Rozhodnutie vládnej koalície priniesť „sociálny balíček“, neprekvapilo. Má všetky atribúty, ktorými je súčasná vláda charakteristická.
Zvýšenie rodinných prídavkov o 100 korún mesačne na dieťa, zvýšenie príspevku pri narodení druhého a tretieho dieťaťa, premena vianočného príspevku dôchodcom na 13. dôchodok od roku 2010 či výstavba sociálnych domov za miliardu, to všetko znie dobre. Sú to drobné, ktoré pri makropohľade – celkovo sa na tieto výdavky má použiť približne 7 miliárd korún, čo je nahrubo asi 0,3 percenta HDP – vyzerajú naozaj zanedbateľne. Rozhodne nemôžu ohroziť fiskálnu stabilitu krajiny, a už vôbec nie rozvrátiť verejné financie. Môžu tiež, napriek zdanlivej bezvýznamnosti vyčlenenej sumy, veľmi citeľne pomôcť tým ľuďom, ktorým je dobrá každá koruna a niekoľko stokorunové mesačné prilepšenie je pre nich významným zlepšením. To všetko je to, čo sa dá vidieť bez zamyslenia.
Ale „sociálny balíček“, ktorý predsedovia koaličných strán uviedli vo veľkom štýle, má aj menej priaznivé stránky. Hlavnou je, že silno prispieva k mentalite nastrčenej dlane, ktorá v ľuďoch posilňuje pasivitu a očakávania, že za ich život je zodpovedný niekto iný ako oni sami a že ten „niekto“ by sa mal starať. Oslabovanie inštinktu individuálnej zodpovednosti za svoj osud, čo je len odvrátená strana tej istej mince, výrazne podporuje aj marketingový charakter „balíčka“. Nejde v ňom, tak isto ako napríklad pri stanovovaní „priorít rozpočtu“, o vecné argumenty a o naozajstné priority, ale len o dojem, aký sa podarí prezentovaním okrajových vecí vytvoriť. Toto posolstvo je oveľa silnejšie ako sila siedmich miliárd – a toto posolstvo hovorí, že vláda je na to, aby sa starala, a to dokonca aj v naozaj dobrých časoch.
Dobré časy sú osobitnou kapitolou tohto príbehu. Spolu s „balíčkom“ totiž Fico s rovnakým marketingovým úmyslom podsúva verejnosti aj tézu, že bývalá vláda neurobila pre krajinu a jej obyvateľov nič, čo je hanebná lož s nesmierným škodlivým potenciálom do budúcnosti. Bývalá vláda totiž mala množstvo veľkých nedostatkov, ale ak sa niečím zapísala do histórie, bola to ohromujúca premena krajiny a jej perspektívy – a v dôsledku, dnešný ohromujúci ekonomický rast. Naopak, Ficove zásluhy na dnešnom raste, ktorý mu umožňuje rozdávať bez príčiny, by si zaslúžili dôkladné skúmanie.
Úplne najsmutnejšia je však práve úloha opozície (bývalej vlády) vo Ficovom príbehu. Nezaznel jediný naozaj silný hlas, ktorý by upozornil, že popri marketingových omrvinkách, ktorými si kupuje za peniaze daňových poplatníkov hlasy voličov, súčasná vláda spôsobuje svojimi rozhodnutiami alebo nečinnosťou obrovské problémy do budúcnosti celej krajiny. Že nerieši budúce dôsledky demografických zmien. Že nerieši problém nízkych platov učiteľov na základných a stredných školách a fungovanie týchto škôl, hoci tie majú často formatívny vplyv na ďalší život mladých ľudí. Že nerieši veľa iných vecí, na ktoré pritom riešenia existujú.
Proti rozdávaniu sa protestuje ťažko. Ale niekedy má aj kozmetické rozdávanie vážne následky. Toto z minulého týždňa napríklad ukázalo, že populizmu tu nestojí nijaká silnejšia hrádza. V najbližších rokoch pôjde už len o to, či bude „light“, alebo „klasik“.
