Zabetónovaný prezident
Šéfovia afrických vlád na minulotýždňovom summite Africkej únie (AÚ) v Egypte neprekvapili, keď po ďalších nelegitímnych voľbách odmietli sankcie voči Zimbabwe a podporili diktátora Roberta Mugabeho. Mugabe bol jediným kandidátom druhého kola prezidentských volieb. Z nich po útokoch vycúval opozičný protikandidát Morgan Tsvangirai, ktorý presvedčivo vyhral prvé kolo 29. marca. Mugabe v druhom kole údajne získal 85 percent odovzdaných hlasov. Legitimitu Mugabeho znovuzvolenia za prezidenta spochybňuje nielen Západ, ale aj africkí pozorovatelia, vrátane Nelsona Mandelu. Na summite 50-člennej AÚ však Mugabeho kritizovali len predstavitelia Zambie a Botswany. Kenský premiér Raila Odinga navrhol vylúčenie Zimbabwe z AÚ, kým Mugabe neumožní slobodné voľby. „Africká únia vytvára nebezpečný precedens už tým, že Mugabemu umožňuje zúčastňovať sa jej stretnutí,“ vyhlásil. Naopak, gabonský prezident Omar Bongo diktátora podporil: „Bol zvolený, zložil prísahu, je tu s nami, je teda prezidentom a nemôžeme od neho žiadať viac.“ Mugabe je na poklonkovanie zvyknutý: tradičné africké elity ho uctievajú ako symbol boja afrických štátov za nezávislosť. Západ mu vyčíta násilnosti voči opozícii a katastrofálnu hospodársku politiku, ktorá zničila ekonomiku Zimbabwe.
Juhoafrickí predstavitelia tlačia Mugabeho a Tsvangiraia k rokovaniu o spoločnej vláde. Južná Afrika, kam sa pred Mugabem uchýlila takmer tretina populácie Zimbabwe, sa bojí občianskej vojny u severných susedov. Pre Tsvangiraiho a jeho Hnutie za demokratickú zmenu (MDC), ktoré má od marca aspoň parlamentnú väčšinu, je však dohoda s Mugabem neprijateľná. USA na pôde Bezpečnostnej rady OSN navrhli zostrené medzinárodné sankcie voči Zimbabwe, no proti boli Rusko, Čína a Južná Afrika. USA sa teda jednostranne pripoja k sankciám, ktoré už voči Zimbabwe vyhlásila Kanada. V nedávnej histórii Zimbabwe ide o druhé sankcie po tých, ktoré v 70. rokoch voči belošskému režimu vtedajšej Rodézie zaviedlo medzinárodné spoločenstvo. Mugabeho do funkcie predsedu vlády nezávislého Zimbabwe v roku 1980 vyniesol nielen ozbrojený odpor voči menšinovej vláde, ale aj manipulovanie výsledkov prvých všerasových volieb. Odvtedy sa pomocou propagandy, represií a volebných podvodov zabetónoval vo funkcii prezidenta.
.roman Lipták, Johannesburg
Rusko je hrozba
The Times zverejnili, že britské tajné služby berú ruskú špionáž ako tretiu najväčšiu hrozbu pre Britániu. Na prvom mieste rebríčka je al-Káida, na druhom jadrový program Iránu. Keďže sa Gordon Brown onedlho stretne na summite G8 s ruským prezidentom, možno si pohovoria aj o tomto zaradení Ruska. Rusko-britské vzťahy boli však aj tak dávnejšie na bode mrazu.
.mg
Kuba sa nemení
Raúl Castro sa tvári ako reformátor – a niektoré jeho kroky môžu tento dojem potvrdzovať –, ale kubánska realita je smutná. Minulý týždeň bolo podľa mimovládnej organizácie Kubánsky výbor pre ľudské práva a národné zmierenie zadržaných 17 disidentov. Vláda stupňuje tlak na disidentov a hlása, že sú nástrojom USA. Toľko k diktátorom, čo sa hrajú na reformátorov.
.mg
Nie základni
Kým Česi mieria k podpisu dohody o výstavbe protiraketového radaru s USA, Poliaci umiestnenie základne na svojom území odmietli – zatiaľ. Premiér Donald Tusk oznámil, že Američania neponúkli dostatočnú protihodnotu, ktorou by podporili poľskú bezpečnosť. Poliaci chceli za svoj súhlas aj stálu prítomnosť rakiet Patriot na svojom území. Tú však Američania odmietajú.
