom časopisu Kozmos. Bol členom Koordinačného výboru VPN a prvým šéfredaktorom novín Verejnosť. V roku 1997 spoluzakladal mesačník OS, kde do roku 2000 pracoval aj ako redaktor. Je autorom viacerých filmových scenárov. |
.kde konkrétne ich hľadáte?
Najmä v zahraničných novinách. Čítam Financial Times, Wall Street Journal, Economist, nemecké denníky, Le Monde alebo Figaro.
.čo sú podľa vás tienisté stránky globalizácie?
Globalizácia je zdanlivo živelný proces. Na druhej strane je to aj veľmi premyslený systém spravovania svetovej ekonomiky. Jej najnegatívnejším dôsledkom je ustavičné roztváranie nožníc medzi bohatými a chudobnými. Chudobní sa stávajú ešte chudobnejšími. Opúšťajú svoje krajiny, migrujú, legálne i nelegálne, ako rukojemníci zločincov. Podľa posledných odhadov je na ceste za lepším životom najmenej 350 miliónov ľudí. Keby globalizácia vytvorila podmienky, aby sa mohli uživiť doma, nebolo by treba stavať čoraz nepriepustnejšie ploty a zamestnávať čoraz viac ochrancov hraníc.
.kde pribúda chudobných?
Napríklad aj v Číne a Indii. Teda v štátoch, ktoré sa za šesťdesiat rokov nezávislého rozvoja premenili na ekonomických obrov. Ale aj v najvyspelejších ekonomikách. Vo Financial Times pred časom analyzovali tento trend v USA, Kanade, Veľkej Británii, Austrálii a na Novom Zélande. Konštatovali, že nárast nerovnosti sa už aj tam blíži k hranici, keď sa systém, ako ho nezreformujú, začne rozpadať.
.ale veď všetci teraz hovoria o tom, že rast cien potravín a ropy súvisí s tým, že Čína a India bohatnú.
To je ten paradox. Keď som bol prvýkrát v Indii, mala okolo 400 miliónov obyvateľov a zhruba 180 miliónov žilo pod hranicou chudoby. Keď som tam bol v roku 1978 druhýkrát, bolo ich 760 miliónov a chudobných bolo okolo 300 miliónov. Dnes ich je 1,1 miliardy a 500 miliónov žije pod hranicou chudoby. Vznikla zároveň silná stredná trieda okolo 400 miliónov ľudí, ktorá konzumuje tak, ako konzumujeme my so všetkými dôsledkami na ceny palív, potravín a ďalších produktov. Absolútny počet chudobných sa však zväčšil.
.to však súvisí viac s tým, že rástla populácia ako s tým, že by krajina chudobnela. Nie je dôležitejší ukazovateľ podiel chudobných na celkovej populácii?
Podľa mňa je absolútne číslo dôležitejšie. V Indii je to reálna pol miliarda ľudí, pričom v minulosti to bolo len štvrť miliardy. Podobný vývoj je aj v Číne a tieto trendy roztvárajú nožnice aj v USA.
.vy tvrdíte, že vinou globalizácie bohatí bohatnú rýchlejšie a chudobní viac chudobnejú. Prečo by sa to dialo?
Pretože procesmi, ktoré globalizácia spustila, sa všade stráca stredná trieda. Veľké korporácie likvidujú desaťtisíce drobných podnikateľov, ktorí sú základňou demokracie. Farmári a drobní remeselníci prišli o prácu, migrujú do veľkých miest a keď si aj nájdu inú prácu, ich život už nie je na takej úrovni ako predtým. Jednoducho chudobnejú. Narastá nespokojnosť, a to je potenciál pre rebélie a nestabilitu.
.kde ?
Aj v USA.
.aké rebélie sú v USA?
