Dvakrát ročne, vždy 2. júla a 16. augusta sa v toskánskej Siene konajú netradičné konské preteky, ktoré pritiahnu desaťtisíce divákov, ale aj niekoľko dobre počuteľných kritikov.
Palio di Siena sú azda najznámejšie dostihy v Taliansku (ak sa teda onen závod dá dostihmi vôbec nazvať). Konajú sa na sienskom námestí Piazza del Campo a účastní sa ich desať jazdcov, reprezentujúcich vždy desať zo sedemnástich mestských častí.
Každá štvrť sa stará o kone, najíma jazdcov a celý rok sníva o víťazstve. Každá z nich má nielen internetovú stránku, ale vzhľadom na bohatú históriu závodu (v tejto podobe existuje od polovice 17. storočia) aj múzeum, kde vystavuje historické kostýmy a pálio – vlajku s vyobrazením Panny Márie, o ktorú sa každý rok súťaží.
Pravidlá tu veľmi neplatia. Jazdí sa bez sedla, jazdci v smiešnych farebných kostýmoch svojimi bičíkmi nepoháňajú len kone, ale občas ich použijú aj proti súperom. Cieľom jazdcov je trikrát obehnúť zvažujúce sa námestie, čo trvá niečo vyše minúty, a nezainteresovanému to môže pripadať nekonečne nudné a nepochopiteľné. Samotným Sienčanom to však tak nepripadá. Palio oficiálne trvá niekoľko dní, počas ktorých sa mesto zahalí do vlajok a znakov jednotlivých mestských častí. Pre obyvateľov mesta znamená Palio kontakt s minulými generáciami a dokonca sa povráva, že cudzincov pri tejto príležitosti nevidia veľmi radi.
Nemôžeme sa im však čudovať. Po každom závode sa totiž ozývajú hlasy, že Palio už nepatri do dnešnej doby, s oficiálnym dostihovým športom už nemá nič spoločné, nespĺňa množstvo bezpečnostných štandardov, v dôsledku čoho občas zahynie kôň či jazdec. Skrátka, bolo by lepšie, keby Palio nebolo.
Jeden z najsilnejších ohlasov si vyslúžil augustový závod v roku 1999, ktorého sa zúčastnil vtedajší britský premiér Tony Blair. Ministerský predseda vtedy ignoroval varovania aktivistov za práva zvierat a pridal sa k davu asi 40-tisíc ľudí, sledujúceho preteky. Aktivisti, ktorí závod považujú za krutý, neskôr označili Blairovu účasť za „vážnu chybu“. Vďaka premiérovi vraj získal závod nový lesk, ktorý si podľa aktivistov vôbec nezaslúžil.
Podobného odsúdenia sa dostalo aj tvorcom filmového Jamesa Bonda. Finále dvadsiatej druhej bondovky totiž minulý rok v auguste nakrúcali práve na sienskom Piazza del Campo. Obrancovia zvierat tentokrát poukazovali najmä na fakt, že od roku 1970 zahynulo pri závodoch 50 koní. Filmári sa preto zaviazali, že zábery, na ktorých by bol akýkoľvek druh násilia (samozrejme len z tohto závodu) do filmu nezaradia. Aktivistom to však zrejme nestačilo a jedna z nich preto vyhlásila, že talianske historické tradície si síce treba vážiť, ale „problémom je, že Palio, podobne ako iné miestne sviatky, nie je upravené zákonom.“ Preto chcú aktivisti „národné štandardy“ bezpečnosti zvierat.
2. júla tohto roku sa v Siene nič zvláštne nestalo. Treba riskovať, že sa niečo zomelie v auguste? Je to celkom možné. Ale akokoľvek sa nám to nemusí páčiť alebo sme z toho dokonca znechutení, rozhodnutie o tom, či má Palio pokračovať, by malo zostať v rukách Sienčanov. Možno sa ho raz vzdajú dobrovoľne.
Palio di Siena sú azda najznámejšie dostihy v Taliansku (ak sa teda onen závod dá dostihmi vôbec nazvať). Konajú sa na sienskom námestí Piazza del Campo a účastní sa ich desať jazdcov, reprezentujúcich vždy desať zo sedemnástich mestských častí.
Každá štvrť sa stará o kone, najíma jazdcov a celý rok sníva o víťazstve. Každá z nich má nielen internetovú stránku, ale vzhľadom na bohatú históriu závodu (v tejto podobe existuje od polovice 17. storočia) aj múzeum, kde vystavuje historické kostýmy a pálio – vlajku s vyobrazením Panny Márie, o ktorú sa každý rok súťaží.
Pravidlá tu veľmi neplatia. Jazdí sa bez sedla, jazdci v smiešnych farebných kostýmoch svojimi bičíkmi nepoháňajú len kone, ale občas ich použijú aj proti súperom. Cieľom jazdcov je trikrát obehnúť zvažujúce sa námestie, čo trvá niečo vyše minúty, a nezainteresovanému to môže pripadať nekonečne nudné a nepochopiteľné. Samotným Sienčanom to však tak nepripadá. Palio oficiálne trvá niekoľko dní, počas ktorých sa mesto zahalí do vlajok a znakov jednotlivých mestských častí. Pre obyvateľov mesta znamená Palio kontakt s minulými generáciami a dokonca sa povráva, že cudzincov pri tejto príležitosti nevidia veľmi radi.
Nemôžeme sa im však čudovať. Po každom závode sa totiž ozývajú hlasy, že Palio už nepatri do dnešnej doby, s oficiálnym dostihovým športom už nemá nič spoločné, nespĺňa množstvo bezpečnostných štandardov, v dôsledku čoho občas zahynie kôň či jazdec. Skrátka, bolo by lepšie, keby Palio nebolo.
Jeden z najsilnejších ohlasov si vyslúžil augustový závod v roku 1999, ktorého sa zúčastnil vtedajší britský premiér Tony Blair. Ministerský predseda vtedy ignoroval varovania aktivistov za práva zvierat a pridal sa k davu asi 40-tisíc ľudí, sledujúceho preteky. Aktivisti, ktorí závod považujú za krutý, neskôr označili Blairovu účasť za „vážnu chybu“. Vďaka premiérovi vraj získal závod nový lesk, ktorý si podľa aktivistov vôbec nezaslúžil.
Podobného odsúdenia sa dostalo aj tvorcom filmového Jamesa Bonda. Finále dvadsiatej druhej bondovky totiž minulý rok v auguste nakrúcali práve na sienskom Piazza del Campo. Obrancovia zvierat tentokrát poukazovali najmä na fakt, že od roku 1970 zahynulo pri závodoch 50 koní. Filmári sa preto zaviazali, že zábery, na ktorých by bol akýkoľvek druh násilia (samozrejme len z tohto závodu) do filmu nezaradia. Aktivistom to však zrejme nestačilo a jedna z nich preto vyhlásila, že talianske historické tradície si síce treba vážiť, ale „problémom je, že Palio, podobne ako iné miestne sviatky, nie je upravené zákonom.“ Preto chcú aktivisti „národné štandardy“ bezpečnosti zvierat.
2. júla tohto roku sa v Siene nič zvláštne nestalo. Treba riskovať, že sa niečo zomelie v auguste? Je to celkom možné. Ale akokoľvek sa nám to nemusí páčiť alebo sme z toho dokonca znechutení, rozhodnutie o tom, či má Palio pokračovať, by malo zostať v rukách Sienčanov. Možno sa ho raz vzdajú dobrovoľne.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.