Seriálová jeseň do tretice – prekvapenia

avšak javia sa ako podstatné.

Mamon i Od veci sa totiž na domáce pomery dočkali pomerne výrazného proma, čo okrem PR materiálov v týchto prípadoch znamenalo aj možnosť pozrieť si niekoľko úvodných epizód prv ako pri televíznej premiére a čo je azda ešte dôležitejšie, ľudia starajúci sa o propagáciu jedného i druhého seriálu, sa nesnažili novinárom už vopred čosi podsúvať, akosi ich pripravovať či presviedčať o niečom, jednoducho, akosi ich manipulovať. To môže samo osebe znamenať mnohé a dnes, keď už oba seriály majú svoje televízne premiéry za sebou, je to už vlastne prakticky aj jedno, takto spätne to však môžeme vnímať aj ako signál, že tí ľudia-tvorcovia svojim produktom jednoducho veria natoľko, že nepotrebovali nič maskovať.

A asi aj dobre, lebo tak Mamon, ako aj Od veci – a to je tá druhá spoločná vec – sú seriály natoľko sebestačné, za seba vypovedajúce, autonómne a na úrovni autorstva natoľko sebaisté, že je vlastne celkom jedno, či si svojich divákov nájdu, alebo nie.

Ak by si našli, bolo by to, samozrejme, fajn, ale ak si nenájdu, nebude to žiadna katastrofa, lebo merať kvalitu jedného i druhého ich potenciálnou sledovanosťou by bolo rovnako absurdné ako merať kvalitu vína počtom ľudí, ktorí ho pijú.

Mamon je seriálový kolos, tank, čo si nemusí dávať pozor na cestu, lebo vie, že prejde, bez ohľadu na to, čo mu postavíme do cesty. Lebo ľudia milujú severské krimitrilery stojace na pevných žánrových pravidlách a atmosfére a HBO nie náhodou o sebe tvrdí, že nie je televízia.