Hovorím, že narastá potenciál. Nespokojní sú ľudia, ktorí sa stali obeťami manipulácií týchto korporácií. Štát chráni tých, ktorí to spôsobili a nechráni obete. Zoberte si hypotekárnu krízu v USA. Americké časopisy sú plné fotografií opustených domov. Ľudia musia ísť do podnájmov, ale tých je málo, ceny nájomného rastú, nespokojnosť narastá. Pýtajú sa, prečo vláda sanuje banky, ale im nikto nenahradí peniaze. Podobný prípad bol Enron. Ľudia, ktorí tieto procesy analyzujú, hovoria, že sa stráca dôvera, významný sociálny kapitál. Veľké korporácie majú príliš veľkú moc. Nie je dobré ich regulovať, ale treba ich decentralizovať.
.to štát nemôže urobiť.
Ukážem vám články v The Guardian, v Spiegli, vo Financial Times, podľa ktorých sa to urobiť dá. Viaceré americké kontrolné organizácie napríklad v súvislosti s cenami ropy a potravín hovoria, že tieto komodity strácajú reálnu hodnotu a nadobúdajú fiktívne hodnoty, ktoré vznikajú špekuláciami na finančných trhoch. Špekuluje sa aj s produktmi, ktoré ešte neexistujú. Špekulanti využívajú výhodu prístupu k dobre zaplateným informáciám a spustili čosi, čo pripomína globálne kasíno. Je to skôr hazardná hra ako podnikanie. Súťaž hazardných hráčov sa podieľa na raste cien jednou tretinou. Obchoduje sa s mačkou vo vreci. Relatívna výhoda voľného trhu sa stráca.
.dôležitým faktorom, ktorý má skutočný vplyv na cenu potravín, sú skôr dotácie a opatrenia chrániace domácich farmárov v Európe aj v USA. Na tento protekcionizmus však mnohí ľavicoví kritici globalizácie zabúdajú.
Súhlasím. Ak hovoríme o otvorenom trhu, tak ho dodržujme. Nerobme colné bariéry, nedotujme domácich farmárov. Ja som za. Nedá sa to však urobiť hneď. Poznám francúzsku filozofiu dotácií; oni tvrdia, že ich krajina je preto taká pekná, lebo ju tak skultivovala aj ľudská práca. Tá krása je významným faktorom cestovného ruchu. Majú pravdu, ale... Zoberte si napríklad Ghanu, kde sa pestovaním ryže živí asi milión rodín. Najväčší dodávatelia ryže sú dnes Japonci, Španieli, Taliani a americký štát Arkansas. Ghana pristúpila na úplnú liberalizáciu trhu a výsledok? Na trhu s ryžou ich prevalcovali dotovaní farmári z iných štátov. Milióny ľudí stratili základnú obživu. Pritom farmári z Arkansasu zarobili na ryži v roku 2005 1,7 miliardy dolárov. Ale 1,35 miliardy predstavovali dotácie štátu. Preto hovorím, alebo zrušme dotácie a colné bariéry, alebo farizejsky nehovorme o voľnom trhu.
.prečo kritika globalizácie nezaznieva z týchto pozícií?
Moja kritika globalizácie zaznieva práve z týchto pozícií.
.v roku 1989 ste boli vo VPN. Keď ste vtedy rozmýšľali o budúcnosti, ako ste si predstavovali Slovensko o dvadsať rokov ?
Neuvažovali sme v horizonte dvadsiatich rokov. V prvom rade sme si predstavovali, že tu bude sloboda, a to sa v zásade stalo. Chceli sme, aby sa neproduktívny ekonomický systém zmenil na produktívnejší. Aj to sa stalo. Aj keď, vtedy sme si viacerí predstavovali, že tu bude zmiešané hospodárstvo, že viac majetkov bude mať štátnu alebo družstevnú formu. Napriek tomu hovorím, buďme radi, že žijeme tu a teraz, v relatívne prosperujúcej krajine, v dobrom období. Sú však ľudia, odhadujem ich na pätinu, ktorí pociťujú negatívne dôsledky zmeny veľmi trpko. Napriek tomu to nepochybne stálo za to. Teraz ide o to, umožniť to, čo bolo dopriate nám, aj tým ďalším.
Ak to globalizácia splní, tak poviem, že to je super. Bude to však dlhý a zložitý proces.