Zvýšenie rodinných prídavkov o 100 korún mesačne na dieťa, zvýšenie príspevku pri narodení druhého a tretieho dieťaťa, premena vianočného príspevku dôchodcom na 13. dôchodok od roku 2010 či výstavba sociálnych domov za miliardu, to všetko znie dobre. Sú to drobné, ktoré pri makropohľade – celkovo sa na tieto výdavky má použiť približne 7 miliárd korún, čo je nahrubo asi 0,3 percenta HDP – vyzerajú naozaj zanedbateľne. Rozhodne nemôžu ohroziť fiskálnu stabilitu krajiny, a už vôbec nie rozvrátiť verejné financie. Môžu tiež, napriek zdanlivej bezvýznamnosti vyčlenenej sumy, veľmi citeľne pomôcť tým ľuďom, ktorým je dobrá každá koruna a niekoľko stokorunové mesačné prilepšenie je pre nich významným zlepšením. To všetko je to, čo sa dá vidieť bez zamyslenia.
Ale „sociálny balíček“, ktorý predsedovia koaličných strán uviedli vo veľkom štýle, má aj menej priaznivé stránky. Hlavnou je, že silno prispieva k mentalite nastrčenej dlane, ktorá v ľuďoch posilňuje pasivitu a očakávania, že za ich život je zodpovedný niekto iný ako oni sami a že ten „niekto“ by sa mal starať. Oslabovanie inštinktu individuálnej zodpovednosti za svoj osud, čo je len odvrátená strana tej istej mince, výrazne podporuje aj marketingový charakter „balíčka“. Nejde v ňom, tak isto ako napríklad pri stanovovaní „priorít rozpočtu“, o vecné argumenty a o naozajstné priority, ale len o dojem, aký sa podarí prezentovaním okrajových vecí vytvoriť. Toto posolstvo je oveľa silnejšie ako sila siedmich miliárd – a toto posolstvo hovorí, že vláda je na to, aby sa starala, a to dokonca aj v naozaj dobrých časoch.
Dobré časy sú osobitnou kapitolou tohto príbehu. Spolu s „balíčkom“ totiž Fico s rovnakým marketingovým úmyslom podsúva verejnosti aj tézu, že bývalá vláda neurobila pre krajinu a jej obyvateľov nič, čo je hanebná lož s nesmierným škodlivým potenciálom do budúcnosti. Bývalá vláda totiž mala množstvo veľkých nedostatkov, ale ak sa niečím zapísala do histórie, bola to ohromujúca premena krajiny a jej perspektívy – a v dôsledku, dnešný ohromujúci ekonomický rast. Naopak, Ficove zásluhy na dnešnom raste, ktorý mu umožňuje rozdávať bez príčiny, by si zaslúžili dôkladné skúmanie.
Úplne najsmutnejšia je však práve úloha opozície (bývalej vlády) vo Ficovom príbehu. Nezaznel jediný naozaj silný hlas, ktorý by upozornil, že popri marketingových omrvinkách, ktorými si kupuje za peniaze daňových poplatníkov hlasy voličov, súčasná vláda spôsobuje svojimi rozhodnutiami alebo nečinnosťou obrovské problémy do budúcnosti celej krajiny. Že nerieši budúce dôsledky demografických zmien. Že nerieši problém nízkych platov učiteľov na základných a stredných školách a fungovanie týchto škôl, hoci tie majú často formatívny vplyv na ďalší život mladých ľudí. Že nerieši veľa iných vecí, na ktoré pritom riešenia existujú.
Proti rozdávaniu sa protestuje ťažko. Ale niekedy má aj kozmetické rozdávanie vážne následky. Toto z minulého týždňa napríklad ukázalo, že populizmu tu nestojí nijaká silnejšia hrádza. V najbližších rokoch pôjde už len o to, či bude „light“, alebo „klasik“.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.