.mg
Zlý biznis
Svetová kaviarenská sieť Starbucks má problémy. Aj vinou zhoršujúcej sa americkej ekonomiky zatvorí v USA 600 svojich prevádzok. Firma sa tiež zrejme dosť prerátala, keď mnohé z teraz rušených prevádzok otvárala iba v priebehu posledných dvoch rokoch – a to často v pomerne tesnej blízkosti už existujúcich kaviarní. O prácu príde 12-tisíc zamestnancov firmy.
.mh
Čo s Lisabonom?
Lisabonská zmluva prežila po írskom „no“ ďalší neľahký týždeň. Poľský prezident Kaczynski vyhlásil, že „v tejto chvíli je otázka zmluvy bezpredmetná“ a nepodpíše ju. Neskôr však dodal, že ju podpíše, ak Íri zmenia názor. V Nemecku prezident Köhler zmluvu podpíše až po tom, čo ju preskúma ústavný súd. Do konca roka to zrejme nebude – priatelia Lisabonu, ktorí sa už chceli sústrediť iba v tlaku na Írov, musia šampanské ešte chvíľu chladiť.
.mh
Ingrid Betancourtová
sa môže tešiť zo slobody. Známu kolumbijskú političku minulý týždeň armáda oslobodila zo zajatia, v ktorom ju bojovníci z Revolučných ozbrojených síl Kolumbie ( FARC) držali viac ako šesť rokov. Operácia na jej oslobodenie mala meno Šach – mat a nepadol pri nej ani jeden výstrel.
Roman Abramovič
Ruský miliardár a vlastník anglického futbalového klubu Chelsea Londýn sa vzdal postu gubernátora Čukotky. Snažil sa o to už dlhší čas, ale bývalý prezident Vladimír Putin jeho žiadosť o uvoľnenie z funkcie viackrát zamietol. Súhlasil až Putinov nástupca Dmitrij Medvedev.
Condoleezza Rice
Praha čaká americkú šéfku diplomacie, ktorá by mala tento týždeň podpísať avizovanú dohodu a výstavbe protiraketového radaru. Minulý týždeň zastávku „Condi“ v Prahe oficiálne potvrdil jej hovorca. Že sa dohoda podpíše, vzápätí oznámil aj český minister zahraničia Karel Schwarzenberg.
Šéfovia afrických vlád na minulotýždňovom summite Africkej únie (AÚ) v Egypte neprekvapili, keď po ďalších nelegitímnych voľbách odmietli sankcie voči Zimbabwe a podporili diktátora Roberta Mugabeho. Mugabe bol jediným kandidátom druhého kola prezidentských volieb. Z nich po útokoch vycúval opozičný protikandidát Morgan Tsvangirai, ktorý presvedčivo vyhral prvé kolo 29. marca. Mugabe v druhom kole údajne získal 85 percent odovzdaných hlasov. Legitimitu Mugabeho znovuzvolenia za prezidenta spochybňuje nielen Západ, ale aj africkí pozorovatelia, vrátane Nelsona Mandelu. Na summite 50-člennej AÚ však Mugabeho kritizovali len predstavitelia Zambie a Botswany. Kenský premiér Raila Odinga navrhol vylúčenie Zimbabwe z AÚ, kým Mugabe neumožní slobodné voľby. „Africká únia vytvára nebezpečný precedens už tým, že Mugabemu umožňuje zúčastňovať sa jej stretnutí,“ vyhlásil. Naopak, gabonský prezident Omar Bongo diktátora podporil: „Bol zvolený, zložil prísahu, je tu s nami, je teda prezidentom a nemôžeme od neho žiadať viac.“ Mugabe je na poklonkovanie zvyknutý: tradičné africké elity ho uctievajú ako symbol boja afrických štátov za nezávislosť. Západ mu vyčíta násilnosti voči opozícii a katastrofálnu hospodársku politiku, ktorá zničila ekonomiku Zimbabwe.