.čo si myslíte o EÚ ?
Som jej fanúšik.
.ale čo si myslíte o názore, že Únia by sa mala ešte viac integrovať, možno až do podoby, že z nej vznikne jeden superštát?
To zatiaľ nie je potrebné a ani žiaduce. Bol by to rigidný a ťažkopádny organizmus.
.kde je správna miera integrácie?
O to sa teraz hrá. Ocitli sme sa uprostred gigantického experimentu. Ak však EÚ má ambíciu vstrebať ďalšie štáty, istý prenos kompetencií do Bruselu je ešte nutný. Príbehy Írska, Španielska či Grécka to potvrdzujú. Integrovať takýto organizmus znamená dohodnúť sa na základných pravidlách hry. Európa má schopnosť analyzovať poruchy integrácie, analyzovať ich a korigovať.
.európska ústava bola odmietnutá v referendách vo Francúzsku a v Holandsku. Lisabonská zmluva v referende v Írsku. Európske elity teda niečo skonštruujú a keď ľud dostane o tom možnosť hlasovať, odmietne to. O čom to vypovedá?
Je ešte príliš skoro to posudzovať. Je pravda, že ľud to pociťuje inak ako elity. To však môže byť aj výsledok neinformovanosti a istého egoizmu strednej triedy.
.nie je to opačne? Že egoistickí sú skôr bruselskí politici, ktorí v záujme posilňovania svojej moci predkladajú veci, ktoré ich voliči odmietajú?
Ja neverím, že väčšina európskych politikov to robí z egoistických dôvodov. Je tam podľa mňa čoraz viac ľudí, ktorí vedia, čo treba robiť. Je úradníkov priveľa? Neviem. V rakúskom denníku Die Presse som čítal, že Viedeň má viac úradníkov ako Brusel. Vy vyslovujete prognózu, že keď ľud Lisabonskú zmluvu odmietne, ďalším krokom európskej elity bude zrušenie referend, aby o všetkom rozhodli politici. Nechajme to otvorené.
.a keď sa to stane?
Potom sa nad tým treba zamyslieť, písať o tom a vytvárať tlak.
.to už bude neskoro.
Myslíte si, že EÚ sa premení na kontinentálnu diktatúru?
.veď podobne vznikal aj komunizmus.
Komunizmus vznikol po revolúcii, pričom porevolučný režim od samého začiatku vylúčil demokratickú kontrolu zdola. To isté platí aj o Hitlerovi, ktorý sa dostal k moci po voľbách. Zlikvidoval opozíciu, pluralitu, kontrolu.EÚ sa integruje zhora i zdola v podmienkach otvorenej demokracie. Som teda optimista.
.na globalizácii kritizujete neúčinnosť kontroly. Nejde v prípade snov bruselskej elity o podobný jav?
K istej regulácii zhora na základe dohôd v dohľadnom čase dôjde. Európa v tom ale môže byť príkladom. Mnohé opatrenia sa nepodaria, ale dajú sa potom korigovať. A korigujú sa.
.vydávate časopis Kozmos, cítite sa ako novinár?
Áno, ako novinár a popularizátor astronómie.
.kedy vás to chytilo?
V tretej triede som vstúpil do astronomického krúžku v Liptovskom Mikuláši. Drží ma to doteraz. Najviac má baví čítať nové veci z tejto oblasti, robiť výber tém a spracovať ich z čo najpôvodnejších zdrojov.
.čo je teraz v astronómií pre vás najzaujímavejšie?
Tá dynamika. Spomeniem jednu možno úplne triviálnu záležitosť, ako sa mení pohľad na oblohu. Keď sme sa pred päťdesiatimi rokmi pozerali na oblohu, tak sme tam videli nejaké svetielka a hovorilo sa, že sú to jednotlivé hviezdy. Za posledných desať rokov to prešlo neobyčajnou zmenou. Vysvitlo, že mnohé tie svetielka nie sú osamelé hviezdy, ale dvojice, trojice, štvorice hviezd. Ale najnovšie sa ukázalo, že aspoň v našej Galaxii až 85 percent „populácie“ tvoria malé a osamelé hviezdy. Ich štatistiku umožnila až najnovšia technika.
.určite ste si za tie roky položili otázku, ako vlastne celý ten neuveriteľný vesmír vznikol. Aká je vaša odpoveď?
Neviem, tak isto ako vtedy v tretej triede. Pre mňa je to to najväčšie tajomstvo. Fascinuje ma aj to, že rovnako ako v stredoveku, keď Kopernik objavil, že Zem sa točí okolo Slnka, a pochopilo a prijalo to desať ľudí, tak aj dnes, keď tu pracujú tisíce vedcov a všetko je možné vidieť na internete, podiel tých, ktorí na tom žasnú, je žalostne malý. Pričom vesmír je mystérium, ktoré skúmajú najbrilantnejšie hlavy planéty. Ich výsledky, teórie či hypotézy sú fascinujúce. Mali by preto existovať verejnoprávne inštitúcie, ktorých úlohou je vzdelávať ľudí, bez ohľadu na vyššiu či nižšiu sledovanosť. O všetkom, čo si zaslúži pozornosť.
.pred časom ste avizovali knihu, ktorá mala byť akousi reflexiou vášho putovania po Slovensku. Kedy bude hotová?
Prestal som na tom robiť.
.prečo?
Lekári zistili, že mám zodratý bedrový kĺb a odporučili mi čo najmenej chodiť. Ja to neviem robiť inak, len tak, že sa potulujem peši. Tretinu tém tvorili návštevy u ľudí, o ktorých som niekedy, za starého režimu, písal. Tretinu som získaval z regionálnej tlače a tretina pochádzala z náhodného pohybu po krajine. Rekonštruovať to inakšie, od stola, nefungovalo. Chýbal mi aj pohyb po regiónoch, ktoré dôverne poznám, napríklad po Liptove či Záhorí. Chýbalo čaro náhodných stretnutí, rozhovorov.
.máte ešte nejaký sen?
Chcem napísať jednu knihu. Mala by to byť novela, ktorá sa bude odohrávať v Liptovskom Mikuláši. Ja som tam vyrastal, býval som v nemocnici. Ako chlapci sme pozerali, ako ženy rodia deti, v noci sme boli v márnici. Bol tam blázinec, niektorí pacienti boli naši kamaráti, hrali s nami futbal. Mali sme tam Rinalda Rinaldiniho, Jánošíka, spriaznencov s ufákmi, husľového virtuóza, partizána i reprezentačného brankára. Na chlapcovi, ktorý vyrastá v nemocnici, by som chcel ukázať, ako prebiehali päťdesiate roky prostredníctvom príbehu môjho otca a celej rodiny. Mám aj niekoľko filmových projektov.
.máte už aj nejaké hotové?
Mám. Jeden sa pracovne volá – Keď chceš byť, šťastná buď. Je to príbeh dievčiny, ktorú v mladom veku zastihne revolúcia. Má priateľa disidenta, ten ju sklame, potom chodí s kádehákom, nacionalistom, novozbohatlíkom a nakoniec sa vráti do tej istej manzardky z ktorej vyšla, len s tromi deťmi. Napísal som to pred siedmimi rokmi pre Juraja Johanidesa, ešte vždy dúfam, že sa na čas oslobodí zo zajatia vlastnej reklamnej firmy a nakrúti to. Alebo príbeh starého trénera vzpieračov, ktorý kedysi vychoval majstrov republiky, a teraz ich stretáva ako bodygardov, kukláčov, púťových silákov, striptérov v dámskych podnikoch. Fascinuje ma aj príbeh doktora Bečvářa, zakladateľa hvezdárne na Skalnatom plese, jedného z mála Čechov, ktorých nevyhnali zo slovenského štátu, a jeho osudy počas vojny i po nej.
.čo by ste z tých vecí najviac chceli urobiť?
Asi tú knihu o rodine. Veľmi rád by som však dotiahol do konca aj tie filmy.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.