Juhoafrickí predstavitelia tlačia Mugabeho a Tsvangiraia k rokovaniu o spoločnej vláde. Južná Afrika, kam sa pred Mugabem uchýlila takmer tretina populácie Zimbabwe, sa bojí občianskej vojny u severných susedov. Pre Tsvangiraiho a jeho Hnutie za demokratickú zmenu (MDC), ktoré má od marca aspoň parlamentnú väčšinu, je však dohoda s Mugabem neprijateľná. USA na pôde Bezpečnostnej rady OSN navrhli zostrené medzinárodné sankcie voči Zimbabwe, no proti boli Rusko, Čína a Južná Afrika. USA sa teda jednostranne pripoja k sankciám, ktoré už voči Zimbabwe vyhlásila Kanada. V nedávnej histórii Zimbabwe ide o druhé sankcie po tých, ktoré v 70. rokoch voči belošskému režimu vtedajšej Rodézie zaviedlo medzinárodné spoločenstvo. Mugabeho do funkcie predsedu vlády nezávislého Zimbabwe v roku 1980 vyniesol nielen ozbrojený odpor voči menšinovej vláde, ale aj manipulovanie výsledkov prvých všerasových volieb. Odvtedy sa pomocou propagandy, represií a volebných podvodov zabetónoval vo funkcii prezidenta.
.roman Lipták, Johannesburg
Rusko je hrozba
The Times zverejnili, že britské tajné služby berú ruskú špionáž ako tretiu najväčšiu hrozbu pre Britániu. Na prvom mieste rebríčka je al-Káida, na druhom jadrový program Iránu. Keďže sa Gordon Brown onedlho stretne na summite G8 s ruským prezidentom, možno si pohovoria aj o tomto zaradení Ruska. Rusko-britské vzťahy boli však aj tak dávnejšie na bode mrazu.
.mg
Kuba sa nemení
Raúl Castro sa tvári ako reformátor – a niektoré jeho kroky môžu tento dojem potvrdzovať –, ale kubánska realita je smutná. Minulý týždeň bolo podľa mimovládnej organizácie Kubánsky výbor pre ľudské práva a národné zmierenie zadržaných 17 disidentov. Vláda stupňuje tlak na disidentov a hlása, že sú nástrojom USA. Toľko k diktátorom, čo sa hrajú na reformátorov.
.mg
Nie základni
Kým Česi mieria k podpisu dohody o výstavbe protiraketového radaru s USA, Poliaci umiestnenie základne na svojom území odmietli – zatiaľ. Premiér Donald Tusk oznámil, že Američania neponúkli dostatočnú protihodnotu, ktorou by podporili poľskú bezpečnosť. Poliaci chceli za svoj súhlas aj stálu prítomnosť rakiet Patriot na svojom území. Tú však Američania odmietajú.
.mg
Zlý biznis
Svetová kaviarenská sieť Starbucks má problémy. Aj vinou zhoršujúcej sa americkej ekonomiky zatvorí v USA 600 svojich prevádzok. Firma sa tiež zrejme dosť prerátala, keď mnohé z teraz rušených prevádzok otvárala iba v priebehu posledných dvoch rokoch – a to často v pomerne tesnej blízkosti už existujúcich kaviarní. O prácu príde 12-tisíc zamestnancov firmy.
.mh
Čo s Lisabonom?
Lisabonská zmluva prežila po írskom „no“ ďalší neľahký týždeň. Poľský prezident Kaczynski vyhlásil, že „v tejto chvíli je otázka zmluvy bezpredmetná“ a nepodpíše ju. Neskôr však dodal, že ju podpíše, ak Íri zmenia názor. V Nemecku prezident Köhler zmluvu podpíše až po tom, čo ju preskúma ústavný súd. Do konca roka to zrejme nebude – priatelia Lisabonu, ktorí sa už chceli sústrediť iba v tlaku na Írov, musia šampanské ešte chvíľu chladiť.
.mh
Ingrid Betancourtová
sa môže tešiť zo slobody. Známu kolumbijskú političku minulý týždeň armáda oslobodila zo zajatia, v ktorom ju bojovníci z Revolučných ozbrojených síl Kolumbie ( FARC) držali viac ako šesť rokov. Operácia na jej oslobodenie mala meno Šach – mat a nepadol pri nej ani jeden výstrel.
Roman Abramovič
Ruský miliardár a vlastník anglického futbalového klubu Chelsea Londýn sa vzdal postu gubernátora Čukotky. Snažil sa o to už dlhší čas, ale bývalý prezident Vladimír Putin jeho žiadosť o uvoľnenie z funkcie viackrát zamietol. Súhlasil až Putinov nástupca Dmitrij Medvedev.
Condoleezza Rice
Praha čaká americkú šéfku diplomacie, ktorá by mala tento týždeň podpísať avizovanú dohodu a výstavbe protiraketového radaru. Minulý týždeň zastávku „Condi“ v Prahe oficiálne potvrdil jej hovorca. Že sa dohoda podpíše, vzápätí oznámil aj český minister zahraničia Karel Schwarzenberg.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.